Mladá dievčina nepatrí k žiadnym fanatikom, no napriek tomu je jedným z mála ľudí, ktorí sa na Slovensku priblížili k bezodpadovému spôsobu života. „Nežijem úplne zero waste, v slovenských podmienkach je to ťažko realizovateľné. Snažím sa však vytvárať čo najmenej odpadu alebo hľadať alternatívy, aby som sa mu vyhla,“ hovorí.
Všetko sa začalo obyčajnou látkovou taškou v kabelke, postupne pribudli plátenné vrecúška na ovocie či pečivo. Neskôr začala do supermarketu chodiť s vlastnými nádobkami na šunku či syr. Takisto používa prenosný pohárik na kávu, čapované čistiace prostriedky či kozmetiku balenú v papieri. Odličuje sa kokosovým olejom a bavlnenými tampónmi, ktoré jej ušetria slušnú sumu peňazí ročne. Doma aj v práci má kompostér s dážďovkami.
Každý by mal k cieľu podľa nej dospieť vlastnou nenásilnou cestou. „Nemusíte si piecť doma chlieb, vyrábať kozmetiku alebo iným spôsobom „terorizovať“ rodinu, len aby ste na konci roka nemali ani kilo odpadu. Prichádza to krok po kroku a každým dňom sa dá zlepšovať,“ vysvetľuje.
Pre potreby podobne zmýšľajúcich ľudí vzniká na Slovensku čoraz viac obchodov. Jedným z nich je bezobalový obchod vo farmárskej tržnici v Bratislave. Aj ten sa borí s problémami. „Všetky potraviny sa snažíme zháňať z lokálnych zdrojov. Problémom je nedostatok možností. Napríklad strukoviny sú dostupné len obmedzene. Dodávanie tovaru pre bezobalové predajne nie je jednoduché, pre predajcu je ľahšie strojom naplniť 100 malých plastových vreciek, ako zaplatiť človeka, ktorý naplní jedno veľké papierové,“ hovorí jedna z majiteľov bezobalového obchodu Zuzana Cseriová.
- Dážďovky v kompostéri neprekrmujte
„Netreba ich prekŕmiť ani vyhladovať. Ja ich kŕmim raz týždenne asi pol kilogramom bioodpadu. Zvyšky odkladám do chladničky či do mrazničky a zvyčajne im to potom dám naraz,“ vysvetľuje Paulína.
