PÄŤ ZMIEN v Lengvarského reforme nemocníc, ktoré čakajú PACIENTOV: V čom vidí PROBLÉM analytik?

Návrh ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (OĽaNO) na optimalizáciu nemocničnej siete schválil parlament vlani v decembri. Jasne má definovať, ako budú vyzerať nemocnice piatich úrovní, aká starostlivosť sa bude v akom ústavnom zariadení poskytovať, minimálne počty výkonov, personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie, maximálne čakacie lehoty, indikátory kvality a iné podmienky, ktoré budú musieť nemocnice od 1. januára 2024 spĺňať.

„Vyhláška je veľmi dôležitá, lebo ňou chceme primárne zvýšiť bezpečnosť pacienta a vytvoriť predpoklady na zvýšenie kvality poskytovanej ústavnej starostlivosti. Každá nemocnica bude poznať svoj rozsah poskytovanej ústavnej starostlivosti, svoje technické vybavenie, personálne zabezpečenie... a tak bude pacient s príslušnou diagnózou hospitalizovaný presne tam, kde patrí a kde mu vedia najlepšie pomôcť,“ predstavil veľké zmeny Vladimír Lengvarský.

V praxi to bude vyzerať nasledovne: Nemocnice rozdelia do piatich úrovní s označením V., IV., III., II., I., pričom V. úroveň predstavuje najvyššiu špecializovanú starostlivosť a I. najnižšiu. Nemocnice v prvej úrovni, teda tej najnižšej, nemajú povinné žiadne zákroky, no zato by mali mať urgentný príjem. Bude na vedení týchto nemocníc, na ktoré špecializácie sa sústredia, a tiež si budú môcť vybrať maximálne šesť doplnkových programov.

Súčasťou vyhlášky je zoznam 63 programov, ktoré bude mať každá z nemocníc ako povinné, doplnkové alebo nepovinné, a definuje aj 1 460 medicínskych služieb, ktoré sa rozdelia do kategórií podľa náročnosti. Nemocnice prvého stupňa môžu byť špecializované na dlhodobo chorých pacientov, zamerať sa môžu napríklad aj na brušnú chirurgiu či gynekológiu.

Nemocnica druhej kategórie s programom brušnej chirurgie môže na rozdiel od tej v prvej kategórii robiť už aj základné operácie na čreve, v tretej úrovni už budú možné onkologické operácie na čreve a v štvrtej kategórii sú už operácie najzložitejšie. Nemocnice druhej úrovne by mali byť dostupné od bydliska pacienta do 30 až 45 minút. V štvrtej a tretej úrovni sa ocitnú fakultné a univerzitné nemocnice, tie sa budú dopĺňať so špecializovanými ústavmi. Takzvaná päťková nemocnica, ktorá bude zameraná na vysoko špecializovanú starostlivosť, sa bude nachádzať v Bratislave. „Logicky nám vychádza, že táto nemocnica bude v Bratislave. Na to, aby mohla pokrývať program, to musí byť spolupráca niektorých nemocníc a špecializovaných zariadení,“ uviedla Angelika Szalayová, koordinátorka pre optimalizáciu siete nemocníc na ministerstve zdravotníctva.

K súčasnej Univerzitnej nemocnici v Bratislave by sa teda pridali Národný ústav srdcovo-cievnych chorôb či Národný onkologický ústav. Po novej reforme tak budú nemocnice vedieť, čo môžu zoperovať a ktoré operácie musia presunúť na iné pracovisko. V päťkovej nemocnici sa budú vykonávať operácie onkologických ochorení, vrodených vývojových chýb či napríklad transplantácie srdca. Výnimkou bude iba program, kde budú zaradené transplantácie pečene, tie sa aktuálne robia iba vo Fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici.

Veľké zmeny čakajú pacientov aj počas čakania na operačný zákrok. Ministerstvo zverejnilo pravidlá, podľa ktorých sa bude čakať na operácie či iné zdravotné výkony rôzne maximálne obdobia. Najdlhšia čakacia lehota na operáciu bude po novom jeden rok. Táto hranica sa v minulosti mnohokrát prekračovala a pacienti na operáciu napríklad bedrového kĺbu čakali aj oveľa dlhšie. Čakačka sa nevzťahuje na akútne zákroky, napríklad operáciu slepého čreva.

Operácia nadobličky či výkony na močovode musia byť podľa Aktuality.sk urobené do 90 dní, resekcia prostaty do 120 dní. Infekcie a zápaly oka do 10 a vrodené chyby oka do 30 dní. V prípade nedodržania čakacej lehoty bude mať pacient nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v zahraničí, ktoré mu preplatí poisťovňa.
S veľkou reformou, ktorá má vstúpiť do platnosti v roku 2024, sa mnohí obávajú, že nemocnice alebo oddelenia, na ktoré sú zvyknutí, sa jednoducho zrušia.

V praxi to môže vyzerať nasledovne. Ak bude chcieť mať nemocnica pôrodnicu, okrem iných požiadaviek musí robiť ročne 800 pôrodov. Ak tento cieľ nesplní a pôrodov bude napríklad iba 700, oddelenie s najväčšou pravdepodobnosťou zrušia a pôrodnicu zlúčia s najbližšou v okolí. Podľa rezortu by sa však nemocnice zatvárať nemali.

Otázkou teraz zostáva, či sa Lengvarského veľká reforma stihne načas. „V zdravotníctve je viac-menej železné pravidlo, že zavádzanie nových politík sa nestíha nikdy. Od DRG systému cez štandardné postupy až po elektronické služby. Optimalizácia siete (donedávna sa to volalo „stratifikácia“) sa pripravuje už roky (prvú verziu odobrila vláda na jeseň 2019). Tentoraz môže byť dodatočnou motiváciou Plán obnovy, v ktorom je optimalizácia siete jednou z podmienok. No podmienka-nepodmienka, nemocnice budú potrebovať čas na to, aby zmenili štruktúru poskytovaných služieb,“ vysvetlil analytik INESS Martin Vlachynský.

Vladimír Lengvarský má dokončiť materiál k výstavbe nemocníc z Plánu obnovy do konca týždňa. Predtým, ako ho predstaví na vláde, chce, aby ho schválili koaliční partneri, ktorým ho ukáže budúci týždeň. Niektorí analytici sú však skeptickí. „Obávam sa, že pozitívny efekt tejto reformy sa preceňuje. Pozitívom je, že sa pomocou nej zavádzajú aspoň nejaké ukazovatele kvality a niečo, čo sa podobá ‚nároku‘ pacienta, aspoň z pohľadu ústavnej starostlivosti. Zároveň však hrozí, že optimalizácia siete zníži súťaž medzi jednotlivými nemocnicami. Navyše stále nevieme, ako bude táto optimalizácia prepojená s ambulantnou sférou,“ myslí si Martin Vlachynský, ktorý prízvukuje, že samotná optimalizácia nerieši otázku zdrojov v zdravotníctve, zdrojov v nemocniciach a efektívnosti ich prevádzky.

Prečítajte si tiež: