Panika v Rusku po vyhlásení mobilizácie: Zvrhnú Putina obyčajní Rusi? Odpoveď odborníkov ŠOKUJE

To, koľko ruských vojakov padlo v bojoch na Ukrajine, Rusko zahmlieva. Zatiaľ čo šéf Kremľa tvrdí, že o život prišlo maximálne 6-tisíc mužov, podľa prezidenta Ukrajiny Volodymira Zelenského (44) je zabitých ruských vojakov už vyše 50-tisíc. To je podľa expertov dôvodom, prečo novodobý diktátor počas svojho televízneho prejavu vyhlásil mobilizáciu.

Do vojny chce povolať vyše 300-tisíc mužov. „Záleží na spôsobe, akým bude mobilizácia prebiehať. Na jednej strane Putin hovoril o tom, že by sa mala týkať približne 300 000 záložníkov, no v texte samotného dekrétu nič také nie je. A teda povolávací rozkaz môže dostať de facto ktokoľvek. Všetko závisí od ministerstva obrany,” povedal nášmu denníku expert na Ukrajinu a poradca slovenského premiéra Alexander Duleba s tým, že medzi Rusmi panuje veľká neistota.  

Generál Pavel Macko zas vysvetľuje, že hoci je v Rusku stále platná povinná 12-mesačná vojenská služba, čiastočná mobilizácia neznamená povolávanie všetkých ročníkov. „V tomto okamihu prichádzajú na domáce adresy povolávacie rozkazy vojakom, ktorí buď odslúžili povinný vojenský výcvik v nedávnom čase, ale aj profesionálnym vojakom a príslušníkom bezpečnostných služieb, ktorí slúžili v bezpečnostných zložkách dlhšie, no medzičasom odišli do civilu," ozrejmuje. „Medzitým Ruská federácia prijala opatrenia v oblasti trestného práva, kde sa výrazne sprísnili zákony s cieľom prinútiť ľudí dostaviť sa, aby sa nevyhýbali službe."

Putin sa k tomu kroku uchýlil preto, aby obránil krajinu pred Západom, ktorý sa podľa jeho slov snaží oslabiť, rozdeliť a zničiť Rusko. Preto aby bola jeho krajina v bezpečí, sa vyhrážal dokonca použitím jadrových zbraní a upozornil, že nejde o žiaden žart. Putinovo rozhodnutie povolať do služby brancov však nie je všetkým po chuti. Počas veľkých protestov, ktoré sa strhli po vyhlásení mobilizácie, zatkli policajti vyše 1 332 ľudí.

Do vojny sa nechce nikomu, najmä nie prominentom. Ruský nezávislý novinár Dmitrij Nizovcev napálil syna hovorcu Kremľa Nikolaja Peskova vo svojom programe Populárna politika, ktorý sa vysielal naživo. Predstavil sa ako armádny komisár a vyzval Peskova, aby sa na ďalší deň dostavil na vojenský komisariát. Ten mu odvetil, že pre neho mobilizácia neplatí, pričom zdôraznil svoje priezvisko. „Vyriešim to na inej (vojenskej) úrovni,“ dodal.

Demonštrácie sa konajú v desiatkach ruských miest. Moskovská prokuratúra protestantov varovala, že účasť na protestoch a nepovolených „hromadných podujatiach" je trestným činom, za ktorý im hrozí poriadne tvrdý trest až do 15 rokov. Mnohých to však neodradilo. „Urobím čokoľvek, ale na front nepôjdem. Radšej sa dám zavrieť do väzenia, než aby som sa mal zmieriť s tým, že umriem vo vojne,” povedal jeden z mužov v Moskve pre stanicu BBC.

Do ulíc však nevyšli všetci, ktorí s Putinom nesúhlasia. Boja sa väzenia aj režimu. Aj to je jedným z dôvodov, prečo podľa Dulebu nemajú demonštrácie potenciál zvrátiť rozhodnutia Vladimira Putina. „Protesty by museli mať masový charakter, čo zatiaľ nevidno. Už asi 1 000 ľudí bolo zatknutých. Na podobných demonštráciách  vidno hlavne mladých ľudí. Čo aj zodpovedá prieskumom. Vojnu na Ukrajine podporuje predovšetkým staršia generácia, zatiaľ čo mladí ju odmietajú. A toto je pre Putina problém,” vysvetľuje. „Demonštranti teda vedia, že im hrozí väzenie. Aj pre tento policajný režim, ktorý v Rusku momentálne majú, je veľmi otázne, či budeme svedkami masových protestov. Osobne o tom pochybujem, ale uvidíme,” povedal.

O tom, či by odpor Rusov mohol viesť k pádu Putinovho režimu a tým aj ku koncu vojny, môžeme len špekulovať. Duleba však pripúšťa, že režim zažíva krušné chvíle. „Legitimita Putinovho režimu je priamo úmerná viere Rusov v neporaziteľnosť ich armády. Mýtus o tom, že ruská armáda je neporaziteľná, sa skončil v Charkovskej oblasti začiatkom tohto mesiaca. A preto sa aj otriasla legitimita Putinovho režimu,“ uzavrel.

Čo je však horšie, pre mladých Rusov je v tomto čase opustiť svoju „Matičku” takmer nemožné. Od vyhlásenia mobilizácie vystrelili ceny leteniek z Ruska do krajín, z ktorými má bezvízový styk, prudko nahor. „Ak doteraz neboli schopní opustiť územie, tak to zrejme jednoduché nebude. Predpokladám, že pohraničná polícia v Rusku dostane príkaz, aby mužov, ktorých by sa to mohlo týkať, von nepúšťali. Včera sa to ešte dalo a boli sme svedkami horúčkovitého nakupovania leteniek a veľkých kolón na hraniciach s Fínskom,“ vysvetľuje Duleba.

Najväčší záujem vzbudzujú miesta ako napríklad Istanbul či Dubaj. „Mobilizácia spôsobuje úplne novú dynamiku v ruskej spoločnosti. Mnoho mužov bude chcieť opustiť svoju krajinu čo najskôr, aby sa vyhli poslaniu na Ukrajinu. Vypredané letenky do Turecka to iba potvrdzujú," vysvetlil bezpečnostný analytik Konrad Muzyka pre Sky News.

Okolo polnoci z utorka na stredu stál let do Istanbulu neuveriteľných 80 000 rubľov, čo je v prepočte približne 1 320 eur. Za let do Dubaja je to ešte niekoľkonásobne viac. Jednosmerná letenka ekonomickou triedou sa predáva v prepočte za 9 200 eur.

Množstvo letov je už vypredaných a zopár leteniek, ktoré sú ešte k dispozícii, sa predávajú za tisíce eur. Ruské aerolínie zastavili predaj leteniek pre mužov vo veku 18 až 65 rokov, ktorí nemajú povolenie na vycestovanie z krajiny od ministerstva obrany. K aerolíniám sa podľa najnovších správ pridali už aj železnice, ktoré tiež odmietajú predaj lístkov mužom vo vojenskom veku.

Ďalším problémom, ktorému Rusi pri úniku z krajiny čelia, sú aj sankcie, ktoré na ich krajinu uvalil Západ. Lietadlá, ktoré vzlietajú z ruského územia, totiž pri väčšine európskych štátov ani len nesmú vstúpiť do ich vzdušného priestoru. Spomedzi európskych dopravcov udržiavajú napriek embargu Európskej únie lety do Ruska okrem Turkish Airlines už len srbské aerolínie Air Serbia. Ich lety z Moskvy do Belehradu sú však na najbližšie týždne vypredané.

Generál Macko však pripomína, že v tejto chvíli by malo byť obozretné aj Slovensko. „V každom prípade treba konflikt pozorne sledovať. Rusko je veľmi agresívna jadrová mocnosť, ktorá vedie vojnu v našom susedstve. Nás označila za nepriateľa a vedie proti nám ekonomickú vojnu. Nemôžeme sa teda tváriť, že sa nás to netýka," upozornil.  „Samozrejme, treba zachovať pokoj a rozvahu. V každom prípade však naše bezpečnostné zložky, rovnako ako aj bezpečnostné zložky celého nášho európskeho spoločenstva, musia veľmi pozorne sledovať, čo sa deje v Rusku. Aké sú úmysly tamojšieho režimu a ako by tento konflikt mohol ďalej eskalovať," uzatvára Macko.

Prečítajte si tiež: