Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. Laureátom v kategórii Výnimočný vysokoškolský pedagóg uspel profesor Ivan Varga.

V rozhovore sa dočítate:

- v čom sa líši práca pedagóga na VŠ od ostatných

- ako sa zmenila výučba cez koronakrízu

- či medikom budú chýbať pitvy a praktické zručnosti

- prečo je dnes neplodnosť veľký problém

- ako skúmali dieťa, ktoré sa narodilo so súrodencom v hrudi

- ako zabrániť odlevu študentov

- čo medikov a lekárov láka do zahraničia

Aký to bol pre Vás pocit, keď vás vyhlásili za víťaza v kategórii Výnimočný vysokoškolský pedagóg?

- Ocenenie prišlo práve v neľahkej dobe koronavírusovej pandémie. Väčšina pedagógov musela za krátku dobu prejsť z klasickej výučby z posluchární zrazu do virtuálneho sveta a nebolo to jednoduché. Toto ocenenie zvlášť v tejto dobe vnímam ako ocenenie pre všetkých vysokoškolských učiteľov, ktorí naďalej vzdelávajú študentov a nevzdali sa. Teší ma, že ocenenie prinieslo Eset Science Award, čím sa poukázalo, že my na univerzite nie sme len učitelia, ale aj vedeckí pracovníci.

V čom je vaša práca odlišná od učiteľov na iných školách?

- Na univerzite sa nedá oddeliť učiteľstvo od vedca. Najnovšie veci, ktoré vyučujeme, zároveň aj skúmame. Nové objavy tiež zapájame do výučby.

Dá sa teraz cez koronakrízu pokračovať aj v študentských vedeckých projektoch?

- Tento rok sme mali mať jubilejný 60. ročník Študentskej vedeckej konferencie. Žiaľ, museli sme ju prvýkrát zrušiť. Študenti sa veľmi snažia a učia sa aj doma, ale nemôžu k nám prísť do laboratórií a veda sa nedá robiť doma.

V čom je súčasná výučba iná?

- Učím najmä prvákov a druhákov. Najväčšie umenie pedagóga je to, že sa stáva partnerom študentov a istým spôsobom potom spoločne zodpovedá za ich úspechy či na skúške alebo v ďalšom vzdelávaní. Takýto partnerský vzťah jednoducho nemôže vzniknúť cez webkameru. Často keď mám ráno prednášky alebo praktické cvičenia, tak sa pýtam študentov, prečo si aspoň nezapnú webkameru. Odpovedajú mi, že oni sú ešte v pyžame, ležia v posteli, práve raňajkujú a len prednášku počúvajú. Evidentne chýbajú sociálne návyky a nevie sa vytvoriť vzťah študent-pedagóg a bojím sa, že obnoviť ho bude neskôr náročné.

Čo im môže do budúcna robiť problém?

Koronakríza nás naučila vážiť si aj také jednoduché veci ako prísť do školy, vypočuť si prednášku, diskutovať so svojím vyučujúcicm aj spolužiakmi. Sú vedomosti, ktoré sa dajú naučiť z učebníc, ale všímam si aj u mojich študentov, že im chýba odborná terminológia. Musí sa na nich tá hantýrka nalepiť. To sa dá len tak, že chodia do školy, počujú učiteľov, spolužiakov, chodia do nemocníc, kde sa rozprávajú lekári, vidia ako sú pacienti liečení a diskutujú o tom. U terajších študentov je takéto vyjadrovanie horšie ako v minulosti.

Medici napríklad nemôžu chodiť na pitvy. Bude im to ako budúcim lekárom chýbať?

- Už druhý semester vyučujeme diaľkovo a snažíme sa napríklad robiť videokonferencie priamo z pitevne. Snažíme sa zabezpečiť prenosy z operačných sál a poskytnúť im maximum vedomostí. Samozrejme, zručnosti si momentálne nemôžu precvičovať. Verím tomu, že ak to už nebude pokračovať, tak tieto dva semestre rýchlo dobehnú. Študenti sú mimoriadne zodpovední.

Ako medici získajú prax? Čítajte na ďalšej strane >>>