Pandémia ovplyvnila aj výučbu budúcich lekárov: TOTO im môže chýbať!

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. Laureátom v kategórii Výnimočný vysokoškolský pedagóg uspel profesor Ivan Varga.

Aký to bol pre Vás pocit, keď vás vyhlásili za víťaza v kategórii Výnimočný vysokoškolský pedagóg?

- Ocenenie prišlo práve v neľahkej dobe koronavírusovej pandémie. Väčšina pedagógov musela za krátku dobu prejsť z klasickej výučby z posluchární zrazu do virtuálneho sveta a nebolo to jednoduché. Toto ocenenie zvlášť v tejto dobe vnímam ako ocenenie pre všetkých vysokoškolských učiteľov, ktorí naďalej vzdelávajú študentov a nevzdali sa. Teší ma, že ocenenie prinieslo Eset Science Award, čím sa poukázalo, že my na univerzite nie sme len učitelia, ale aj vedeckí pracovníci.

V čom je vaša práca odlišná od učiteľov na iných školách?

- Na univerzite sa nedá oddeliť učiteľstvo od vedca. Najnovšie veci, ktoré vyučujeme, zároveň aj skúmame. Nové objavy tiež zapájame do výučby.

Dá sa teraz cez koronakrízu pokračovať aj v študentských vedeckých projektoch?

- Tento rok sme mali mať jubilejný 60. ročník Študentskej vedeckej konferencie. Žiaľ, museli sme ju prvýkrát zrušiť. Študenti sa veľmi snažia a učia sa aj doma, ale nemôžu k nám prísť do laboratórií a veda sa nedá robiť doma.

V čom je súčasná výučba iná?

- Učím najmä prvákov a druhákov. Najväčšie umenie pedagóga je to, že sa stáva partnerom študentov a istým spôsobom potom spoločne zodpovedá za ich úspechy či na skúške alebo v ďalšom vzdelávaní. Takýto partnerský vzťah jednoducho nemôže vzniknúť cez webkameru. Často keď mám ráno prednášky alebo praktické cvičenia, tak sa pýtam študentov, prečo si aspoň nezapnú webkameru. Odpovedajú mi, že oni sú ešte v pyžame, ležia v posteli, práve raňajkujú a len prednášku počúvajú. Evidentne chýbajú sociálne návyky a nevie sa vytvoriť vzťah študent-pedagóg a bojím sa, že obnoviť ho bude neskôr náročné.

Čo im môže do budúcna robiť problém?

Koronakríza nás naučila vážiť si aj také jednoduché veci ako prísť do školy, vypočuť si prednášku, diskutovať so svojím vyučujúcicm aj spolužiakmi. Sú vedomosti, ktoré sa dajú naučiť z učebníc, ale všímam si aj u mojich študentov, že im chýba odborná terminológia. Musí sa na nich tá hantýrka nalepiť. To sa dá len tak, že chodia do školy, počujú učiteľov, spolužiakov, chodia do nemocníc, kde sa rozprávajú lekári, vidia ako sú pacienti liečení a diskutujú o tom. U terajších študentov je takéto vyjadrovanie horšie ako v minulosti.

Medici napríklad nemôžu chodiť na pitvy. Bude im to ako budúcim lekárom chýbať?

- Už druhý semester vyučujeme diaľkovo a snažíme sa napríklad robiť videokonferencie priamo z pitevne. Snažíme sa zabezpečiť prenosy z operačných sál a poskytnúť im maximum vedomostí. Samozrejme, zručnosti si momentálne nemôžu precvičovať. Verím tomu, že ak to už nebude pokračovať, tak tieto dva semestre rýchlo dobehnú. Študenti sú mimoriadne zodpovední.

V akom zmysle?

- Napríklad študenti konciačich ročníkov sú ochotní sa každý týždeň podrobiť testom na prítomnosť koronavírusu len aby mohli chodiť do nemocníc a prakticky sa vzdelávať. Sú zodpovední a uvedomujú si, že ako lekári potrebujú mať na jednej strane teoretické vedomosti, ale aj praktické zručnosti.

Aká je pre vás práca s mladými ľuďmi?

- Ak neberieme túto online dobu, tak tá práca je naozaj fascinujúca. Keď prednášate a máte veľmi múdrych študentov, tak sa veľa pýtajú. Diskusia je osviežujúca aj pre pedagóga, lebo spoločne premýšľate a tým pádom pedagóg nemôže zostarnúť. Vždy sa musí nanovo pripravovať, naučiť sa najnovšie vedomosti. Vysokoškolský profesor mentálne nestarne tak rýchlo ako v iných profesiách.

Prečo je profesia učiteľa zaujímavá?

- Existuje latinské príslovie: Docendo discimus, ktoré znamená „učením iných sa sami učíme“. Ak sa pripravujem na prednášku, musím prečítať 5,10, možno 20 učebníc na tú tému. Musím prečítať aktuálne vedecké výsledky a práce. Najzložitejšie je to potom jednoducho podať, ale zároveň je to aj najväčší dôkaz, že učivu chápete. Albert Einstein povedal, ak niečo nedokážete povedať jednoducho, potom tomu nerozumiete. Treba sa prispôsobiť poslucháčom, aby ste im to na primeranej úrovni vysvetlili.

Krédo vášho otca znelo, že by bolo tragédiou, keby žiaci neboli raz múdrejší od svojho učiteľa. Darí sa vám to?

- Dúfam, že áno, ale to by museli posúdiť moji študenti. Učím len 15 rokov na vysokej škole. Ale mnohí absolventi mi už píšu, že sa uplatnili v zahraničí a sú v dnešnej dobe primári, dokonca mám medzi niektorými absolventami aj mladých docentov.

Zaoberáte sa neplodnosťou žien. Je to podľa vás v súčasnosti väčší problém ako snahy politikov zakázať interrupcie?

- Nechcem to posúvať do politickej roviny, ale v súčasnosti na Slovensku každý šiesty a dokonca pomaly každý piaty pár má problémy s plodnosťou. To znamená, že ani po roku snaženia nevedia počať potomka. Títo ľudia na jednej strane sú v podstate zdraví, majú dobré zamestnanie, sú úspešní, nemajú žiadnu vážnu chorobu, „len“ nemôžu mať deti a oni tým trpia. Môžu mať hocikoľko peňazí, úspešnú kariéru, no často vidíte, že nie sú šťastní. Preto o tom treba hovoriť, možno viac ako o interrupciách, lebo problematika neplodnosti súvisí s budúcou generáciou.

Prečo pribúda neplodných párov, aké sú dôvody?

- V minulosti sa tradovalo, že ak je pár neplodný, vždy za to môže žena. V dnešnej dobe sa už mužský faktor vyrovná ženskému faktoru. Čiže asi v tretine prípadov je za tým ženský faktor, v tretine mužský a v tretine je to buď neznámy faktor, prípadne kombinácia oboch. Dnes sú príčinami najmä stúpajúci vek rodičiek, alebo aj otcov. Dokonca Americké kolégium pôrodníkov a gynekológov uverejnilo závery, podľa ktorých u žien vo veku 37-38 rokov klesá plodnosť asi na polovicu. Vždy varujem aj naše študentky, aj keď majú v 1. ročníku len 19, 20 rokov. Čaká ich 6 rokov štúdia, 5 rokov špecializácie a potom možno dostanú dobrú pracovnú ponuku, tak nech to priveľmi neodkladajú.

Aké sú ďalšie príčiny?

- Stres aj nedostatok času na partnera. Ak sa páru nedarí, veľmi často im gynekológ vysvetlí, ako prebieha menštruačný cyklus, kedy je žena viac plodná a je väčšia šanca splodiť bábätko. Keď im odporučí, aby sa v strede cyklu sebe venovali viac, možno aj viackrát za deň, tak sa muž pozrie a opýta sa, kedy to má stíhať popri robote, podobne aj žena. Z medicínskych dôvodov to často môžu byť aj hormonálne zmeny, zmeny na úrovni vajíčkovodov po zápalových ochoreniach, o ktorých ženy ani nemuseli vedieť.

A u mužov?

- U mužov za posledné desaťročia výrazne klesá počet spermií. Pred sto rokmi bol priemerný počet spermií na mililiter ejakulátu 100 miliónov, v súčasnosti je normálny spermiogram aj ten, ktorý má 15 miliónov na mililiter. Tu za najdôležitejší faktor považujem životný štýl. Robila sa jedna štúdia, kde sa zistilo, že muži žijúci na dedinách majú o 24 % viac spermií ako tí z mesta. Možno menej pohybu, viac stresu, viac sedavého zamestnania, viac smogu, toto všetko vplýva na pokles spermií u mužov v meste.

Ako u vás vyzerá vedecký výskum neplodnosti?

- Začali sme skúmať bunky imunitného systému vo vajíčkovodoch, pretože sa v nich môžu objaviť spermie, ktoré sú v podstate cudzie bunky, ale vajíčkovod na ne nereaguje imunitnou odpoveďou. Podobne cez vajíčkovod prechádza aj zárodok počas prvých troch, štyroch dní vývinu a opäť ho imunitný systém toleruje. Podarilo sa nám odhaliť veľké množstvo buniek imunitného systému a to sú lymfocyty, špeciálne regulačné T-lymfocyty vo výstelke vajíčkovodov, ktoré potláčajú imunitnú reakciu.

Načo to bude dobré?

- Naša predstava je tá, že bunky imunitného systému ženy potláčajú odpoveď proti cudzím bunkám ako sú spermie alebo embrya a tým pádom pomáhajú procesu oplodnenia a prenášania embrya. Chceli by sme skúmať ako sa menia tieto bunky počas menštruačného cyklu, prípadne či môžu spôsobiť aj to, že žena je neplodná.  

Venujete sa výskumu mikroskopickej anatómii človeka. Dá sa v tele objaviť ešte niečo nové?

- V minulosti som najčastejšie spolupracoval s detskými chirurgami a vždy keď zistili nejakú netradičnú vývinovú chybu, tak sa na mňa obrátili. Snažili sme sa z tých poznatkov ako sa orgán vyvíja normálne, prísť na to, kde nastal problém. Nám sa takto v spolupráci podarilo opísať prvý prípad, ktorý sa nazýva fetus in fetu alebo plod v plode. Chirurgovia z novorodenca vybrali jeden neúplný, nedominantný plod, nevyvinutého súrodenca.  

Ako sa tam mohol dostať?

- Naša hypotéza je taká, že na začiatku boli jednovajíčkové dvojčatá, ktoré sa snažili zahniezdiť na rovnaké miesto v maternici. Keď to prepočítame, je to úplne výnimočné, maternica je pre tak malé embryo obrovský priestor. Zrovna sa zanorili na rovnaké miesto na sliznici, pričom to druhé embryo sa už potom nevyvíjalo. Často nečerpáme len z poznatkov embryológie, ale aj evolúcie. Aj u človeka sa opakuje vývin, aký prekonávali naši živočíšni predchodcovia.

V poslednej dobe sa čoraz častejšie hovorí o odleve šikovných študentov či lekárov do zahraničia. Majú aj na Slovensku dobré podmienky na štúdium či prácu?  

- Keď sa pýtam študentov na štátniciach v rámci už neformálnej diskusie, tak odhadom 20 % uvažuje o tom, že si rovno bude hľadať miesto v zahraničí. Prichádzame teda asi o pätinu našich absolventov. Dôvodov je viac, ale u lekárov to nie sú primárne peniaze. V rámci slovenských pracovísk sa im nepáčia medziľudské vzťahy, cítia, že nemajú možnosť kariérneho postupu. Druhá vec je vybavenie nemocníc a peniaze sú až na treťom mieste. U sestier a ošetrovateliek je to skôr mzda.

A čo sa týka študentov, konkrétne medicíny?

- Často som prednášal v Prahe na Univerzite Karlovej alebo v Brne na Masarykovej Univerzite. Odhadom by som povedal, že v Brne je do 50 % študentov Slovákov, podobne v Olomouci a v Prahe asi tretina. Keby šli do zahraničia, naučia sa a vrátia sa, tak je to úžasná vec. Lenže 80-90 percent z nich sa neplánuje vrátiť na Slovensko. Tým stratíme 20 percent maturantov a približne 20 percent absolventov lekárskych fakúlt.

Čo ich tam láka?

- V Brne alebo Olomouci sú novovybudované kempusy. Ak tam príde nejaký stredoškolák, tak ho to musí osloviť. V Bratislave len veľmi obmedzene môžeme čerpať peniaze na rozvoj z EÚ, lebo bratislavský kraj patrí medzi bohaté kraje. České školy sú lákavé aj keď si nemyslím, že sú lepšie. Úrovňou sú približne rovnaké. Ja sám som získal profesúru na Karlovej univerzite, mám bohaté skúsenosti aj s výučbou v Čechách.

Ako by sa tomu podľa Vás dalo zabrániť?

- Možno by som kriticky povedal, že sa nevieme predať. Nevieme urobiť takú reklamu našim kvalitným univerzitám, akú by si zaslúžili. Máme tu kvalitu: Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenský technická univerzita či Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Možno treba viac hovoriť aj o tom, aké úspechy dosahujú tieto univerzity vo svete. Nie je tajomstvom, že českí dekani a rektori chodia na naše stredné školy robiť nábor študentov, organizujú dni otvorených dverí. Vzdelanie na kvalitných slovenských univerzitách je rovnocenné a dôkazom je to, že naši absolventi sa bez problémov uchytia nielen v Českej republike, ale aj v Nemecku, Rakúsku a celej EÚ a mimo nej.