Živé sliepky hádžu medzi mŕtve: TOTO sú drsné FOTO z klietkového chovu na Slovensku!

Otrasné zábery pochádzajú z troch rôznych fariem pri Trenčíne, Nitre a Leviciach. Na fotografiách vidieť sliepky s vytrhaným a polámaným perím, s parazitmi, mŕtve sliepky v klietkach či pochovanie živej sliepky pod telami mŕtvych sliepok v kontajneri. Vajíčka od týchto sliepok sa pritom vo veľkom predávajú na pultoch našich obchodov.

„Oddnes sa Slováci a Slovenky môžu konečne na vlastné oči presvedčiť, z akých hororových podmienok pochádzajú vajcia z klietkových chovov a čo sa im hydinári pokúšajú predať ako údajne najlepšiu možnosť pre sliepky,” konštatuje riaditeľ Humánneho pokroku Martin Smrek. Zábery pochádzajú z decembra minulého roku, teda z čias, keď sa na Slovensku objavila vtáčia chrípka.

Ako nášmu denníku potvrdil riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár, v takomto období je z hľadiska bezpečnosti vstup na farmy s chovnicami zakázaný. Túto informáciu nám potvrdili aj z jednej zo spomínaných fariem.

„Od jesene je pre vtáčiu chrípku zákaz vstupu na farmu akejkoľvek cudzej osobe, tak si neviem predstaviť, že by tam niekto filmoval. My nemáme o tom žiadne informácie a ani sme nikomu na žiadne zábery nedali žiadne povolenie,” povedal nám riaditeľ farmy Novogalu pri Leviciach Ladislav Birčák. Ako dodal, na farme majú prerobených z 11 hál 6 na alternatívny chov a na jeseň budú prerobené ďalšie 2. „Nemáme čo skrývať. Bez problémov pustíme na našu farmu akúkoľvek televíziu, samozrejme, mimo obdobia vtáčej chrípky,” dodal.

Na záberoch zo všetkých troch fariem  opakovane vidieť sliepky s holými a ošklbanými krkmi, ktorým na tele chýba väčšina peria, a jeho zvyšky sú polámané či inak poškodené. Podľa Molnára to však nie je ničím nezvyčajným. „Pri hydine ako aj pri voľne žijúcom vtáctve prichádza počas roka k preperovaniu - výmene peria, keď majú nosnice menej peria,” vysvetlil nám Daniel Molnár možnú príčinu. Na záberoch však vidieť aj neošetrené zranenia nosníc, veľké množstvá uhynutých a rozkladajúcich sa sliepok priamo v klietkach, kde sú v priamom kontakte s vajcami.

Zábery zachytávajú aj množstvo parazitov priamo na vajciach, takzvaných čmelíkov, ktorých sa sliepky prirodzene zbavujú kúpaním sa v prachu, čo v klietkach na drôtenej podlahe robiť nemôžu.
Šéf Únie hydinárov tvrdí, že klietkové chovy majú aj svoje výhody. Napríklad úhyny sú tam najnižšie. „V klietkovom chove je úhyn nosníc najnižší – do 3 % ročne, v podstielkovom chove je tento úhyn 3- až 5-násobne vyšší  – 10 až 15 % ročne, vo voľnom výbehu je úhyn najvyšší – okolo 20 % ročne,” vysvetlil Daniel Molnár.

Ako dodal, kvalita vajec nemá zo spôsobom chovu žiadny súvis. „Kvalita a zloženie závisia iba od podávaného krmiva a od zložiek, ktoré obsahuje. Receptúry na kŕmne zmesi sú pripravované na základe dlhodobého výskumu a vývoja tak, aby obsahovali všetky dôležité zložky pre zdravý vývoj nosníc (vrátane tých, ktoré má k dispozícii aj nosnica pri voľnom výbehu). Navyše do krmív sa pridávajú ďalšie zložky pozitívne pre zdravie spotrebiteľov - vláknina, mastné kyseliny, vitamíny, minerály,” povedal. O tom, či má nosnica v chove vhodné podmienky, hovoria chovateľovi dva základné ukazovatele - počet znesených vajec a úhyn zvierat.

„V klietkovom chove je znáška najvyššia a úhyn najnižší. Pri chove nosníc platí pravidlo, že nosnica, ktorá je chovaná v nevhodných podmienkach, znáša výrazne menej vajec a úhyn nosníc je príliš vysoký,“ dodal šéf Únie hydinárov.

Aj keby sme chceli presunúť sliepky z klietkových chovov, ktoré sú podľa aktivistov nehumánne, nebude to také jednoduché. Na Slovensku žije v klietkových chovoch približne 2,3 milióna sliepok, čo predstavuje viac ako 75 % všetkých sliepok na Slovensku. Na prerobenie všetkých klietkových chovov bude potrebné investovať 75 miliónov eur, ktoré však chovatelia nosníc nemajú. Od štátu nedostali doteraz ani cent.

Viaceré krajiny už klietkové chovy postavili mimo zákona vrátane susedného Rakúska, ktoré ich zakázalo už pred vyše desiatimi rokmi, a Česka, ktoré tak urobilo pred dvoma rokmi. Zákaz klietkového chovu sliepok je už pritom na stole aj v našom parlamente. Nezaradený poslanec Tomáš Šudík žiada zákaz nových klietkových chovov sliepok od roku 2024 s päťročným prechodným obdobím do konca roku 2028, po ktorom by bolo možné prevádzkovať už len podstielkové, voľnovýbehové a ekologické chovy sliepok.

Poslanec tvrdí, že je najvyšší čas. Naše najväčšie obchodné reťazce sa totiž už zaviazali, že od roku 2025 prestanú predávať vajíčka z klietkového chovu a tak hrozí, že naše farmy prídu o najväčších odberateľov. „Povedzme si pravdu, čo sa stane v roku 2025, ak v našich obchodoch nenájdete slovenské vajcia? Vhodné vajíčka budú dovážané zo zahraničia, naši farmári a hydinári budú pre zmenu dovážať do iných krajín a bojím sa, že sa im to podarí do máloktorej krajiny EÚ. To všetko bude znamenať enormný nárast cien vajíčok,“ upozornil poslanec.

Ak nič nespravíme, cena jedného vajca sa podľa neho po roku 2025 môže vyšplhať na 70 až 80 centov, čo by znamenalo 7 až 8 eur za balenie 10 ks. „Touto legislatívou chceme dosiahnuť aj to, aby ministerstvo pôdohospodárstva našlo finančné prostriedky a pomohlo našim hydinárom pretransformovať ich chovy z klietkového na rôzne voľné chovy, halové výbehy a podobne. Jednoducho, aby boli naši hydinári konkurencieschopní na trhu. Nesmieme pred týmto problémom zatvárať oči,“ dodal Šudík.

Prečítajte si tiež: