Reklama

Opäť prichádza zmena času. Čo to spraví s naším telom? Vedci prišli so zarážajúcim objavom!

Reklama

Koniec októbra je už roky v znamení zmeny času. A to už túto nedeľu si povinne posunieme ručičky na hodinkách. Zmena nastane o 3. hodine rannej, kedy sa hodiny posunú späť na druhú. Dokedy ešte, keď samotní vedci hovoria o negatívnom vplyve tejto zmeny na organizmus?

Zmena času dvakrát do roka bude platiť v celej Únii minimálne do roku 2027. Až ďalšie rokovania europolitikov na túto tému ukážu, či k rušeniu naozaj dôjde, alebo nie...

Nateraz si ale pospíme o hodinu dlhšie. Ale je to skutočne tak? Mnoho ľudí trpí práve po zmene času nespavosťou. Zistili to kanadskí vedci. Avšak iba v prípade októbrovej zmeny. Autori štúdie nezistili žiadne výrazné zmeny v spánku u ľudí na konci marca, kedy sa čas posúva o hodinu dopredu. „Dobrou správou je, že poruchy spánku boli krátkodobé a dva týždne po zmene času sa už neprejavovali,“ uviedol autor štúdie doktor Ronald Postuma z McGillovej univerzity v Montreale.

Aj podľa zástupkyne hlavného hygienika Úradu verejného zdravotníctva, docentky Jany Hamade každá zmena času vplýva na organizmus človeka. „Posun času na jeseň býva vnímaný ako získanie hodiny k dobru, ráno môžeme dlhšie spať, ale večer príde skôr únava,“ vraví Jana Hamade. „Hoci večer môžete ísť do postele o hodinu neskôr, v prvých dňoch alebo týždňoch sa zobúdzate podľa nastavenia organizmu na letný čas a o hodinu spánku sa ukrátite, čo môže vyvolať únavu, nervozitu, bolesti hlavy, malátnosť, poruchy koncentrácie a môže prispieť aj k nárastu sezónnych depresií. Pomocou v prvých dňoch posunu času môže byť malá zmena spánkového rytmu – ísť spať o štvrťhodinu neskôr, prípadne si doprajte polhodinu spánku navyše počas voľných dní,“ radí.

Z psychologického hľadiska je pre organizmus prirodzenejší prechod z letného času na zimný ako zo zimného na letný, pretože sa predlžuje spánok o jednu hodinu. „Z hľadiska ochrany zdravia je však potrebné zdôrazniť, že v oboch prípadoch je potrebné nastaviť si pravidelný spánkový režim a dodržiavať spánkovú hygienu. V priebehu dňa zas dodržiavať základné režimové prvky – vhodný pitný režim, zdravú stravu a vykonávať vhodnú pohybovú aktivitu,“ dodala Jana Hamade.

Čo pomáha? Rady lekárky nájdete na ďalšej strane...

Na jeseň a v zime sa organizmus musí prispôsobiť nielen zmenám súvisiacim s fungovaním vnútorných hodín, ale vo vyššej miere ho ohrozujú i rôzne infekčné ochorenia. „Aj pre skoré stmievanie sa viac ľudí pohybuje v uzavretých priestoroch a tak sa zvyšuje pravdepodobnosť prenosu infekčných ochorení formou kvapôčkovej infekcie. Myslite na ochranu pred nimi, napriek kratším dňom sa neprestaňte hýbať, venujte aspoň pol hodinu denne pohybu. Môže to byť rýchla chôdza, alebo jednoduché cviky na precvičenie celého tela, ktoré môžete robiť počas prestávok v práci. Nezabúdajte na pitný režim, najzdravšia je čistá voda, vhodné sú i nesladené šťavy alebo čaje. Dobrému fungovaniu organizmu a k ľahšiemu zvládnutiu zmien napomôže aj vyvážená strava s dostatkom vitamínov. Najdôležitejší je prísun vitamínu A, C, E a vitamínov skupiny B,“ hovorí docentka Jana Hamade.

Prečítajte si tiež: