NOVÁ POVINNOSŤ: Pozrite sa, ako sa majú odpratávať zasnežené a šmykľavé chodníky pred domami!

V lete chodníky čistiť, v zime z nich odpratávať sneh a ľad. Tieto povinnosti mal dlhé roky vlastník budovy pri chodníku. Každý sa mal starať o úsek pred svojím domom, a niesol aj zodpovednosť za to, ak sa pri pošmyknutí na neodpratanom chodníku niekomu niečo stalo. Tomuto je koniec. Po novom tieto úlohy preberajú vlastníci chodníkov, teda najmä mestá a obce. Zmena, ktorá je platná od mája, sa prvýkrát naplno prejaví túto zimu, keď chodníky prikryje sneh či ľad.

Na radniciach však z toho majú hlavy v smútku. Napríklad Banská Bystrica sa bude musieť postarať o trojnásobnú plochu chodníkov v porovnaní s vlaňajškom. „Tento rok budú náklady na zimnú údržbu značne zvýšené, a preto samospráva na to vyčlení aj vyššie finančné prostriedky. Napriek tomu však financie nemusia byť postačujúce,“ povedala hovorkyňa Banskej Bystrice Dominika Mojžišová. 

Chodníky v čase nízkej nezamestnanosti nemá kto odhŕňať. Problém zohnať ľudí majú aj firmy, ktoré zabezpečujú zimnú údržbu. V Banskej Bystrici tak na odpratávanie snehu zrejme povolajú aj väzňov. Podobne sú na tom aj v Košiciach. Navýšili počty ručných zametačov na 70 ľudí na zmenu a nakúpili 19 mechanizmov na odhŕňanie chodníkov, ale už teraz vedia, že sa im nepodarí obhospodáriť všetko.

„Mesto Košice bude udržiavať iba verejne chodníky, ktoré má v správe, a nie účelové – ako sú napríklad vstupy do jednotlivých bytových domov,“ poznamenala hovorkyňa mesta Linda Šnajdárová. Najtvrdšie zmenu pocíti Bratislava. Oproti minulej zime sa bude musieť popasovať so 6-násobne väčšou plochou chodníkov. „Hlavné mesto muselo zvýšiť rozpočet na tohtoročnú zimnú údržbu ciest a chodníkov o 1 mil. eur. Chodníky sa budú čistiť podľa prioritizácie,“ informovala hovorkyňa Bratislavy Zuzana Onufer.

Ministerstvo dopravy, ktoré zmeny presadilo, však tvrdí, že bol najvyšší čas. Predošlý zákon zo 60. rokov minulého storočia bol podľa rezortu protiústavný, keďže za chodníky zodpovedali osoby, ktorým tieto plochy nepatrili. Rovnakú zmenu vraj zvládli mestá a obce v Česku bez problémov. Problémy však nemajú len veľké mestá. Starosta východoslovenskej obce Široké sa spolieha najmä na pracovitých obyvateľov obce.

„Tu, keď napadne sneh, tak ľudia vybehnú von. Veď predsa nebudú stáť za plotom a pozerať sa, ako majú pred domom kopu snehu,“ hovorí Stanislav Bartoš. Uvažovať nad nákupom nových mechanizmov je podľa neho zbytočné. Dvaapoltisícová obec má väčšinu chodníkov v blízkosti ciest. Keby ich chceli čistiť napríklad UNC-čkom, to by sa nevyhlo aj vstupu na cestu, no bez evidenčného čísla by to bol problém.

Ak by bolo najhoršie, zobral by do ruky lopatu starosta a išiel odhŕňať obecné chodníky? „V žiadnom prípade,“ odsekol. Ako dodal, nie že by mu robota nevoňala. Miestni, ktorí ho poznajú, vraj dobre vedia, že často nosí montérky namiesto saka. V tomto prípade však s novým zákonom nesúhlasí a nechce ľuďom robiť divadlo s lopatou ruke.