Reklama

Ódorova vláda prišla s rušením penzií. Čo by to prinieslo ľuďom? Toto vravia odborníci!

Reklama

Premiér Ľudovít Ódor a jeho úradnícka vláda nedávno predstavili takmer stovku opatrení, ktoré by mohli skonsolidovať verejné financie. Škrty sa týkajú všetkých, veľmi by ale zasiahli dôchodcov. Navrhujú totiž zrušenie 13. aj rodičovského dôchodku, aj výhody skoršieho odchodu do penzie ženám.

Tento rok dostali seniori prvý raz vyplatený rodičovský dôchodok a už je tu návrh na jeho zrušenie. Rodičovská penzia tvorí 1,5 percenta z hrubej mzdy, pracujúceho dieťaťa spred dvoch rokov, pričom sa ráta maximálne z 1,2-násobku priemernej mzdy. V tomto roku tak mohol každý rodič na penzii od svojho pracujúceho dieťaťa dostať najviac 21,80 eura mesačne. Ministerstvo financií navrhuje, že čiastočná úspora sa dá dosiahnuť znížením výšky príspevku z 1,5 % na 1,2 %.

Balíček šetriacich opatrení odmieta Jednota dôchodcov na Slovensku. Podľa jej predsedu Michala Kotiana by navrhované kroky významne poškodili nielen seniorov, ale aj rodiny, mladých, pracujúcich i zdravotne ťažko postihnutých.

Návrh ozdravných opatrení kritizuje aj víťaz volieb, strana Smer. Strana zopakovala stanovisko exministra financií Ladislava Kamenického, ktoré zverejnil vo facebookovom statuse. Vyjadril v ňom kritiku najmä voči opatreniam v oblasti zrušenia 13. dôchodku, sociálnych dávok a vlakov zadarmo. "Lego kocky sú v reáli zoznamom opatrení, ktoré akože môže spraviť nová vláda, aby zostavila rozpočet na budúci rok. Ódor s Horváthom však akosi zabudli povedať, že mnohé škrty z týchto lego kociek v nimi pripravovanom oficiálnom rozpočte na budúci rok, ktorý musí vláda schváliť do 15. októbra tohto roku, sú už aplikované a určite ich bude oveľa viac," uviedol Kamenický.

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth tvrdí, že aj po dôchodkovej reforme chýba do budúcnosti celému penzijnému systému v priemere jedna miliarda eur ročne. „Dôchodková reforma z roku 2022 napravila asi 75 % problému, ktorý vznikol destabilizačnými zásahmi z rokov 2019 a 2020. Celkové príjmy dôchodcov dlhodobo rastú výraznejšie ako inflácia a aj v ďalších roky budú. V posledných rokoch je to aj vďaka 13. dôchodku a máme tu úplne nový rodičovský dôchodok. A pritom najbližšie roky inflácia bude mať klesajúci charakter, ale penzie budú valorizované vyššou predchádzajúcou infláciou,“ tvrdí Tóth. Ako dodal, namiesto 12 dôchodkov ich máme teraz 14, čo je anomália. „Preto máme v systéme dieru v sume jednej miliardy eur oproti situácii v roku 2018. Ak politici chcú pomôcť viac zraniteľným dôchodcom, nech radšej zdroje z 13. dôchodku presunú na dlhodobú starostlivosť, ako sú príspevky na opatrovanie, či na zariadenia pre seniorov,“ dodal Tóth.

Druhým opatrením je zrušenie, podľa rezortu financií, nesystémového trinásteho dôchodku. "Vzhľadom na to, že ide o dávku, ktorá je vyplácaná raz ročne, neplní funkciu zabezpečenia stabilného príjmu v starobe a nie je ani adresná. Nárok na 50 eur majú aj dôchodcovia s veľmi vysokými penziami a dôchodca s priemerným dôchodkom dostane viac ako 60 % maximálnej sumy 13. dôchodku," uvádza rezort financií. To, že tento druh penzie treba zrušiť, si myslí aj analytik. „Každé šieste euro rodičovského a 13. dôchodku si musíme požičať. Zadlžujeme tým deti a vnukov týchto dôchodcov. To je neudržateľný stav, ktorý je výsledkom nezodpovedného míňania. Tieto výdavky, vzhľadom na nízku daňovú silu ekonomiky, ani nemali vzniknúť,“ vraví analytik INESS Radovan Ďurana.

Bude skorší odchod žien do penzie minulosťou? Čítajte na ďalšej strane...

Zásadným krokom, ktorý by sa dotkol budúcich penzistov, by bolo zrušenie zvýhodneného predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. V takomto prípade je jeho penzia krátená len o 0,3 percenta za každých začatých 30 dní od vzniku nároku do dovŕšenia dôchodkového veku. „Navrhované opatrenie predpokladá zjednotenie krátenia predčasných penzií na úrovni 0,5 percenta za každých začatých 30 dní a zvyšovanie hranice odpracovaných rokov podľa rastu dôchodkového veku," uviedlo ministerstvo financií. „Dnes je krátenie pri nástupe na predčasný dôchodok príliš nízke, motivuje poistencov so 40 odpracovanými rokmi na odchod do dôchodku, čo zvyšuje deficit dôchodkového poistenia. Počet predčasných penzistov vďaka tomu značne narástol. Zároveň je v opatrení logická požiadavka, aby aj 40 ročná hranica rástla spolu s dobou dožitia,“ vraví Ďurana.

Zjednotiť by sa mal vek odchodu do penzie žien a mužov. "Znižovanie dôchodkového veku v závislosti od počtu vychovaných detí zvyšuje výdavky penzijného systému, ktorý je už v súčasnosti deficitný a v dôsledku starnutia populácie sa očakáva, že sa v budúcnosti bude schodok ďalej prehlbovať," uvádza ministerstvo.

Za každé vychované dieťa sa dôchodkový vek znižuje o 6 mesiacov, najviac však o 18 mesiacov za tri alebo viac detí. Zníženie dôchodkového veku sa uplatňuje prevažne pre ženy. Mužovi sa zohľadňuje obdobie výchovy dieťaťa len v prípade, ak ho nemožno zohľadniť žene.

Všetkých, ktorým Sociálna poisťovňa prizná dôchodok, by negatívne postihol ďalší návrh. Išlo by o zrušenie prvej valorizácie dôchodkov hneď pri priznaní penzie. Dnes sa vypočítaná suma dôchodku hneď pri jeho priznaní zvyšuje o valorizáciu. Týmto krokom sa podľa rezortu financií dvojito započítava inflácia z toho istého roku.

Opäť zmena vo veku odchodu do penzie? Čítajte na ďalšej strane...

Ďalšie opatrenie sa týka opravy naviazania dôchodkového veku na strednú dĺžku života. V rámci minuloročnej reformy sa od roku 2030 zavádza naviazanie dôchodkového veku na rast strednej dĺžky dožitia. Podľa dnes platného mechanizmu však dôchodkový vek začne po roku 2030 za rastom strednej dĺžky dožitia zaostávať. Odstránenie zaostávania je možné docieliť vypustením požiadavky, aby sa dôchodkový vek vypočítal šesť rokov pred tým, ako sa začne uplatňovať. Podľa Radovana Ďuranu je toto opatrenie reakciou na zmenu štatistík kvôli covidu. „O navrhovanom opatrení sa dá diskutovať, ale až čas ukáže, ako presne sa covid premietol do dĺžky dožitia. Či sa ľudia, ktorí covid prežili nakoniec dožijú viac, pretože sú možno zdravší, a teda zaťažia dôchodkový systém viac, alebo nie. Je to opatrenie s pomerne nízkym vplyvom,“ dodal analytik.

Prečítajte si tiež: