Odborník o nástrahách v prírode: Čo vás ochráni pred nepríjemným hmyzom a parazitmi?

Na Slovensku máme vyše 30 druhov májok, najčastejšie však natrafíte na májku fialovú a májku obyčajnú. Do čeľade patrí aj ich príbuzný pľuzgiernik lekársky. Takmer všetky druhy chrobákov z čeľade májkovitých sú jedovaté. Obsahujú jedovatú látku kantaridín.

MÁJKA FIALOVÁ: Už len obliznutie prstov, ktorými ste ju držali, vyvolá veľké problémy.

Je najvyšší čas nazbierať liečivé voňavé kvety: Čo si urobíte z bazy?

● Kde na ne natrafíte: Májky žijú na slnečných, suchých miestach s kvitnúcimi kvetmi. Objavujú sa už skoro na jar, najmä v teplejších oblastiach, u nás väšinou na juhu a juhovýchode krajiny. Pľuzgiernik sa vyskytuje hromadne na jaseňoch, ktorého listami sa živí. Aj on je jedovatý.
● Čo môžu spôsobiť: Ich zbraňou je látka kantaridín, ktorá spôsobí pľuzgiere na koži, pálenie v ústach, bolestivý zápal slizníc, ale aj obličkové záchvaty. Vyššia dávka vyvolá bolesti hlavy, nadmerné slinenie, vracanie a krvavé hnačky. Smrteľná dávka je nad 3 mg kantaridínu. V stredoveku sa využíval v travičstve. Už 1 gram môže otráviť až 5-tisíc ľudí!

PĽUZGIERNIK LEKÁRSKY: Má síce pekný názov, ale tiež produkuje prudko jedovatý kantaridín.

● Prevencia a prvá pomoc: Hlavné je májok sa nedotýkať a pri kontakte danú časť tela čo najskôr umyť. Ak sa vám výlučok dostal do úst, rýchlo si ich vypláchnite a vyhľadajte lekára.

Najčastejšie sa stretneme s kliešťom obyčajným, pijakom lužným, pijakom stepným či kliešťom lužným. Riziko pre človeka však predstavuje najmä prvý z nich. Na Slovensku ich žije približne 20 druhov.

KLIEŠŤ: Roznáša viac ochorení.

● Kde na ne natrafíte: Darí sa im v listnatých i zmiešaných lesoch, parkoch aj lesoparkoch, dokonca tiež v mestskej zeleni. Najaktívnejšie sú od mája do polovice augusta.
● Čo môžu spôsobiť: Ak je kliešť infikovaný, prenášať môže viac závažných ochorení. „Najčastejšie kliešťovú encefalitídu, lymskú boreliózu, rickettsiózu a anaplazmózu. Ide ročne o 90 až 160 prípadov, ktoré majú stredne ťažký priebeh a vyžadujú si hospitalizáciu,“ upozornila Mária Avdičová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
● Prevencia a prvá pomoc: Keď idete do prírody, natrite sa repelentom a oblečte si dlhé nohavice a tričko či košeľu s dlhými rukávmi. Po návrate domov si dôkladne prezrite celé telo, či sa kliešť niekde nezachytil. Odstráňte ho pinzetou: uchopte jeho ploské telo čo najbližšie pri koži a kývavým spôsobom ho pomaly uvoľňujte. Po vytiahnutí pokožku vydezinfikujte a pár dní sledujte, či sa miesto zahojilo. Pri podozrení zájdite k lekárovi.

Komáre môžu byť nosičmi parazitov alebo mikroorganizmov, ktoré sa do ich tela dostali s krvou nakazeného človeka. Môžu tak spôsobovať závažné ochorenia.

KOMÁR: Môže prenášať nebezpečné parazity alebo mikróby, ktoré sa mu do tela dostali s krvou nakazeného človeka.

● Kde na ne natrafíte: Sú takmer všade, najviac v okolí vodných tokov či jazier. Krv nám pijú iba samičky. Útočia najmä ráno a podvečer, vtedy je pre ne optimálna vlhkosť vzduchu a teplota. Viac otravujú aj v čase, keď sa počas dňa ochladí alebo krátko pred dažďom.
● Čo môžu spôsobiť: Malária, krvácajúca horúčka, kožné či srdcové ochorenie a najnovšie zika – takéto choroby roznášajú komáre! Pre Slovensko začína byť reálnou hrozbou najmä malária. Na to, aby sa táto choroba na Slovensku rozšírila, musí byť u nás veľa chronických nosičov – ľudí, ktorí majú v krvi či v pečeni parazita plazmódium. „Potenciálne to môžu byť napríklad utečenci zo Somálska a z iných afrických krajín. Tam má až 40 percent populácie od útleho detstva v krvi plazmódium,“ upozornil pre Plus JEDEN DEŇ už v minulosti známy lekár Vladimír Krčméry. Jeho kolega docent Nasir Jalili potvrdil: „Malária tu nie je preto, lebo nemáme pôvodcu ochorenia – teda plazmódium.“
● Prevencia a prvá pomoc: Používajte repelenty a doma sa pred komármi chráňte sieťkami na oknách. Miesto uštipnutia vydezinfikujte, aby ste zabránili prípadnej infekcii, ktorá môže vzniknúť pri rozškriabaní podráždeného miesta. Začervenanie a svrbenie zvyčajne po niekoľkých hodinách ustúpi.

Poštípanie včelou, osou, čmeliakom či sršňom je vždy nepríjemné. Zvyčajne po ňom ostáva svrbiaci opuch. Na rozdiel od jedovatých chrobákov tieto blanokrídlovce jed neprenášajú dotykom. Musia do vás zabodnúť žihadlo.

ČMELIAK: Nie je útočný, človeka poštípe iba zriedka.

● Kde na ne natrafíte: Najviac ich je koncom leta a začiatkom jesene. Vyskytujú sa najmä v nižších a stredných polohách, v lesoch, na lúkach ale veľmi často aj v blízkosti človeka, v šopách, na povalách, pod strechou.

VČELA: Agresívna je iba vtedy, keď sa bráni.

● Čo môžu spôsobiť: Bodnutie znamená pre zdravého človeka vo väčšine prípadov len menší či väčší opuch, ale pre alergika môže byť smrteľné. Preto by mali mať vždy pri sebe potrebné lieky. Vlani počas jedného týždňa zomreli u nás po bodnutí včelou a osou 4 ľudia!

OSA: Niektoré druhy sú útočné, napríklad tie s úzkym driekom.

● Prevencia a prvá pomoc: Pri jedle a pití pod holým nebom si dávajte veľký pozor. Rovnako sa vyhýbajte hniezdam a úľom. Po uštipnutí priložte na miesto vpichu niečo chladné – ľad, alebo aspoň studenú vodu. Alergici by mali užiť lieky a pri prudkej reakcii volať sanitku.