TOTO si myslí odborník o testovaní v reštikách či školách: Je to kompromis, nie však ideálny
11. 11. 2020, 12:00 (aktualizované: 11. 11. 2020, 16:40)

Zdroj: archiv
S nápadom komunitného testovania prišiel premiér Igor Matovič len včera, no odborníci aj laici ho okamžite podrobili kritike. Bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana vraví, že je potrebné sa na tento nápad pozrieť z dvoch strán.

Zdroj: Martin Baumann

Zdroj: MIROSLAV MIKLAS

Zdroj: MIROSLAV MIKLAS
Galéria k článku
Premiér dal zatvoreným prevádzkam návrh, ktorý mnohých zaskočil. Reštaurácie, fitnescentrá, plavárne, športovci i cirkvi by mohli otvoriť svoje priestory, no len pod podmienkou, že pretestujú pred vstupom všetkých návštevníkov či zákazníkov.
V podobnom režime by sa podľa Matoviča mohli otvoriť aj školy. „Raz za tri týždne si škola zabezpečí odberný tím a otestujú napríklad v priebehu víkendu všetkých žiakov a rodičov," opísal svoju predstavu.

Odborník tvrdí, že sa na tento nápad treba pozrieť z dvoch pohľadov. „Treba si uvedomiť, že hlavne pri mladších študentoch je výpadok zo štandardného výchovno-vzdelávacieho procesu výrazný a môže mať dlhotrvajúce dosahy," povedal Smatana a zároveň upozornil aj na fakt, že nie každá rodina má potrebné vybavenie a internet, aby sa dokázal študent pripojiť na diaľku. Je preto podľa neho kľúčové, aby sa proces vyúčby vrátil čím skôr do štandardného semaforového systému, aký zaviedlo ministerstvo školstva začiatkom roka.
Na druhej strane, aj keď deti nie sú rizikovými z pohľadu hospitalizácií či úmrtia na covid, tak stále vedia byť efektívnymi šíriteľmi. „Pretestovávať PCR testami študentov by bolo pri kapacite PCR testov nemožné, tak kompromisné riešenie je použiť semaforové pravidlá a pravidelné testovanie antigénovými testami v spolupráci s intervenčnými mobilnými tímami, ktoré by ,nabehli’ do školy, ak by sa niekto ukázal ako pozitívny. Nie je to ideálne riešenie, ale je to kompromis, ktorý by mohol fungovať," dodal expert na zdravotnú politiku.
Anketa
Čo hovoríte na Matovičov plán?
Matovič predpokladá, že by sa takéto komunitné testovanie mohlo konať každé tri týždne. Ak by občan získal z niektorého z odberných miest certifikát s negatívnym výsledkom, mohol by ho využívať ako vstupenku do momentálne zatvorených oblastí.
Testovanie však nebude organizovať štát, ale jednotlivé prevádzky. „My ako štát dodáme testy, obleky a ďalšie materiálne zabezpečenie a takýmto komunitným spôsobom by sme dokázali zabezpečiť pretestovanie Slovenska,“ vysvetlil premiér. Najdôležitejšie bude zohnať kvalifikovaných zdravotníkov.
Článok pokračuje na ďalšej strane: Malo podľa odborníka plošné testovanie význam a čo si myslí o ďalších kolách? »
Okrem testovania v prevádzkach či školách premiér plánuje v ďalších týždňoch aj ďalšie kolá testovania, a to v mestách, ktoré mali v druhom kole nad 1 % pozitívnych prípadov. Má zmysel päťkrát pretestovať Oravu a takú Bratislavu len raz? „Ak sa pozrieme na samotné parametre testov, tak ich efektivita je najvyššia práve v premorených oblastiach, kde predpokladáme veľké virálne nálože a ak sa používajú na frekventovanej báze. Využívanie antigénových testov na selektívnej báze je preto v súlade s odporúčaniami vrátane nášho slovenského epidemiologického konzília,“ okomentoval Smatana.
Dnes je podľa neho ešte priskoro hovoriť o dosahoch plošného testovania, no niečo sa už zhodnotiť dá. Od začiatku októbra môžeme pozorovať, že tempo nárastu na ochorenie COVID-19 postupne zvoľňuje a dokonca, od začiatku novembra nám 7-dňový priemer denných prírastkov začína pomaly klesať. S najväčšou pravdepodobnosťou vieme tento trend pripísať sprísneniu opatrení zo začiatku a polovice októbra, čo spôsobilo zníženie mobility. Nižšia mobilita znamená menší priestor pre vírus, aby sa šíril ďalej, čo sa prejavuje na poklese denných prírastkov.
Od začiatku novembra nám však do tohto začalo vstupovať antigénové testovanie svojou pilotnou a potom celoplošnou fázou. „Vieme tu teda pozorovať dva efekty. Jeden je krátkodobý a súvisí s tým, že veľká časť infikovaných, ktorých sme zachytili počas víkendov, by sa tak či onak neskôr dali pretestovať PCR metódou a vstúpili by do štatistík. Kedy? Pravdepodobne o pár dní po plošnom testovaní, hneď, ako by sa im prejavili príznaky, čiže už koncom minulého týždňa,“ vysvetlil Smatana.
Druhý dosah je podľa neho dlhodobejší a súvisí s tým, že keďže sme týchto ľudí „stiahli“ skôr, tak nemali možnosť sekundárne nakaziť ďalšie osoby, čo teda následne znižuje pridružené šírenie. Tento efekt môžeme pozorovať už od začiatku tohto týždňa, ale prejaviť by sa mal až neskôr, pretože ako každý vírus, aj korona má určitú inkubačnú lehotu.
Riziko toho, že sa človek nakazí minútu po otestovaní, je aj pri PCR testoch. Preto je nevyhnutné nebrať negatívny výsledok testu ako lístok na slobodu. „To, či klesajúci trend bude pokračovať, je len na nás. Rúška - odstupy – ruky a zodpovednosť. To sú opatrenia, ktoré majú stále najväčší zmysel,“ dodal na záver odborník.