Očkovanie na Slovensku v OHROZENÍ: Nad dvoma vakcínami visí veľký OTÁZNIK!
7. 4. 2021, 6:00 (aktualizované: 16. 7. 2024, 0:25)
Ďalšie problémy s vakcínami! Na Slovensku momentálne očkujeme tromi, od firiem AstraZeneca, Pfizer a Moderna. Lenže po dlhšie trvajúcich sporoch o bezpečnosti AstraZenecy, šéf vakcinačnej stratégie Európskej agentúry pre lieky (EMA) Marco Cavaleri teraz potvrdil súvis medzi vakcínou a krvnými zrazeninami. Viacerí preto vyhlásili, že radšej počkajú na Sputnik V. Lenže ten je stále neregistrovaný v sklade. Štátny ústav pre kontrolu liečiv má k nemu výhrady. Bude sa týmito vakcínami očkovať?
Zdroj: TASR/AP
Zdroj: Pavel Neubauer
Zdroj: internet
Galéria k článku
Na Slovensku je doteraz očkovaných aspoň prvou dávkou viac ako trištvrte milióna ľudí. K ústupu pandémie však potrebujeme podať vakcínu aspoň 3,6 milióna obyvateľom. Ochota dať sa zaočkovať je na Slovensku najvyššia od apríla 2020, zaočkovať by sa v súčasnosti dalo až 41,8 % respondentov a ďalších 7,2 % je už zaočkovaných. Ukázal to prieskum Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciujú Slovenská akadémia vied, MNFORCE a Seesame.
Očkovanie však môže ohroziť najnovšie vyjadrenie šéfa vakcinačnej stratégie EMA Marca Cavaleriho. „Podľa môjho názoru už teraz môžeme povedať, že je zrejmé, že súvislosť krvných zrazenín s vakcínou existuje," povedal v rozhovore pre taliansky denník Il Messaggero. Zatiaľ však nie je jasné, čo túto reakciu spôsobuje. „Snažíme sa získať presný obraz o tom, čo sa deje a podrobne tento syndróm spôsobovaný vakcínou definovať," uviedol Cavaleri. „Medzi očkovanými je viac prípadov mozgovej trombózy... medzi mladými ľuďmi, ako by sme čakali," dodal.
Anketa
Ktorou vakcínou by ste sa nechali očkovať, ak by ste mali na výber?
Je pravda, že viacerí Slováci mali po AstraZenece zimnicu, triašku, teplotu a vážne zdravotné problémy. Cez víkend sa ňou v Skalici dala očkovať aj známa fitneska Zora Czoborová. „Hneď ako bola otvorená moja kategória, som sa prihlásila na očkovanie. Nemala som možnosť vybrať si, hoci by som bola rada zaočkovaná jednorazovou vakcínou. No keďže to nejde, nič to, zvládneme to aj takto," hovorí. Po očkovaní vraj necítila nič. Trikrát si odmerala teplotu, ale nebola zvýšená. Keď si večer ľahla do postele, tak cítila, že jej je nepríjemné ležať na pichnutom ramene. „Nemala som žiadne vedľajšie účinky. Mamička ako zdravotníčka mi nasadila aspirín 100 na riedenie krvi. Aj ona to berie. Tak teraz 10 dní to užívam, aby nenastali problémy,“ doplnila Zora Czoborová.
Na Slovensku však bol aj medializovaný prípad 38-ročnej učiteľky Antónie, ktorá zomrela necelé dva týždne po zaočkovaní. Priamy súvis s očkovaním nakoniec u nej nebol potvrdený. V polovici marca však asi polovica krajín EÚ pozastavila očkovanie touto vakcínou pre podozrivé ojedinelé úmrtia na následky krvných zrazenín. Väčšina krajín však očkovanie obnovila po prvom stanovisku EMA z 18. marca 2021, že AstraZeneca je bezpečná. Niektoré krajiny nakoniec zmenili očkovaciu stratégiu pre niektoré vekové kategórie. Napríklad Holandsko a Nemecko AstraZenecu používajú len pre ľudí nad 60 rokov.
U nás používanie AstraZenecy nepozastavili. „Riziko z neočkovania a následného ochorenia COVID-19 je podstatne vyššie na vznik tromboembolických príhod ako riziko po očkovaní," povedala koncom marca riaditeľka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Zuzana Baťová. „Súvislosť medzi zriedkavými závažnými prípadmi tromboembolických komplikácií a vakcínou Vaxzevria od AstraZeneca doteraz nebola preukázaná, ale intenzívne sa prešetruje. Prínosy vakcíny aj naďalej prevyšujú jej riziká,“ uviedla hovorkyňa ŠÚKL Magdaléna Jurkemíková. O nových zisteniach budú okamžite informovať.
Čo bude so Sputnikom? Čítajte na ďalšej strane >>>
Otáznik však visí aj nad ruskou vakcínou Sputnik V. V skladoch máme 200-tisíc jej dávok, lenže zatiaľ nemá registráciu EMA, hoci posudzovanie už prebieha. Ruskú vakcínu by sme mohli používať aj skôr, no musí o tom rozhodnúť ministerstvo zdravotníctva. Pri rozhodovaní sa mali oprieť najmä o stanovisko ŠÚKL. To však neprinieslo jasnú odpoveď, ale skôr viac otázok.
Pri skúmaní totiž zistili, že vakcíny dovezené na Slovensko nie sú úplne identické s vakcínou, ktorej výsledky účinnosti a bezpečnosti boli publikované v prestížnom časopise The Lancet. Nie sú totožné ani s vakcínami, ktoré sa používajú v iných krajinách. Upozornil na to Denník N.
Práve článok v odbornom časopise Lancet bol častý argument, prečo by sa mal Sputnik V používať na Slovensku. „Myslím si, že je to vakcína, ktorá má dobré dáta publikované v prestížnom časopise,“ hovoril aj infektológ Pavol Jarčuška.
ŠÚKL v stanovisku napokon o bezpečnosti ruskej látky nerozhodol, keďže na to nemá dostatok informácií. Tvrdia, že naši kontrolóri nemôžu posúdiť vakcínu tak komplexne ako Európska lieková agentúra. Podľa testov, ktoré ústav vykonal, tvrdí, že vakcína vyhovela v skúškach na sterilitu, apyrogenitu, pH, čírosť, farbu, abnormálnu toxicitu, špecifickú aktivitu, neprítomnosť viditeľných mechanických nečistôt, extrahovateľný objem, stanovenie koncentrácie proteínu, vzhľad.
Len na základe týchto testov sa však podľa stanoviska nedá prijať definitívny záver o účinnosti a bezpečnosti u ľudí. Preto si na rozhodnutie musíme ešte počkať. Štátny ústav však navrhuje, že ak by sa štát rozhodol očkovať Sputnikom pred registráciou, mal by sledovať možné riziká a zabezpečiť dôsledný monitoring očkovaných.
Ministerstvo zdravotníctva o Sputniku V ešte definitívne nerozhodlo. „Posudok ešte nie je ukončený, aktuálne prebiehajú tri laboratórne testy," uviedla včera hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.