Gastráče idú opäť hore, Slovákom to však nestačí: Nemáme na kvalitné jedlo, chceme TÚTO sumu

Ceny obedov sa držia vysoko. Priemerné úhrady za obedy vo všetkých regiónoch štvrtý mesiac za sebou dosahujú osem eur. Zároveň ich medziročné porovnanie ukazuje, že za posledných 12 mesiacov stúpli regionálne takmer o 44 percent. Do týchto platieb stravovacou kartou sú zarátané vždy celé útraty za jedlo, občerstvenie alebo kávu. Informovala o tom spoločnosť Edenred na základe svojho prieskumu TRC index za marec 2023.

Spoločnosť uviedla, že k najväčšiemu medziročnému nárastu cien obedov, skoro o 44 percent, došlo v Trenčianskom kraji. V marci tohto roku tam priemerné platby dosiahli 7,90 eura, kým v minulom marci sa pohybovali na úrovni 5,50 eura. Takmer o tretinu (29,3 %) stúpli ceny obedov medziročne v Prešovskom kraji, a to na 8,28 eura zo 6,40 eura. Skoro o pätinu viac (19 %) si priplácajú stravníci v Banskobystrickom kraji, kde priemerné ceny vzrástli na aktuálnych 8,06 eura zo 6,77 eura, vyčíslila firma.

Zároveň doplnila, že nominálne najvyššie sumy za obedy sa v tomto marci platili v Košickom kraji, kde priemerný účet dosiahol 8,51 eura. Medziročne tam ide o nárast o 17,2 %. O 15 % stúpli ceny obedov za posledný rok v Nitrianskom kraji a o deväť percent v Bratislavskom. Účty vyššie o 8,5 % platia stravníci v Žilinskom a o 5,8 % v Trnavskom kraji, vyplynulo z dopytovania.

Na základe získaných údajov zároveň nominálne, o 2,40 eura medziročne, stúpli ceny najviac v Trenčianskom kraji. Nasledujú Prešovský (o 1,90 eura viac) a Banskobystrický kraj (o 1,30 eura viac).

Zdraženie si všimli aj Slováci. „Na cenách je inflácia dosť cítiť, ale doma sa neoplatí variť, aspoň mne, ktorý som sám. Aj dnes som bol na obede u kamaráta v reštaurácii. On varí zo slovenských potravín, takže nárast z nejakých päť na šesť eur je prijateľný. Ak si človek ide nakúpiť, doma si uvarí a musí ešte sledovať spotrebu, neoplatí sa to. Navyše ak človek niekedy zaplatil za nákup tri deväťdesiat a dnes to vyjde na sedem-osem eur. Jednoduchšie je ísť sa najesť do dobrej reštaurácie, kde človek vie, že dostane kvalitné a čerstvé jedlo,“ vysvetlil Ladislav.

Iní si však stravu v reštauráciách už nemôžu dovoliť tak často, ako by chceli. „Som študent vysokej školy a chodím brigádovať, aby som mal na stravovanie v reštauráciách. Napríklad tu na Hlavnej ulici v podnikoch, ktoré navštevujem, som si všimol nárast oproti minulému roku. Určite navštevujem menej reštaurácií, keďže si nemôžem dovoliť, aby som nechal polovicu výplaty v nejakom lepšom podniku,“ povedal nám Ivor.

Aby sa nemusela obmedzovať, viac pracovať sa snaží aj Zdenka: „Chodím do školy, popri ktorej sa snažím si aj privyrobiť, aby som nemusela obmedzovať stravovanie v reštauráciách. Človek tam ide pre pokojné prostredie a kvalitné jedlo, takže ak sa chce dobre najesť, priplatí si za to. Človek si musí nejakým spôsobom zvyknúť, že išlo všetko hore, takže ja sa snažím viac pracovať.“

Niektorí zmenili svoje nároky na podniky aj samotnú kvalitu jedla „Ceny išli určite hore, no nemyslím si, že chodím menej do reštaurácií. Skôr si vyberám, do ktorej sa pôjdem naobedovať. Nepozerám už len na kvalitu, ale aj na cenu, ktorá je prirodzene rozhodujúca. Viac varím doma, ale určite neobídem podniky, ktoré mám rada,“ povedala Eva.

Slováci preto volajú po vyšších príspevkoch od zamestnávateľov. Drvivá väčšina opýtaných považuje súčasné minimálne stravné na deň vo výške 5,10 eura za nedostatočné. Z prieskumu Edenred vyplynulo, že viac ako tretinu (34 %) by potešilo zvýšenie aspoň na 6 eur a až 59 % účastníkov prieskumu si myslí, že pri súčasných cenách by malo byť stravné aspoň na úrovni 7 eur.

Minimálne sumy gastráčov sa už od 1. júna zvýšia, a to zo súčasných 5,10 eura na 5,48 eura. Naposledy stúpli v januári. Toto zvýšenie však nie je dostatočné ani podľa lekára. Pri neustálom zdražovaní to totiž môže viesť k spomínanému zníženiu nárokov na kvalitu, ktoré môže podporiť nárast chorôb.

„Z môjho pohľadu je táto suma kritická, pretože skôr bude podporovať výber jedál, ktoré sú z lacných a nekvalitných zdrojov, spracovaných tukov a cukrov, ktoré síce dobre chutia a kaloricky nasýtia, no dopomáhajú k ešte vyššiemu percentu cukrovky a srdcovo-cievnych ochorení u nás,“ podotkol odborník na výživu a lekár Boris Bajer.

Pýtali sme sa preto rezortu práce, či je táto suma podľa neho adekvátna a či neplánuje ďalšie zvýšenie. Ministerstvo však tvrdí, že hlavné slovo majú zamestnávatelia. „Zákonník práce určuje iba minimálnu hodnotu stravovacej poukážky, zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytovať stravovaciu poukážku vo vyššej hodnote,” vysvetlil tlačový obor.

Prečítajte si tiež: