V obchodoch za maslo nechávame nekresťanské peniaze: Kto sa najviac nabaľuje na jeho cene?

Je drahé a bude ešte drahšie! V priebehu tohto roka zdraželo maslo o celé euro. Kým vlani sme za štvrťkilovú kocku zaplatili v priemere 1,70 €, podľa Štatistického úradu to bolo v septembri až 2,64 €. Odborníci pritom predpokladajú, že v predvianočnom čase si ho budeme kupovať aj po tri eurá!

Táto pochúťka, ktorá nesmie chýbať vo väčšine našich domácností, sa tak stala vzácnym tovarom a ľudia sa pýtajú, prečo. Navyše, spomedzi okolitých krajín si práve my priplácame za maslo najviac!

Všetko spustila mliečna kríza. „Momentálne je málo mlieka, a teda aj málo smotany z neho. No mení sa i nákupné správanie spotrebiteľov, ktorí viac kupujú maslo ako rastlinné tuky,“ vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a priemyselnej komory Janka Holéciová. Na to, či bude cena masla ešte rásť, sa podľa nej treba spýtať obchodníkov. „Naši prvovýrobcovia ani spracovatelia nie sú tí, ktorí tvoria spotrebiteľské ceny v obchodoch,“ prízvukuje.

*cena je zaokrúhlená, priemer za september 2017 bol 2,64 € za 250 g * údaje sú orientačné, na základe dostupných oficiálnych informácií. Nie každý farmár predá mlieko za rovnakú cenu, nie každý obchodník si dá rovnakú maržu atď. * zisky obchodníkov nie sú verejne prístupné, uvedený podiel obsahuje aj ich náklady

Napriek vyšším cenám masla v obchodoch totiž naši farmári naďalej predávajú surové kravské mlieko so stratou. Ich náklady na výrobu 1 litra mlieka sú v priemere 0,375 €, od odberateľa však zaň dostanú v tomto roku v priemere len 0,319 €. Čiže je v strate 0,056 €. Farmári síce dostávajú štátnu dotáciu, ale... „Ak by sme aj v prospech farmára, teda producenta mlieka, pripočítali štátnu dotáciu, stále predáva so stratou 0,015 € až 0,025 € za 1 liter surového kravského mlieka,“ upozorňuje Eva Sadovská, analytička Slovenského farmárskeho družstva.

O čo sú na tom lepšie spracovatelia mlieka? Na výrobu 250 g masla potrebujú približne 5 l mlieka. Za 1 l od chovateľov zaplatia v priemere 0,319 €, pri 5 litroch je to teda takmer 1,60 €. Kocku masla predajú obchodníkom za 1,61 €, čiže ich „zisk“ je 0,01 €. Je pravda, že z mlieka vyrobia aj iné produkty ako srvátku a sušené odstredené mlieko, no na druhej strane majú režijné náklady.

A čo obchodníci? Ukazuje sa, že práve oni si na masle najviac mastia vrecká. „Zdražovanie masla je príkladom nekalých obchodných praktík, obchodníci si nahadzujú aj 100-percentnú maržu,“ tvrdí Michal Feik z rezortu pôdohospodárstva. Prezident Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár má takéto údaje: „Ak obchodník predáva maslo za 2,70 €, pričom ho kúpi od nás za 1,61 €, tak aj po odpočítaní 10-percentnej DPH stále zostáva reťazcu vyše 0,80 € na kus, čo predstavuje asi 30-percentnú hrubú maržu.“

Obchodníci obvinenia z nekalých praktík rázne odmietajú. „Keby bolo dosť mlieka a cena od výrobcov by bola nižšia, bola by nižšia aj cena na pulte,“ bráni sa Pavol Konštiak, 1. viceprezident Zväzu obchodu.

„K tvorbe ceny treba pristupovať s chladnou hlavou a hodnotiť, kto z celej skupiny prvovýroby – spracovateľ, dodávateľ a obchod, sa na nej najviac podieľa. Každý z nich chce žiť a každý má svoje režijné náklady,“ upozornil odborník. „Ak by sa maslo nepredávalo, lebo sa stanovila zlá cena, tak sa nikto z nich nemôže vyhovárať jeden na druhého. Vždy ide o obchodné vzťahy medzi jednotlivými zúčastnenými zložkami,“ doplnil Drahovský.

Nedostatok mlieka a mliečnych výrobkov je dôsledkom zrušenia kvót na mlieko. Na Slovensko sa vo veľkom začalo dovážať lacnejšie zahraničné mlieko a maslo a pre mnohých našich poľnohospodárov to bolo priam likvidačné. Nedokázali sa totiž vyrovnať lacným cenám z dovozu. „Kým k 1. 1. 2016 bolo na Slovensku 483 chovateľov dojníc, k 30. 6. ich bolo o 41 menej a práve pre mliečnu krízu,“ vysvetľuje Jana Holéciová. Za vyššie ceny môže aj vyšší dopyt. Ľudia opäť začali kupovať viac masla ako rastlinných margarínov a vo veľkom ho z Európy skupovali tiež Číňania.

„Dosahy mliečnej krízy sú najviac viditeľné práve pri masle preto, lebo práve maslo z dovozu predstavuje najväčší podiel na jeho celkovej spotrebe,“ uviedla Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a priemyselnej komory. „Môžeme tiež potvrdiť ďalší neprijateľný fenomén, že slovenskí obchodníci si na domáce produkty tej istej kategórie nahadzujú výrazne vyššiu maržu ako na zahraničné,“ varuje Michal Feik, štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva. Upozorňuje tiež, že v konečnom dôsledku na to doplatia slovenskí spotrebitelia. „Nielenže zaplatia výrazne vyššiu cenu, ale nebudú mať k dispozícii ani dostatok čerstvých mliečnych produktov,“ dodáva.