Nový rok prináša viacero noviniek. Na čo sa treba pripraviť? TOP 10 zmien v roku 2024

Slovákov v minulom roku asi najviac trápilo zdražovanie. Aj keď vlaňajšok dopadol napokon lepšie, ako sa očakávalo, keďže dramaticky vyzerajúca inflácia, ktorá atakovala takmer 16-percentnú hranicu, klesla na 6 percent, výhľad na rok 2024 je podstatne optimistickejší. Aj keď stať sa môže čokoľvek.

Podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčeka môže síce inflácia v tomto roku klesnúť aj pod 4 percentá, kombinácia vládnych opatrení a vývoj na svetových trhoch energií a potravín sa podpíšu pod inflačné prázdniny. „Toto nebude trvať večnosť a v ďalších rokoch môžeme vidieť dobiehanie skrytého potenciálu rastu cien dnes regulovaných zložiek, ak ho vláda nepredĺži," upozornil.

Rizík je teda stále veľa. „A to predovšetkým vyplývajúcich z geopolitickej situácie alebo napríklad aj z klimatických zmien, ktoré pôsobia na zvyšujúce sa ceny potravín,“ vraví Boháček.

Zatiaľ to však vyzerá tak, že rast cien by sa mal spomaliť. „Ak však hovoríme o spomalení inflácie, tak to nie je pokles cien tovarov a služieb. Je to rast, ale pomalší," priblížila Eva Sadovská, analytička WOOD & Company. Aj keď zlacňovanie nepríde, naše nákupné košíky by mali byť plnšie, keďže mzdy by mali stúpnuť. Predpoklad je o 7 percent. „V roku 2024 by sme si zase po čase zo svojich platov mali dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako rok predtým," uviedla Sadovská.

Slovenské domácnosti však budú musieť, napriek relatívne optimistickým predpovediam, šetriť. To isté by malo platiť aj pre štát, aj keď zatiaľ to tak nevyzerá. Odborníci totiž kritizujú jeho rozšafnosť, najmä pokiaľ ide o 13. dôchodok a rodičovský bonus, ale aj o pomoc s hypotékami.

1. Inflačné prázdniny

Vlani inflácia atakovala takmer 16 percent. Vďaka vládnym opatreniam a vývoju na svetových trhoch energií a potravín analytici očakávajú, že v roku 2024 by mohla inflácia klesnúť pod 4 percentá, no stať sa môže čokoľvek. Odhad Národnej banky Slovenska je ešte optimistickejší, tá ráta s infláciou približne na úrovni 2,5 percenta.

2. Vyššia minimálna mzda

Minimálna mzda sa od januára zvyšuje zo 700 na 750 eur mesačne pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. Čistá minimálna mzda sa tak zvýši na 615,50 eura. Vyššie budú aj príplatky za nočné zmeny, soboty, nedele či sviatky.

3. Živnostníci zaplatia viac

Minimálny vymeriavací základ, ktorý bol v roku 2023 vo výške 605,50 eura, sa zvyšuje na 652 eur. Maximálny vymeriavací základ z roku 2023 vo výške 8 477 eura, sa zvyšuje na 9 128 eur. Minimálne odvody živnostníka budú 216,13 eura mesačne, maximálne 3 025,93 eura.

4. Ďalší štedrý rok pre penzistov

Dôchodcovia, ktorí už dôchodok poberajú, dostanú od januára pridané 3,6 %, novopriznané dôchodky budú vyššie o 14,5 %. Zvyšuje sa aj aktuálna dôchodková hodnota, ktorá je jednou zo základných veličín na výpočet penzie zo 16,4764 eura na 17,7688 eura. Penzisti sa v decembri môžu prvýkrát tešiť aj na 13. dôchodok, ktorého suma bude približne 606 eur. V platnosti ostáva aj rodičovský dôchodok. Vyššia bude však jeho suma. Porastie z 21,80 eura na 23,50 eura mesačne. Seniori ho dostanú vyplatený naraz v júni.

5. Menej úspor na dôchodok

Príspevky do 2. piliera: Do konca roka 2023 platná sadzba vo výške 5,50 % od januára 2024 klesá na 4 %. V praxi to znamená, že viac ako 1,8 milióna súčasných sporiteľov bude mať penziu z 2. piliera nižšiu o desiatky eur. Do štátnej kasy by to malo priniesť 360 miliónov eur.

6. Péenku vystaví aj zubár

Péenku môžu od januára vystaviť aj lekár špecialista či zubný lekár, ale aj ambulantní lekári-špecialisti. Zároveň sa zvyšujú sumy za péenku: Ak ochoriete v roku 2024, pri 30-dňovom mesiaci vám Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské maximálne vo výške 1 414,80 eura a pri 31-dňovom mesiaci 1 462 eura.

7. Materské pre študentky

Materské už nebude len pre pracujúce ženy, po novom ho dostanú aj absolventky stredných a vysokých škôl s ukončeným štúdiom. Do obdobia 270 dní trvania nemocenského poistenia pri nároku na materské sa započíta aj čas štúdia na strednej alebo na vysokej škole. Zvyšuje sa aj suma materského, pri 30-dňovom mesiaci to bude 1 929,30 eura mesačne alebo 1 993,60 eura mesačne pri 31-dňovom mesiaci. Viac dostanú aj budúce mamičky. Tehotenské bude 385,90 eura pri 30-dňovom mesiaci, resp. 398,80 eura pri 31-dňovom mesiaci.

8. Pomoc s hypotékami

Štát bude prostredníctvom novej sociálnej dávky na bývanie mesačne prispievať ľuďom na zvýšenú úradu splátky úveru, a to z dôvodu refixácie úveru na bývanie. Príspevok bude vo výške 75 % zo zvýšenia splátky úveru na bývanie, najviac v sume 150 eur mesačne. Dotácia zo strany štátu sa vyplatí nasledujúci mesiac potom, čo klient zaplatí splátku svojho úveru. Podmienkou pomoci je maximálny príjem dlžníka v sume 1,6-násobku priemernej mzdy (za rok 2022), teda 2 086,40 eura. Ak existuje spoludlžník, hranica je 4 172,80 eura. Pomoc je určená len na jednu zmluvu a jednu nehnuteľnosť, ktorá sa nesmie prenajímať. Pomoc nie je možné čerpať pri refinancovaní hypotéky v inej banke.

9. Pracovať budeme o deň dlhšie

Deň Ústavy SR, ktorý pripadá na 1. septembra, už nebude dňom pracovného pokoja. Otvorené tak budú obchody, ľudia pôjdu v tejto deň do práce a deti do školy či škôlky. Deň pracovného pokoja zrušila vláda v rámci konsolidačných opatrení. Štátny rozpočet si tým polepší o 12 miliónov eur.

10. Nová diaľničná známka
Už tento rok, zrejme koncom marca, by sa na trhu mala objaviť jednodňová diaľničná známka. Jej cena by mala byť najviac 5,40 eura, teda 9 percent z poplatku za ročnú diaľničnú známku. V tomto roku skončí klasická ročná známka, platná kalendárny rok. Vodičom ostane 365-dňová, ktorá platí  365 dní od dátumu kúpy. Jej cena sa nemení, je 60 eur na rok.

Rok 2024 bude opäť aj rokom volieb. Už v apríli by sme si mali voliť nového prezidenta alebo prezidentku. Najneskorší termín prvého kola prezidentských volieb je 13. apríl 2024, keďže funkčné obdobie prezidentky Zuzany Čaputovej sa končí 15. júna. Predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini (Hlas) avizoval, že termín prezidentských volieb vyhlási v januári. „Prezidentské voľby budú mimoriadne dôležité, pretože v nich ľudia nebudú hlasovať len o jednotlivých kandidátoch, ale budú rovnako rozhodovať o otázke, či zveria spravovanie všetkých najvyšších ústavných funkcií do rúk jednej vládnej koalície, alebo rozdelia tieto funkcie do viacerých mocenských pólov tak, aby nemohlo dôjsť k zneužitiu mocenského postavenia v prospech jednej oligarchickej štruktúry,“ myslí si politológ Radoslav Štefančík.

V júni pôjdeme k urnám opäť. Čakajú nás voľby do Európskeho parlamentu, a to už 6. až 9. júna. Ľudia z celej Únie si zvolia dokopy 720 europoslancov, Slovensko bude v europarlamente zastupovať 15 europoslancov. „Rovnako dôležité budú eurovoľby. Hoci záujem občanov o tento typ volieb je druhoradý, v nich dokazujeme svoju príslušnosť k Európskej únii. Naším členstvom v EÚ dokazujeme, či sme ochotní a schopní vyznávať spoločné hodnoty s vyspelých demokratickým svetom, alebo sa skôr chceme prikloniť k autoritárskemu Rusku s teroristami za múrmi Kremľa,“ komentoval Štefančík.

Prečítajte si tiež: