Vláda predstavila NOVÝ NÁVRH: Ľudia sú vytočení do vývrtky, o DESIATKY EUR prídu mnohí Slováci!

Pretrvávajúca inflácia, výrazné zdražovanie vo všetkých oblastiach a teraz ešte aj toto! Lengvarského ministerstvo navrhuje, aby všetci zamestnaní ľudia, ale aj tí, ktorí nepracujú na plný úväzok a ktorí zarobia menej, ako je minimálna mzda, platili zdravotné odvody, a to aj z minimálnej mzdy.

Od 1. januára 2023 bude minimálna hrubá mzda vo výške 700 eur. Zo súčasných 646 eur tak stúpne o 54 eur, čo je nárast o 8 percent. Čistá mzda bude teda po novom 565,53 eura. Napriek tomu, že sa zvýši, porastú aj zdravotné odvody a to až o 14 percent čo je v prepočte 98 eur. Len pre porovnanie, oproti súčasným 4 percentám je to nárast o 10 percent.

Odborník na dane a odvody Jozef Mihál však proti novému návrhu nešetrí kritikou. Zavedenie minimálnych odvodov pre zamestnancov vníma ako nezmysel. Podľa neho bude tento krok vlády pre mnohých likvidačný.

Podľa Mihála pracujúci doplatí zdravotnej poisťovni odvody vo výške 14 percent zo sumy rozdielu minimálnej mzdy a jemu vyplatenej mzdy. Zároveň sa má pri zdravotných odvodoch zrušiť odpočítateľná položka. Taktiež zdôrazňuje, že budú dva rôzne minimálne základy. SZČO a samoplatitelia budú mať minimálny základ 605,50 eura, zamestnanci 700 eur, čo nemá podľa neho žiadnu logiku.

Výnimku budú mať len tí, ktorí majú status poistenca štátu – napr. dôchodcovia, invalidi, pracujúci v chránenej dielni, matky, ktoré sa starajú o deti vo veku do 6 rokov, ak nechodia do škôlky a matka si privyrába.

Mihál pripomína, že minimálne zdravotné odvody budú musieť platiť aj konatelia či spoločníci s. r. o., a najmä o to ide podľa experta v návrhu. Návrh legislatívy je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovaní. Na to, aby mohol vstúpiť do platnosti, musí ešte prejsť vládou a parlamentom.

Minimálny vymeriavací základ by sa mal po novom zaviesť aj u zamestnancov, a to vo výške minimálnej mzdy. Vyplýva to z návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach, ktorý ministerstvo zdravotníctva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Jej účinnosť navrhuje od 1. januára 2023.

Ministerstvo podotklo, že aktuálne existuje minimálny vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne nezamestnaných, zatiaľ čo zamestnancovi stačí akýkoľvek úväzok na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie z vyplatenej sumy. Podľa rezortu preto dochádza k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov.

"Tieto osoby platia mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie," priblížilo ministerstvo s tým, že ak by nemali žiaden úväzok a boli by dobrovoľne nezamestnaní, vznikla by im povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu. "Čo je pre rok 2022 suma 79,31 eura mesačne," doplnil rezort.

Minimálny vymeriavací základ sa nemá týkať zamestnancov, ktorí sú zároveň poistencami štátu, teda napríklad poberatelia dôchodku. Ak zamestnanec nebol zamestnancom celé rozhodujúce obdobie, minimálny vymeriavací základ sa bude pomerne krátiť.

"Ak príjem zamestnanca nedosiahne úroveň minimálneho vymeriavacieho základu, zamestnanec bude musieť odviesť poistné na verejné zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. Povinnosť zamestnávateľa odvádzať poistné sa nemení," doplnilo ministerstvo v dokumente.

"Zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu považujeme za pozitívnu zmenu, lebo prispeje k zníženiu nesystémových prvkov v odvodových povinnostiach niektorých skupín platiteľov odvodov," uviedol pre TASR PR manažér Dôvery Branislav Cehlárik.

Dôvera dúfa, že tento krok prispeje k lepšej tvorbe zdrojov na financovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku. "Samozrejme, bude si to vyžadovať úpravu aktuálnych procesov pri spracovávaní platieb od platiteľov vrátane úpravy našich interných IT systémov," dodal.

Podľa Union ZP sa zavedením minimálneho vymeriavacieho základu u zamestnanca odstráni možnosť špekulatívneho vyplácania nízkej mzdy a s tým súvisiaceho platenia nízkeho odvodu do zdravotnej poisťovne.

"Po novom však poistenec, ktorého výška mzdy nedosiahne minimálny vymeriavací základ, bude musieť rozdiel doplatiť sadzbou 14 percent. To môže mať za následok, že zamestnanci, ktorí si nevedia nájsť prácu na plný úväzok alebo nemôžu vykonávať prácu na celý úväzok, nebudú mať záujem o prácu na skrátený úväzok a tým sa ešte viac môže prehĺbiť ich sociálna odkázanosť na pomoc štátu," doplnila v stanovisku pre TASR hovorkyňa poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

Rovnako pozitívne reaguje štátna VšZP, podľa ktorej zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu pre zamestnanca prinesie rovnaké pravidlá platenia poistného u všetkých platiteľov.

"V praxi už nebudú vznikať situácie, že poistenec/platiteľ bude mať nárok na plnú zdravotnú starostlivosť aj v prípade, ak jeho odvod do zdravotnej poisťovne zo zamestnania bude v nižšej výške ako z minimálneho vymeriavacieho základu," ozrejmila pre TASR manažérka oddelenia komunikácie VšZP Eva Peterová.

VšZP konštatuje, že aktuálny legislatívny stav umožňoval, že niektoré skupiny si účelovo vyplácali nízku výšku príjmov. "To, samozrejme, znamenalo aj nižšie odvody. Týmto krokom sa zúži priestor na zneužívanie systému verejného zdravotného poistenia," doplnila Peterová.