Nová povinnosť pre slovenské domácnosti: Za smeti si priplatíme a TOTO bude treba vytriediť!

Povinnosť separovať kuchynský odpad majú mestá a obce už niekoľko rokov. V praxi sa to však veľmi nedialo. Stačilo, že samospráva povedala, že na to nemá peniaze, a nemusela triediť. Od januára 2021 však začne platiť novela, ktorá všetko zmení. „Výnimka o finančnej neúnosnosti zo zákona vypadne, a tak už o pár mesiacov bude na pleciach samospráv, aby triedený zber na svojom území zabezpečili,“ povedala Lucia Šprinc zo spoločnosti Kosit, ktorá samosprávam poskytuje komplexné služby v oblasti odpadového hospodárstva vrátane triedeného zberu kuchynského bioodpadu.  

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) začiatkom augusta žiadalo o odklad nariadenia, no minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) bol nekompromisný. „Nie sú namieste argumenty, že už sme si zvykli na to, že vláda nedodrží záväzky, a preto sme sa nepripravovali,“ odkázal Budaj mestám a obciam. Samosprávam, ktoré sa budú vyhýbať plneniu povinností, bude Slovenská inšpekcia životného prostredia udeľovať pokuty. Domácnosti bez výnimky budú musieť triediť.

V rodinných domoch sa kuchynský odpad bude zbierať formou tzv. vedierkového zberu. Domácnosti dostanú vedrá s objemom 7 až 25 litrov, podľa objemu vyprodukovaného odpadu a frekvencie zberu, a tiež kompostovateľné vrecká na primárne separovanie. Naplnené vrecká obyvatelia pripravia pred dom na odvoz. Možnosťou je, samozrejme, aj vlastný kompost.

O niečo komplikovanejšie to bude v bytovkách a panelákoch. V kontajnerovom stojisku pribudnú hnedé nádoby v objeme 120, 240 alebo 660 litrov. Občania takisto dostanú kompostovateľné vrecká na kuchynský bioodpad a zber bude prebiehať v týždennej alebo dvojtýždennej frekvencii.

Šéf ZMOS-u Branislav Tréger upozorňuje, že ľudia si za smeti priplatia. „Napríklad zvážanie odpadu z veľkých sídlisk, keď budú 30-stupňové teploty, bude musieť byť príliš časté. Bude to mať dosah na peňaženky obyvateľov,“ povedal predseda ZMOS Branislav Tréger.

Zvýšenie poplatkov za odvoz odpadu predpokladá už teraz napríklad mesto Trnava, problémy vidia aj na hornej Nitre. Tvrdia, že osveta medzi ľuďmi nie je dostatočná. „Ľudia doteraz poriadne nevedia, alebo nechcú vedieť, čo patrí do plastov, do skla, do papiera. Hneď, ako nám niekto hodí do kuchynského odpadu niečo iné, je to znehodnotené a máme s tým problém,“ povedal predseda Združenia miest a obcí hornej Nitry Vojtech Čičmanec. Východ Slovenska zase podľa Trégera nie je dostatočne obslúžený technickými koncovkami.

Čo si o triedení kuchynského odpadu myslia Slováci sa doziete TU. 

Dôkazom, že keď sa chce, tak sa dá, je Bratislavčanka Paulína (32). Kuchynský odpad nevyhadzuje, ale kompostuje. Jeden kompostér s dážďovkami má doma, druhý v práci. Mesačne odbúra aj 3 kg bioodpadu. „Dážďovky netreba prekŕmiť ani vyhladovať. Ja ich kŕmim raz týždenne asi pol kilogramom bioodpadu. Zvyšky odkladám do chladničky či do mrazničky a zvyčajne im to potom dám naraz,“ vysvetľuje Paulína.

Ak sa vám do toho nechce doma, možnosťou je kompostovanie nechať na farmárov. „Rastie počet farmárov, ktorí by odoberali kompost a biologické hnojivá slovenského pôvodu v primeranej kvalite a cene,“ uviedol štátny tajomník envirorezortu Juraj Smatana.

Čo patrí do kuchynského odpadu?