Ženy zarábajú menej ako muži! Prečo sú v platoch rozdiely? Je menej peňazí trest za materstvo?

Ženy na Slovensku musia pracovať až o dva mesiace dlhšie ako muži, aby dosiahli rovnakú ročnú odmenu. Alebo inak: nie je euro ako euro, pretože to „ženské“ má hodnotu iba 83 centov.

Pritom zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu bola stanovená Rímskou zmluvou o založení Európskych spoločenstiev ešte v roku 1957. „Napriek tomu rozdiely v odmeňovaní aj po viac ako 50 rokoch stále pretrvávajú,“ hovorí Zuzana Turkovič, výskumná pracovníčka Inštitútu pre výskum práce a rodiny. „Rozdiel v odmeňovaní mužov a žien na Slovensku pritom priemer štátov Únie prevyšuje. Situáciu reflektujú údaje Štatistického úradu, podľa ktorého v roku 2022 dosiahla priemerná mesačná hrubá mzda žien 1 343 eur, kým mzda mužov bola 1 654 eur – ženy tak v priemere mesačne zarobili o 311 eur menej ako muži. V porovnaní s rokom 2021, keď bol rozdiel v platoch 275 eur v neprospech žien, sa situácia zhoršila,“ uviedla Turkovič.

Ako dodala, nižšie zárobky žien so sebou prinášajú rôzne negatívne dôsledky a negatívne ovplyvňujú kvalitu života žien. „Jedným je aj skutočnosť, že ženy majú v dôsledku nich v priemere nižšie dôchodky ako muži. V roku 2018 dosiahol rozdiel vo výške penzií mužov a žien v Európskej únii až 30 %,“ dodala Zuzana Turkovič.

Laureátka Nobelovej ceny za ekonómiu Claudia Goldin nedávno poukázala na to, že moderné odmeňovacie spôsoby zvýhodňujú zamestnancov, ktorí majú dlhú a neprerušenú kariéru. „Rozdiel medzi platmi mužov a žien je v prvých rokoch kariéry malý. Výrazne sa však zvyšuje po narodení prvého dieťaťa. Ženám tak ostáva menej času na rozvoj kariéry, a teda zarábajú aj v priemere menej,“ hovorí o platových rozdieloch medzi mužmi a ženami analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Aj podľa analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika rozdiel v platoch spôsobuje kombinácia faktorov. „Tou kľúčovou je strata niekoľkých rokov počas starostlivosti o deti. Štatistiky ukazujú, že najvýraznejší platový hendikep - až 22 % oproti platom mužov - majú ženy vo veku od 35 do 44 rokov. Roky mimo trhu práce spôsobujú, že po návrate sú na tom platovo horšie ako muži v rovnakom veku, ktorí za ten čas kariérne postupovali,“ uviedol.

Nižšie mzdy často ženám ponúkajú už zamestnávatelia. „Do určitej miery za tým vidím zohľadnenie očakávaných situácií v zamestnaní - s chorým dieťaťom ostáva zväčša matka a jej neprítomnosť na pracovisku vyvoláva potrebu dodatočných nákladov. Je to taký začarovaný kruh - žene ponúknu nižší príjem, lebo očakávajú u nej absencie, a tie prídu preto, lebo mužovi sa neoplatí ostať doma s deťmi, lebo má vyšší príjem,“ myslí si Pavel Škriniar, finančný analytik Swiss Life Select. Jeho slová potvrdzuje aj analytik spoločnosti FinGO.sk František Burda: „Ženy viac pracujú na čiastočné úväzky a ich kariéra je často prerušená materskou a rodičovskou dovolenkou. Ďalším dôvodom môžu byť aj predsudky zo strany zamestnávateľa, ktorý si môže povedať, že radšej ponúkne manažérsku pozíciu mužovi, ktorý mu neodíde na materskú dovolenku a bude tráviť v práci viac času.“

Je možné tento stav zmeniť? „Témy rovnosti otvárame pravidelne. To však nestačí. Chceme pre spravodlivé finančné ohodnotenie mužov a žien urobiť viac. Aj preto sme na Slovensko priniesli konferenciu na tému nerovnosti v odmeňovaní Equal Pay Day. Chceme, aby sa o tejto téme hovorilo nahlas dovtedy, kým sa z 18,8 % nestane 0,” hovorí Martina Novotná, zakladateľka komunity Akčné ženy, ktorá konferenciu organizovala.

Takmer polovica žien je presvedčená, že by mohla zarábať viac. „Určite to nie je spôsobené iba materskou dovolenkou. Existuje jav, ktorý sa nazýva lepkavá podlaha alebo sklený strop, ktorý neumožňuje ženám stúpať v kariére vyššie ako len na nejakú pozíciu, a potom ako keby im niečo bránilo prejsť cez pomyselnú hranicu a dostať sa do topmanažmentu,“ hovorí Novotná.

Platový rozdiel medzi pohlaviami nie je iba etickým problémom. Má mnoho dôsledkov vrátane straty ľudského kapitálu, nižšej spotreby a nižšieho ekonomického rastu, diskriminácie či ohrozenia dlhodobej prosperity. „Štát by mal minimalizovať vznikajúci problém. Kľúčom k riešeniu je podpora žien v efektívnom návrate na pracovný trh po dočasnom prerušení kariéry, ktorý súvisí s možnosťou umiestniť dieťa do škôlky a flexibilnejších foriem práce,“ myslí si Marián Kočiš.

Jednu krivdu na ženách parlament napravil pred troma rokmi, keď v ročníkoch 1957 až 1963 po rokoch zohľadnil pri výpočte dôchodku výchovu detí skorším odchodom do penzie. „To však nerieši rozdiel v samotných dôchodkoch. Rozdiel v penziách vzniká logicky v dôsledku platovej nerovnosti. Faktom je, že štát nemá na to, aby umelo dorovnával dôchodky rôznym skupinám obyvateľov, jeho úlohou by malo byť zabezpečiť, aby ženy zarábali rovnako ako muži. To sa dá do istej miery dosiahnuť striktným vynucovaním legislatívy, ktorá hovorí o nediskriminácii,“ tvrdí Búlik.

Podľa Novotnej však nejde len o slovenský problém. „Podľa Medzinárodnej organizácie práce sú od roku 2021 priemerné mzdy žien na celom svete približne o 20 % nižšie ako mzdy mužov. „Napríklad v Európe je rozdiel v odmeňovaní približne 13 %, v Spojených štátoch sa pohybuje okolo 20 %, na Slovensku je to už spomínaných 18,8 %,” hovorí. V Európe stále pretrvávajú veľké rozdiely medzi platmi žien a mužov. „Na papieri nám to všetko dokonale funguje. Máme ústavu, máme zákony, európske smernice medzinárodnej dohody, ktoré pomenúvajú zákaz diskriminácie a garantujú, že ženy a muži majú právo na rovnakú odmenu, ale ten fakt, že skutočnosť je úplne iná, je presne dôvod, prečo o tom treba rozprávať,“ dodala Novotná.

Ak by sme, podľa analytika INESS Radovana Ďuranu, chceli hovoriť o platovej diskriminácii, museli by sme porovnávať s porovnateľným, ženu a muža na tej istej pozícii. Pri rovnakých pozíciách sa rozdiely pohybujú medzi 4 až 9 %.

Najväčší vplyv na výšku odmeny ženy má materstvo. „Slovensko má jednu z najdlhších rodičovských dovoleniek v Európe. Ekonomická neaktivita do troch rokov dieťaťa je dlhá a znamená riziko ujdenia kariérneho vlaku. Častá kombinácia dvoch detí za sebou znamená výpadok 5 až 6 rokov,“ vraví analytik. Riadiace pozície sú už potom obsadené, ženy čelia novej „bezdetnej" konkurencii vybavenej „aktuálnou" vedomostnou výzbrojou.

Prevláda tu stereotyp, že správna matka sa venuje dieťaťu do troch rokov. „Rodiny dostávajú vysokú podporu od štátu, ktorá pri dvojdetnej rodine vygeneruje viac ako 90 000 eur za 5 rokov. To motiváciu zostať doma zvyšuje,“ myslí si analytik. Tieto stereotypy sa ťažko menia. Politik, ktorý by našiel odvahu skrátiť rodičovskú na dva roky, by asi nebol populárny. „Za kľúčové opatrenie považujem skrátenie rodičovskej dovolenky. Ženám nepomôžu zvyšovať ich plat kvóty, ale viac ich kvalifikovanej práce.“

Podľa analytika muži výrazne dotujú ženy aj na dôchodku. „Po prvé princípom solidarity - muži so mzdami nad 1,25 násobok priemernej mzdy prispievajú ženám na vyššie penzie. Za druhé, ženy síce platia nižšie odvody, ale dôchodok poberajú podstatne dlhšie. V oblasti dôchodkového poistenia tak stojí za úvahu zaviesť rodinno-partnerský dôchodok, ako je to v niektorých krajinách. Žena je tak odmenená za čas strávený s rodinou z dôchodku manžela, ktorý viac pracoval a zarábal,“ dodal Radovan Ďurana.