Úspešný vedec a podnikateľ sa vrátili po rokoch v zahraničí na Slovensko: Dôvod vás ŠOKUJE!

Mladí odchádzajú za vyššou kvalitou vzdelávania pre uplatnenie v budúcnosti alebo si chcú život za hranicami vyskúšať. Menej ako tretina mladých má jasno v tom, že sa chce vrátiť domov. Vyplýva to z prieskumu Slovenskej sporiteľne.

Aktuálne máme v zahraničí asi 30 000 študentov. Najviac, až 20 000 z nich, je v susednom Česku, pričom len v Brne je ich polovica. To je zhruba 17 percent všetkých tamojších poslucháčov. Na niektorých fakultách preto nájdete takmer viac Slovákov ako domácich. Na Fakulte informatiky Masarykovej univerzity (MUNI) je zo Slovenska polovica všetkých študentov, na Fakulte informačných technológií Vysokého učenia technického (VUT) 34 percent (zhruba 800-tisíc) a na Lekárskej fakulte je to 25 percent (tisíc študentov).

Brno si vyberajú najmä pre jazykovú, kultúrnu a tiež geo­grafickú blízkosť. Najviac študentov sem prichádza z Trenčianskeho (17 percent), zo Žilinského (14 percent) a z Bratislavského kraja (14 percent). Najmenej je ich z toho najvzdialenejšieho, a teda Košického kraja (8,5 percenta).

Okrem toho je hlavným dôvodom výberu štúdia v Česku vyššia kvalita vzdelávania a viac študijných programov. „Podľa nášho prieskumu sa 92 percent mladých rozhodlo študovať v zahraničí pre vyššiu kvalitu vzdelávacieho systému. Necelých 60 percent respondentov uviedlo lepšie uplatnenie na trhu práce, 44 percent si chce život v zahraničí jednoducho vyskúšať. Takmer tretina odchádza aj preto, aby získala lepšie jazykové schopnosti a menej ako štvrtina na základe odporúčania od kamarátov,“ vysvetľuje Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.

„Od roku 2018 tiež výrazne narástol počet vysokoškolských študentov z Ukrajiny na Slovensku čiastočne vyvažujúci pretrvávajúci záujem slovenských maturantov o školy v Česku," podotkol riaditeľ Sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna.

To je však podpásovka pre slovenské vysoké školy, ktoré takto prichádzajú o šikovných študentov. Negatívny dosah to má na celú našu spoločnosť, keďže do Česka odchádzajú mladí Slováci študovať profesie, ktorých máme u nás nedostatok. Návrat domov pre mnohých nie je zaujímavý. Najvážnejším odvetvím, v ktorom tento jav cítiť, je zdravotníctvo. Na Slovensku dlhodobo chýbajú stovky lekárov a desaťtisíce sestier.

Na našich lekárskych fakultách študuje zhruba 4 000 Slovákov a 2 500 medikov zo zahraničia. Asi 17 percent domácich po skončení štúdia odíde pracovať za hranice. Na lekárskych fakultách v Česku pritom študuje až 3-tisíc slovenských študentov, z ktorých sa až 35 percent neplánuje vrátiť domov. Zvyšných 65 percent sa ešte pevne nerozhodlo.

Okrem platov ich demotivuje aj spoločensko-politická situácia na Slovensku, z ktorej sú mnohí frustrovaní. Podľa prieskumu neziskovky LEAF z roku 2018 až tri štvrtiny študentov odrádza od návratu vysoká miera korupcie, rovnako ako nízke výplaty.

Za posledných 15 rokov aj z týchto dôvodov opustilo Slovensko viac ako 300 000 prevažne mladých ľudí a mnohí ďalší o tom uvažujú. Tento problém vníma aj nový predseda vlády Ľudovít Ódor, ktorý plánuje zriadiť pracovnú skupinu, ktorá sa bude zaoberať plánom na návrat mladých ľudí na Slovensko.

„Považujem to za veľmi dôležitú prioritu. Je to aj moja osobná priorita, aby sme do konca našej vlády vedeli predstaviť konkrétny plán pre ďalšiu vládu, čo všetko treba urobiť,“ povedal Ódor. Zhodnotil, že doteraz sa v tejto veci urobili viaceré pozitívne kroky v súvislosti s Plánom obnovy.

Premiér poznamenal, že napríklad v Košiciach sa vedia spájať, aby si tam udržali svoje talenty. „Budeme smerovať k nejakým klastrom, k užšej spolupráci medzi najlepšími mozgami, ktoré máme na Slovensku. To znamená súkromné firmy, fakulty a hoci aj vláda,“ dodal.