Nie je to len číslo! Môže až za 236 chorôb, aj tých závažných. Ste v riziku vy či vaše dieťa?

Odborníci predpokladajú nárast tohto závažného ochorenia u detí o viac ako 100 percent. „Aktuálne údaje naznačujú, že situácia na Slovensku je vážna a vyžaduje si pozornosť,“ hovorí prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie, docentka Ľubomíra Fábry­ová. „Detská obezita je obzvlášť závažná, pretože väčšinou pretrváva do dospelosti a spôsobuje dlhodobé zdravotné problémy.“

Podľa Petra Papša, riaditeľa odboru mládeže, zdravia a pohybových aktivít na ministerstve školstva, ak chceme efektívne riešiť problém detskej obezity, musíme zabezpečiť, aby bol pohyb prirodzenou a dostupnou súčasťou každodenného života detí. „Pripravujeme národný projekt Aktívna škola, ktorý zvýši fyzickú aktivitu v školách a vytvorí lepšie podmienky pre zdravší životný štýl,“ informuje.

Že si situácia s detskou nadváhou a obezitou žiada pozornosť, potvrdili aj výsledky nedávneho prieskumu, na ktorom participoval aj rezort školstva. Viac ako 37 % detí jedáva jedlo rýchleho občerstvenia každý deň a takmer polovica niekoľkokrát týždenne.

„Deti sa menej hýbu, iba 29 % uviedlo, že športuje každý deň,“ upozorňuje docentka Daniela Mináriková, členka Výboru Slovenskej obezitologickej asociácie. Každý druhý prvák alebo druhák jedáva jednu až dve porcie ovocia a zeleniny denne, pričom Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča aspoň päť dávok.

„Nárast hmotnosti ovplyvňujú najmä stravovacie návyky, kvalita a množstvo stravy. Problematické sú pritom vysoký príjem tučných a sladkých jedál, málo vlákniny a zeleniny, nepravidelné stravovanie či nevhodná príprava jedál,“ varuje docentka Fábryová.

Obezita znižuje kvalitu života dospelým i deťom. Ohrozujú ich vysoký tlak, cukrovka, hormonálne poruchy, dýchacie alebo ortopedické problémy. „Deti si svoje stravovanie nenastavili samy, väčšinou kopírujú stravovacie návyky rodičov. Jedlo však treba vnímať ako palivo pre telo, ktoré netreba vymieňať za energeticky bohaté, no nutrične chudobné náhrady. Jedlo nie je odmena,“ dodáva Ľubomíra Fábryová.

Pozitívnou správou je, že si Slováci uvedomujú závažnosť problému. A to nie iba v prípade nadváhy či obezity detí, ale aj dospelých. Potvrdzuje to najnovší sociologický prieskum agentúry Ipsos, ktorý ukázal, že až 59 % populácie sa nachádza v pásme nadváhy a každý desiaty Slovák trpí obezitou. Až 69 % ľudí si nadváhu a obezitu spája s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Často uvádzajú aj vysoký tlak či cholesterol a cukrovku 2. typu. To však nie je všetko. Nadváha a obezita súvisia so vznikom ďalší 236 ochorení. Za hlavné príčiny obezity Slováci označujú nadmerný príjem kalórií (79 %) a nedostatok pohybu (76 %).

Napriek tomu, že 59 % Slovákov už niekedy skúšalo schudnúť, iba štvrtina z nich konzultovala svoju váhu s lekárom. V tomto roku až 51 % Slovákov plánuje schudnúť, ale 42 % ľudí priznalo, že za posledný rok pribralo, v priemere o 6 kg. Zároveň skúsenosť s jojo efektom má až 59 % tých, ktorí sa niekedy pokúšali schudnúť.

Obezita však nie je len o zvýšenej hmotnosti – je to nadbytok telesného tuku, pričom najnebezpečnejší je vnútrobrušný. Dobrým ukazovateľom, ako môžeme zistiť svoje zdravotné riziko, je obvod pásu. Ak je obvod pásu u žien menší ako 80 a u mužov menej ako 94 cm, riziko zdravotných komplikácií je nižšie.

Takmer dve tretiny Slovákov súhlasia s tým, že obezita je choroba, ktorú by mal riešiť odborník. Napriek tomu 40 % populácie ju stále vníma ako dôsledok lenivosti a slabej vôle. V spoločnosti však už nejde o tabu – ľudia sú ochotní o nej hovoriť. „Na rozdiel od množstva iných chorôb ju vidieť. Človek žijúci s obezitou často nevie, že je pacient s chorobou, ktorá sa dá liečiť. Títo ľudia často nemajú radi samých seba. Základným problémom je, že nepristupujeme k ľudom žijúcim s obezitou ako k pacientom,“ vraví doktor Ivan Majerčák, špecialista na vnútorné lekárstvo, kardiológiu a psychoterapiu.

Pritom ide o ochorenie, ktoré patrí do rúk lekára a ktoré sa dá liečiť. Väčšina pacientov nemá dostatok informácií o možnostiach farmakologickej liečby. Ak by v tejto oblasti vyhľadali lekársku pomoc, najčastejšie by to bol ich všeobecný lekár pre dospelých, teda lekár prvého kontaktu. Ďalšou odbornosťou na koho by sa, podľa riaditeľa Ipsosu Slovensko Jakuba Hankovského obrátili, by bol obezitológ. Tretina by kontaktovala diabetológa. „Žiaľ, stále pretrváva nízke povedomie o dostupných možnostiach liečby – len 13 % Slovákov dôveruje bezpečnosti farmakologickej liečby obezity, pričom iba 11 % by túto možnosť reálne zvažovalo,“ dodal Hankovský.