Aké typy rodín máme na Slovensku? „Rodín s tradičným zložením, ktorú tvorí muž, žena a deti predstavuje máme 44 %, nasledujú tzv. Empty nesters, teda rodičia, ktorým sa deti už odsťahovali (16 %), máme tu 15 % neúplných jednorodičovských rodín, ale aj 12 % viacgeneračných, Patchworkové rodiny tvorené mužom, ženou a deťmi z viacerých vzťahov sú zastúpené šiestimi percentami, rodiny bez detí tvoria tri percentá spoločnosti a LGBTQ+ rodiny sú zastúpené štyrmi percentami,“ hovorí analytik Michal Mislovič z výskumnej agentúry NMS.

"Prieskumu, ktorý sme robili pre poisťovňu UNIQA, sa zúčastnilo viac ako dvetisíc ľudí z celej Slovenskej republiky vo všetkých vekových kategóriách, v rôznych rodinných stavoch a životných situáciách. Skombinovali sme kvantitatívne prieskumy s kvalitatívnymi rozhovormi, aby sme získali hlbší prehľad o tom, ako ľudia skutočne prežívajú svoje rodinné zázemie. Zamerali sme sa nielen na typy domácností, ale aj na rozdiely medzi generáciami, ekonomickým zázemím a regiónmi," vysvetlil postup Mislovič.

Výsledky prieskumu ukazujú, že priemerná úroveň bezpečia v slovenských rodinách dosahuje 62 bodov zo 100. Ľudia sa cítia najlepšie vo svojom vlastnom dome, teda v priestore, ktorý im poskytuje pokoj a súkromie. Vysoké skóre má aj každodenné fungovanie, ak ho rodiny aktívne zdieľajú, napríklad spoločné stolovanie, výlety alebo starostlivosť o domácich miláčikov. Naopak, najnižšie hodnotenie uvádzali rodiny v oblasti vplyvu vonkajšieho sveta a následne zdravotníctva a starostlivosti. Pocit bezpečia v slovenských rodinách má ale aj slabé miesto. A nie sú to financie.

Slovenské rodiny čoraz viac ovplyvňujú udalosti z vonkajšieho sveta. Ľudia sa najviac boja vojen (78 %) , inflácie (71 %), nového prezidenta USA (49 %), nestability na finančných trhoch (41 %), stavu životného prostredia a krízy v oblasti duševného zdravia (31 %). Podľa Misloviča z migrantov vyslovilo obavu 18 % a z pokroku v oblasti umelej inteligencie 17 % ľudí.

„Ak hovoríme o vonkajšom svete, veľmi osobitnou oblasťou je politika. Rodiny, kde existuje zhoda v týchto politických otázkach, majú väčšiu pravdepodobnosť celkovej harmónie. Tam, kde sa ľudia nezhodujú vo svojom pohľade na svet, častejšie dochádza k sporom o výchovu, hádkam o peniaze alebo konfliktom kvôli hodnotám. Mnohé domácnosti zároveň priznávajú, že o politike v rodine radšej nehovoria, pretože vedia, že by sa dostali do hádok a konfliktov,“ vraví analytik. 

Politika je dokonca témou, ktorá slovenské rodiny najviac rozdeľuje. Uviedlo to až 36% slovenských rodín. Politika dokonca rozdeľuje viac ako financie, partnerské spolunažívanie alebo výchova. „Prieskum skutočne ukázal, že politika a názory na globálne otázky nás v rodinách najviac rozdeľujú. Zaujímavosťou je, že tento názor zdieľajú častejšie mladšie ročníky. Za posledných niekoľko rokov sa politika stala témou číslo jedna v médiách, ale aj v  našich rodinách. Môžu za to samozrejme jednotlivé krízové obdobia, ktorým sme museli čeliť a naďalej čelíme. V diskurze sa preto objavuje množstvo rozdielnych názorových prúdov, s ktorými nemusia všetci súhlasiť. Jednotlivé krízy mali zároveň dopad aj na kvalitu života obyvateľov našej krajiny. Z týchto dôvodov môže byť preto politika oblasťou, ktorá nás v rodine najviac rozdeľuje,“ hovorí Michal Mislovič.

Mnohé domácnosti priznávajú, že doma o politike radšej nehovoria, pretože vedia, že by sa nezhodli. Medzigeneračné rozdiely v názoroch teda zostávajú pod povrchom, ale prispievajú k tichej frustrácii, ktorá oslabuje otvorenosť a blízkosť.

"Skutočnosť, že nesúhlasím s politickým názorom, neznamená, že budem prilievať olej do ohňa – to by sa neskončilo dobre. Moja matka je zástankyňou zvláštnych názorov. Samozrejme, že ju počúvam, aj keď s polovicou z nich nesúhlasím," hovorí 30-ročná žena v prieskume.

"Bohužiaľ, na rodinnej oslave sa vždy diskutuje o politike, naozaj nám to vždy pokazí náladu, pretože ľudia nie sú schopní pochopiť druhú stranu, majú len jednu, a to svoju pravdu a nerešpektujú právo mať vlastný názor," konštatovala štyridsaťšesťročná žena.

Prečo vlastne podobný prieskum vznikol? „Voláme spätne klientom, ktorí nám zanechali negatívnu spätnú väzbu. Potrebovali sme sa dostať bližšie k ľuďom. A viete čo mali všetky telefonáty spoločné? Skôr či neskôr sa dostanete k ich rodinnej situácii. Vypočuli sme si príbehy rodín s malými deťmi, ale aj matiek samoživiteliek, viacgeneračných rodín, kde sa starajú o starnúcich rodičov, rodín, kde jeden z rodičov ťažko ochorel alebo majú ťažko choré dieťa. Všade bola v nejakej forme prítomná rodina. Uvedomili sme si, že ak chceme prinášať produkty a služby, ktoré uľahčia život našim klientom aj ich rodinám, najskôr musíme vedieť, ako rodiny v roku 2025 žijú a čo ich trápi. A keďže takúto hĺbkovú sondu aktuálne ešte nikto neurobil, urobili sme ju my,“ hovorí generálny riaditeľ UNIQA Rastislav Havran.