Na Slovensku už nestíhame pochovávať: Na pohreb sa čaká aj 2 týždne a ešte si aj priplatíte!

Kým ešte začiatkom mája sa premiér Igor Matovič mohol pochváliť, že máme najmenej úmrtí na COVID-19 v Európe, dnes sme presne v opačnej situácii. V pondelok 11. januára bolo Slovensko krajinou s najvyšším počtom obetí covidu na milión obyvateľov na svete! V sedemdňovom priemere sme na štvrtom mieste. Vyplýva to z údajov Our World in Data.

Hrozivé čísla mŕtvych potvrdzujú aj štatistiky ministerstva vnútra. Za rok 2020 zomrelo na Slovensku najviac ľudí od konca druhej svetovej vojny. Kým bežne zomrie u nás ročne okolo 52-tisíc ľudí, vlani sme mali až takmer 60-tisíc nebožtíkov.

Enormný nárast počtu mŕtvych vidia dennodenne v pohrebníctvach. Tých je na Slovensku asi 350. Podľa predsedu Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb (SAPaKS) zatiaľ situáciu ako-tak zvládajú, no na posledné rozlúčky so zosnulými sa čaká čoraz dlhšie. „Niekde aj dva týždne. Okrem vírusu nám prácu sťažuje aj zima, výkopy hrobov nám bude komplikovať zmrznutá pôda aj sneh,“ komentuje súčasný stav Ladislav Stríž.

Najkritickejšia situácia je aktuálne v Nitre a okolí. Kapacity domov smútku v Nitre sú naplnené a nie je kde uchovávať telá zosnulých. Na nitrianskom cintoríne v utorok pribudol už tretí chladiaci príves, box pristavili už aj v Zlatých Moravciach. „Bežný priemer úmrtí za mesiac v Nitre je 133 obyvateľov, v decembri to bolo 330 obyvateľov. Ten nárast je enormný,” povedal primátor Nitry Marek Hattas. Dodal, že s výkopom hrobov by mali pomôcť aktivační pracovníci namiesto upratovania ulíc.

Problémom začínajú byť aj chýbajúce rakvy. „Komunikoval som s výrobcami a zatiaľ to zvládajú. Aj oni však musia dodržať istý technologický postup, napríklad pri sušení dreva,“ vysvetlil Stríž. Horšie, než my, sú na tom v susednom Česku. Česi boli nútení zakázať vývoz rakiev do zahraničia, keďže ich majú akútny nedostatok.

Veľký dopyt po pohreboch sa už odrazil aj na cenách. Pohrebným službám navyše stúpli náklady pre hygienické opatrenia. Investovať museli do ochranných pomôcok a dezinfekčných prostriedkov, ktoré potrebujú napríklad pri vývoze z bytu, keď dezinfikujú vozidlo, odev, atď. „Štát nám nedal ani jedno rúško, každý si to musí zaobstarať sám,“ tvrdí Stríž.

Komplikáciou tiež je, že zamestnanci viacerých pohrebných služieb majú strach manipulovať s obeťami covidu a obliekať ich. Odmietnuť pochovať zosnulého nemôžu, iba ak z kapacitných dôvodov. Nebožtíkov preto často pochovávajú bez šiat, telá v rakve pre hygienické opatrenia nevystavujú. „Niektoré pohrebné služby už obliekajú zosnulých, ale niektoré sa jednoducho boja, aj oni majú svoje rodiny. Je nám to veľmi ľúto, aj vo vzťahu k pozostalým. Ak zamestnancom prikážeme obliekať zosnulých a niekto sa nakazí, aj keď budú mať všetky hygienické pomôcky, môže zažalovať zamestnávateľa,“ vysvetlil šéf asociácie pohrebných služieb.

Niektoré pohrebné služby riešia situáciu po svojom. Od pozostalých začali pýtať za obliekanie mastné príplatky. Tento postup ale Stríž neschvaľuje. „Odsudzujem tie pohrebné služby, ktoré si hyenským spôsobom vypýtajú 500 až 1 000 eur za obliekanie zosnulých. Týmto štýlom by to nemalo ísť,“ povedal Stríž.

Úrad verejného zdravotníctva tvrdí, že telo po smrti môže byť infekčné, no minimálne. „Koronavírus v tele zosnulého na ochorenie COVID-19 stráca replikačnú schopnosť, jeho telo je infekčné, no minimálne. Prevádzkovateľ pohrebnej služby je povinný poskytovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky používané pri manipulácii s ľudskými pozostatkami,” reagovala hovorkyňa Dáša Račková.

Kapacitné problémy pociťujú už aj krematóriá. Tých je na Slovensku 7, no jedno v Banskej Bystrici momentálne nefunguje. Ostatné spaľujú v 24-hodinovom režime. Jedno krematórium denne spopolní najviac 22 nebožtíkov. Proces spaľovania pozostatkov sa nedá urýchliť, a preto sa môže stať, že na urnu s popolom svojho blízkeho budú pozostalí musieť čakať namiesto klasických 7 dní aj 3 – 4 týždne.

Pravidlá na pohreboch sa pre pandémiu zmenili. Počet osôb je obmedzený na 6, pri väčšom počte musia mať všetci negatívny test. Mnohé rodiny obetí tieto pravidlá pohoršujú, tvrdí predseda Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb Ladislav Stríž.

- Pokiaľ tí ľudia tam prídu, zomrel im niekto s covidom, nedostali sa za ním do nemocnice, nemohli sa s ním rozlúčiť a ešte aj na pohrebe, aby ich niekto obmedzoval, je to veľmi kritické a náročné z psychologického hľadiska.

- My nemôžeme tých ľudí odtiaľ vyháňať. Môžeme ich upozorniť, koľko ľudí môže byť na pohrebe a ostatné by malo byť úlohou možno mestskej polície, čo si však neviem predstaviť. Neviem si predstaviť niekoho vyhnať z pohrebu.

- Nevidím problém, ak príde na pohreb viac ľudí a budú stáť vonku v rozostupoch. Ale aj tak apelujeme na ľudí, pokiaľ sa dá, nech si radšej doma zapália sviečku a uctia si svojho kamaráta alebo známeho a na pohrebe nech sa zúčastní naozaj len tá najbližšia rodina.

- Určite, napríklad na emotívnych rómskych pohreboch. Neviem si ani predstaviť, aby im niekto povedal, že sa môžu zúčastniť len šiesti. Tá emócia by tam určite vybuchla a došlo by ku konfliktu.

- Určite to zvládneme, len musíme komunikovať a musíme tým pohrebným službám pomôcť. Nemôžeme dávať chaotické nariadenia, ale jednotne povedať, čo robiť. Príbuzní budú musieť čakať na pohreby, musia mať trpezlivosť.