Pohotovosti budú fungovať kratšie a TÝCHTO 15 zrušia úplne: Kde vás ošetria aj po ôsmej večer?

Ak vaše dieťa dostane večer teplotu, ktorú sa vám nepodarí znížiť liekmi, na dvere pohotovosti budete po ôsmej hodine večer klopať márne. Šéf rezortu zdravotníctva Michal Palkovič chce skrátiť fungovanie pohotovostí o dve hodiny. „Navrhujeme skrátenie času fungovania ambulantnej pohotovostnej služby (APS), to znamená z 22.00 na 20.00 h. Dôvod, prečo tento posun nastáva, je, že je to v konsolidácii napríklad aj s dostupnosťou alebo otvorenosťou lekární a, samozrejme, je tam aj dodržiavanie Zákonníka práce, ktorý hovorí o tom, že práca by nemala byť kontinuálne 15 hodín,“ zdôvodnil. Zmena by mohla podľa neho prísť v septembri alebo od začiatku budúceho roka.

Rezort zároveň navrhuje v troch fázach zredukovať sieť detských ambulancií. „Niektoré APS končia už teraz v lete, väčšiny sa to týka až o rok,“ ozrejmil Palkovič. Ich počet sa má z 54 zredukovať na 40. „Definitívny výsledok bude až v priebehu druhej polovice budúceho roka,“ povedal minister. Na samotnom návrhu sa podieľali aj pediatri, ktorí opakovane upozorňujú na neudržateľnú situáciu v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v detských ambulanciách.

Na Slovensku je viac ako 229 primárnych pediatrov a z tých pracujúcich je každý druhý v dôchodkovom veku. „V marci sme interným prieskumom identifikovali, že APS po 20.00 navštívilo vo všetkých pevných bodoch okrem Bratislavy 0 – 4 pacientov v rôzne dni. Bratislava, kde jeden pevný bod APS slúži všetkým deťom v Bratislavskom kraji, je to 7 – 10 pacientov,“ vyčíslila Slovenská spoločnosť primárnej pediatrickej starostlivosti.

So zmenami súhlasí aj pediatrička Elena Prokopová, podľa ktorej sú tieto zmeny potrebné na zachovanie základnej zdravotnej starostlivosti pre deti. Poukázala pri tom na vekovú štruktúru primárnych pediatrov a všeobecných lekárov pre dospelých. „V oboch odboroch je takmer 50 percent lekárov v dôchodkovom veku. Práve tí zabezpečujú APS, či už o deti, alebo dospelých, všetci to majú ako povinnosť zo zákona,“ podotkla.

Touto úpravou podľa pediatrov v žiadnom prípade nedôjde k ohrozeniu ťažko chorých detí nedostupnosťou zdravotnej starostlivosti. „Ambulantná pohotovostná služba je definovaná ako zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe, ktorá nie je bezprostredne v ohrození života. APS neslúži pre ťažké stavy, ako napríklad otravy, vdýchnutie cudzieho telesa, vážne zranenia a pod., o takýchto pacientov je a bude bezodkladne postarané na urgentných príjmoch v nemocniciach – tak ako doteraz,“ uviedli vo vyhlásení.

Na zozname pohotovostí, ktoré plánujú zrušiť, je aj tá v Námestove. Ide pritom o detskú pohotovosť v najväčšom okrese na Orave, kde sa rodí najviac detí. Detskú pohotovosť majú zrušiť aj v Revúcej. Riaditeľka nemocnice v Revúcej Janette Hrbálová nám však povedala, že u nich detská pohotovosť nie je. „Nemáme žiadnu pohotovosť, iba ústavnú pohotovostnú službu v rámci oddelenia nemocnice. Nemáme detskú pohotovosť ani ambulantnú pohotovostnú službu, všetko robíme v rámci ústavnej pohotovosti,“ povedala nám. Dôvod je taký, že táto, rovnako ako ďalšie pohotovosti z prvej fázy, existujú len na papieri, no v realite sa nenašiel nikto, kto by ich prevádzkoval. Podľa vyhlášky by malo na Slovensku fungovať 61 APS. Nemá v nich však kto slúžiť, a preto je otvorených len 54. Ich počet chce štát zredukovať na 40 bodov.

Pre rodičov a malých pacientov budú po ôsmej večer a počas víkendov a sviatkov fungovať urgentné príjmy v nemocniciach. Ak však vaše dieťa nebude v ohrození života, môžete v čakárni stvrdnúť aj na niekoľko hodín. Urgentné príjmy sú totiž primárne určené pre život ohrozujúce prípady, napríklad po úrazoch.

So skrátením ordinačných hodín na detských pohotovostiach nesúhlasí ani Asociácia nemocníc Slovenska. Tvrdí, že urgentné príjmy sú výlučne pre dospelých a lekári v nich nemajú špecializáciu na starostlivosť o deti. Rovnako ani lekári, ktorí budú mať službu na detských oddeleniach, nemôžu „odbehávať“ na urgent, pretože skolabuje starostlivosť o ťažkých pacientov na detských oddeleniach. „Ďalšie navýšenie práce už aj tak personálne poddimenzovaných oddelení prinesie prehĺbenie ich vyčerpania, odmietanie takýchto služieb až nezáujem o prácu na oddelení,“ vysvetlila Elena Močilanová z ANS.

Proti je aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré pripomína, že okrem detských pohotovostí sa majú zrušiť aj pôrodnice. „Rušenie ambulantných pohotovostí pre deti a gynekologicko-pôrodníckych a neonatologických oddelení považujem za krok späť. Navádza to atmosféru, akoby sme sa vracali do 50. rokov minulého storočia,“ konštatoval predseda združenia Jozef Božik.

Problémy a viac pacientov na urgentoch bude mať aj Národný ústav detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave. „Už dnes ošetrujeme nielen pacientov z ambulantnej pohotovostnej služby na našom pracovisku, ale aj z okolia Pezinka, Trnavy, Galanty, Senice, Šale, Piešťan, Myjavy,“ povedala hovorkyňa nemocnice Dana Kamenická.

Práve vysoký priemerný vek pediatrov je dlhodobý problém Slovenska. Takmer každý druhý lekár je v dôchodkovom veku. Priemerný vek primárnych pediatrov je 59,5 roku, 24 lekárov je dokonca starších ako 80 rokov. Ročne pritom pribudne 40 – 50 doktorov, tí si však väčšinou volia prácu v nemocniciach.

„Je neúnosné, aby 75-ročný lekár do večera slúžil na pohotovosti a potom išiel ráno pracovať do svojej ambulancie,“ vysvetľuje hlavná odborníčka ministerstva pre primárnu pediatriu Elena Prokopová. Preto bude podľa nej skrátenie o dve hodiny prínosom.