NAŠE VAJCIA možno zmiznú z obchodov! Nahradia ich tie zo zahraničia? Hydinári volajú o pomoc

Koniec slovenských vajíčok v našich obchodoch? Väčšina vajec totiž pochádza z klietkového chovu, ktoré zahraničné reťazce pôsobiace na Slovensku predávať viac nebudú. Hydinári navyše nevedia prejsť z klietkového na podstielkový chov. Problémom sú peniaze.

Produkcia vajec sa dlhodobo pohybovala v rozmedzí 95 až 105 percent. „Od roku 2011 však postupne klesá až pod úroveň 90 percent z dôvodu zvýšenia spotreby vajec, zníženia počtu nosníc z dôvodu rekonštrukcií klietkových chovov na alternatívne, ako aj poklesu produkcie vajec,“ hovorí Daniel Molnár z Únie hydinárov Slovenska. „V roku 2023 sme na 76 farmách chovali 2,75 milióna nosníc,“ vraví Molnár.

V  klietkach sa chová 64,65 percenta, v podstielkových chovoch 29,95 percenta, vo voľnom výbehu 5,19 percenta a v biochovoch 0,21 percenta. „Zahraničné obchodné reťazce už od roku 2019 avizujú, že po roku 2025 nebudú predávať žiadne slovenské vajcia z klietkových chovov. A to napriek tomu, že zatiaľ nie je schválený žiadny európsky ani slovenský právny predpis, ktorý by zakazoval chov nosníc v klietkových systémoch. Navyše, zo strany štátu alebo Únie neboli na tento účel vyčlenené žiadne financie, rekonštrukcia tak prebieha veľmi pomaly. Ak chceme splniť požiadavku reťazcov, potrebujeme mať do konca roku 2024 ukončenú rekonštrukciu ďalších 24,65 % klietkových chovov, na čo by sme potrebovali asi 17,7 milióna eur na chovy nosníc a ďalších 9,3 milióna na odchovy. Na rekonštrukciu všetkých klietkových chovov na alternatívne spôsoby je potrebných 65 miliónov eur,” upozorňuje Molnár. Dodal, že v rámci schválených projektov z Programu rozvoja vidieka je na rekonštrukciu klietkových chovov vyčlenených 2,2 milióna eur pre troch chovateľov.

Od roku 2025 tak reálne môžu byť slovenské vajcia z klietkových chovov nahradené tými zo zahraničia. „Rovnako majú chovatelia hydiny veľké obavy z možnosti falšovania označovania spôsobu chovu nosníc pri dovážaných vajciach, pretože aj v iných krajinách Únie postupujú rekonštrukcie pomaly. Spotrebiteľ si tak možno kúpi vajcia označené ako podstielkové alebo voľnovýbehové, ale reálne bude naďalej jesť vajcia z klietkových chovov, ale výrazne drahšie,“ varuje Molnár.

Chovatelia preto žiadajú ministerstvo pôdohospodárstva, aby vyčlenilo peniaze na rekonštrukciu klietkových chovov. „V opačnom prípade sa stane veľká časť produkcie slovenských vajec nepredajná a príde k zatvoreniu mnohých hál alebo aj chovov hydiny,“ prízvukuje Molnár.

Čo na to ministerstvo? „Zámerom ministerstva pôdohospodárstva je otvoriť s obchodnými reťazcami konštruktívny dialóg a docieliť prehodnotenie svojich rozhodnutí. Je potrebné opakovane poukázať na fakt, že neexistuje legislatíva v rámci Európskej únie a ani Slovenska, ktorá by zakazovala predaj vajec v obohatených klietkových chovoch,“ informovala hovorkyňa ministra pôdohospodárstva Veronika Daničová. „Slovensko je v produkcii vajec sebestačné a urobíme maximum pre to, aby sme tento trend udržali. Uvedomujeme si, že zmena môže znížiť produkciu slovenských vajec. Preto ministerstvo hľadá možnosti, ako hydinárom pomôcť, napríklad alokáciou finančných prostriedkov v rámci Programu rozvoja vidieka,“ konštatovala.

Martin Krajčovič zo Slovenskej asociácie moderného obchodu hovorí, že nejde iba o záväzok pre Slovensko, ale o celoeurópske záväzky v rámci udržateľnosti. Tie sa aplikujú na každom trhu. „Obchodné siete v rámci celej Európy prijali ako jeden z mnohých záväzkov aj ukončenie predaja vajec z klietkových chovov z dôvodu humánnosti chovu nosníc. Tento záväzok na Slovensku komunikovali smerom k dodávateľom už v roku 2017, teda tí mali osem rokov na prípravu. V starých členských krajinách Únie tento záväzok začal platiť už v roku 2023, v nových majú producenti dva roky navyše,“ približuje legislatívu Krajčovič. „Už dnes sa viac ako 50 percent vajec vo viacerých reťazcoch predá z iného ako klietkového chovu. Teda aj oni čoraz viac prechádzajú na vajcia z humánnejších chovov.“

Ak sa vajcia budú dovážať, akú bude mať spotrebiteľ istotu, že ide skutočne o vajcia z podstielkového chovu, povedal, že v starých členských krajinách Únie prešli z klietkového chovu na humánnejšie spôsoby už vlani. „V tomto roku už jedna obchodná sieť v Českej republike ukončila predaj klietkových vajec. Chovatelia v Únii sa dostatočne na prechod pripravili, dostali aj podporu z národných rozpočtov. Toto je problém na Slovensku, že v rámci konkurencieschopnosti naši hydinári ťahajú za kratší koniec. Štát totiž v prípade prechodu na humánnejšie chovy nosníc takmer vôbec tento sektor, v porovnaní s okolitými krajinami, nepodporuje,“ dodal Martin Krajčovič.

Nie je dôležité, či nosnica bola chovaná v klietke, na podstielke alebo vo voľnom výbehu, kvalitu a zloženie vajec ovplyvňuje iba krmivo, ktoré konzumuje. „Zloženie krmiva je pri všetkých spôsoboch chovu takmer identické. Líši sa iba v pridaných vitamínoch a stopových prvkoch. Podľa toho sa predávajú vajcia s omega-6 mastnými kyselinami, s vlákninou, vitamínmi a podobne,“ približuje Daniel Molnár z Únie hydinárov Slovenska.

Životné podmienky nosníc v klietkach nie sú horšie ako pri podstielkovom chove. „O tom, či sa má nosnica dobre, vypovedajú dva ukazovatele: počet znesených vajec a úhyn nosníc. V obohatených klietkach je znáška vyššia o 10 až 15 % v porovnaní s podstielkovým. Druhým argumentom v prospech obohatených klietok je ročná miera úhynu vtákov. Kým pri klietkovom chove je to len 5 %, v podstielkovom 15 až 20, vo voľnom výbehu viac ako 20 % nosníc,“ vraví.

Viaceré výskumy v Českej republike preukázali, že najlepšia potravinová bezpečnosť je pri vajciach od nosníc z klietok. Hlavný dôvod je, že vajce hneď po znesení odchádza dopravníkovým pásom preč z chovného priestoru a presúva sa do priestoru baliarne a skladov, kde je zabezpečená potrebná teplota na zachovanie kvality a trvanlivosti.

Keďže vajce ihneď opúšťa chovný priestor, nedochádza k jeho znečisteniu ani prieniku škodlivých látok do jeho obsahu.

Pri podstielkových chovoch dochádza k znečisťovaniu vajec, pretože sú znášané na podlahe chovného priestoru, ktorú tvorí slamová podstielka, ale po niekoľkých týždňoch je to už zmes trusu a slamy.

Vajcia sa zbierajú ručne iba niekoľkokrát za deň, strávia na kontaminovanej podložke niekoľko hodín. Rovnako aj pohybom nosníc prichádza k ich neustálemu znečisťovaniu a prenikaniu baktérií aj do vnútra vajec. „Preto nepovažujeme podstielkové chovy za najvhodnejšie. Rovnako je v nich vyššia produkcia amoniaku,“ dodal Daniel Molnár.

Prečítajte si tiež: