Reklama

Najväčšie zdražovanie ešte len príde, odborníci: Slováci, za TOTO si priplatíte najviac!

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Šialené zdražovanie všetkého: Analytici konečne povedali, kedy to skončí... fuu, TO nepoteší!
    Reklama

    Účty za nákupy už teraz privádzajú Slovákov do zúfalstva, ale to najhoršie ešte len príde. Ceny ešte nedosiahli strop. Podľa Národnej banky Slovenska najviac z peňaženiek vytiahnu prvé mesiace budúceho roka. Analytička Eva Sadovská prezradila, za čo si priplatíme!

    Video Player is loading.
    Stream Type LIVE
    Advertisement
    Current Time 0:00
    Duration 0:00
    Remaining Time 0:00
    Loaded: 0%
      • Chapters
      • descriptions off, selected
      • subtitles off, selected
      Guvernér NBS Peter Kažimír: Rasti cien začiatkom budúceho roka ešte zosilnie!

      Zdražovanie naberalo na obrátkach postupne a najvýraznejšie sa prejavilo koncom tohto roka. „Kým v januári 2021 dosahovala inflácia úroveň 0,7 %, v máji spoľahlivo prekročila 2 % , pričom v novembri dosiahla až 5,6 %. Celoročnú infláciu pre tento rok tak očakávame na úrovni okolo 3 %. Predpokladáme, že tempo zdražovania sa v decembri ešte zrýchli v prípade potravín a nealkoholických nápojov, a to na cca 5 %,“ konštatovala analytička WOOD & Company Eva Sadovská.

      Ktoré tovary zdraželi najviac: Kliknite TU

      Už v januári prišlo k prudkému zdraženiu telekomunikačných služieb u operátorov a na poštách o 7 percent. V tomto období boli ešte potraviny aj bývanie medziročne lacnejšie. Od jari si poriadne priplatili najmä fajčiari, pretože vyššia spotrebná daň na tabakové výrobky sa premietla na zdražení cigariet až o 16,5 percenta. Už v apríli bolo citeľné zdraženie na pumpách, za pohonné látky sme nechávali takmer o 20 percent viac peňazí.

      Anketa

      Cítite zdražovanie na svojich peňaženkách?

      Od mája sme si začali priplácať už aj za bývanie, a to pod vplyvom drahších stavebných materiálov. Aj na Slovensko prišla surovinová kríza, ktorá vznikla v dôsledku pandémie. Tá narušila dodávateľské a subdodávateľské reťazce. Zásoby na skladoch sa míňali, ale nové dodávky meškali. Ceny niektorých materiálov vystrelili prudko nahor, a to aj o niekoľko desiatok percent.

      Od leta čoraz rýchlejšie zdražovali potraviny a v septembri poskočili aj ceny v reštauráciách a hoteloch, čo spôsobila zmena v oblasti financovania obedov na školách. Naďalej však draželo aj bývanie a pohonné látky. Tie dosiahli strop v novembri, keď sme si na pumpách priplácali medziročne o 31 percent viac. „V novembri sa celkový rast cien tovarov a služieb zrýchlil na 5,6 %. Ide o 17-ročné maximum, to je maximum od decembra 2004,“ uviedla Sadovská.

      Zlepšenie nečakajte ani nasledujúce mesiace, príde ešte väčšie zdraženie. „Podľa našich odhadov rast cien bude pokračovať, dokonca bude silnieť, mal by vyvrcholiť niekde na úrovni necelých 7 % v najbližších mesiacoch začiatkom budúceho roka. Hlavným dôvodom ďalšieho nárastu cien sú, samozrejme, regulované ceny energií,“ vyjadril sa guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. Postupne sa však nárast cien, teda inflácia, upokojí. Už koncom budúceho roka by mala klesnúť na 4 percentá a postupne sa bude vracať na úrovne bližšie k 2 % ku koncu roka 2023.

      Čo zdražie najviac: Čítajte na ďalšej strane >>>

      Ceny budú aj naďalej rásť najmä pri tovaroch, ktoré draželi aj tento rok. „Počas nasledujúcich mesiacov budú naďalej medziročne drahšie tabak, pohonné látky či stavebný materiál. Kým v roku 2021 sú energie (elektrina, plyn a teplo) medziročne lacnejšie, v roku 2022 sa tento trend otočí, a to pod vplyvom rastúcich cien energií na svetových trhoch. Slovákom tak náklady na bývanie v budúcom roku 2022 vzrastú aj z dôvodu vyšších cien elektriny a plynu,“ vymenovala analytička.

      Práve na drahé energie a jedlo môžu Slováci zareagovať najcitlivejšie. Spolu totiž tvoria polovicu výdavkov, ktoré musíme každý mesiac platiť. „Slováci najviac zo svojich rodinných rozpočtov, približne pätinu, míňajú práve na potraviny a taktiež na bývanie, a to až tretinu zo svojich celkových výdavkov. Na zmeny cien v týchto oblastiach sú preto obzvlášť citliví. Nárast cien tu určite pocítia vo svojich peňaženkách,“ odhadla Sadovská.

      Podľa posledných štatistík Eurostatu na energie míňame ročne 878 eur na hlavu, pričom priemer v Európskej únii bol minulý rok 651 eur. Viac za energie platia už len Švédi a Fíni. Aj v podiele výdavkov na jedlo a bývanie platíme takmer najviac, a to až polovicu svojej výplaty. Slovák na bývanie minie približne 30,69 percenta svojich výdavkov a pri jedle je to 19,39 percenta z výplaty. Pritom priemer v Európe je na úrovni 40 percent, čo nás v rámci toho, čo si môžeme dovoliť, radí skôr k chudobnejším balkánskym krajinám.

      Zároveň naďalej platí, že výkon slovenskej ekonomiky v najbližšom období by mohol byť ešte o čosi slabší, pričom rast cien ešte o čosi vyšší. Nízka zaočkovanosť obyvateľstva a nízka miera dodržiavania nariadených pravidiel majú dosahy nielen na zdravie a životy ľudí, ale aj na výkonnosť ekonomiky. Ide hlavne o odvetvie služieb.

      „Dobrá správa je, že trh práce je stabilný napriek rôznym prekážkam. Dokonca vidieť v niektorých segmentoch, že je nedostatok ľudí. Z pohľadu zamestnanosti zatiaľ nevnímame vážnejšie riziká. Spomalenie je skôr v oblasti exportu,“ uviedol viceguvernér NBS Ľudovít Ódor.

      Platí však, že zhoršenie ekonomického vývoja by malo byť iba dočasné. Kľúčom k návratu na predpandemický rast výkonnosti ekonomiky je okrem zlepšenia zdravotnej situácie a neprerušených dodávok súčiastok v automobilovom priemysle aj zlepšenie čerpania prostriedkov z európskych fondov.

      Prečítajte si aj: