Nadávate? Podľa vedcov je to znakom vyššej inteligencie!

Každý z nás si občas schuti zahreší. Kým u niekoho sa nadávky stali zvykom, iní nimi vyjadrujú rozhorčenie, ventilujú emócie, chcú byť vtipní alebo aj úmyselne drzí. Doteraz bol zaužívaný názor, že ľudia, ktorí hrešia, sú proste jednoduchší. V skutočnosti však štúdia psychológov z Marist College našla súvislosť medzi rozvinutou slovnou zásobou a nadávaním.

Respondentov najprv testovali na množstvo slov, ktoré ovládajú. Počas jednej minúty museli zo seba vysypať čo najviac výrazov na jedno písmeno abecedy. Ľudia s lepšou jazykovou výbavou samozrejme dokázali nájsť viac príkladov v stanovenom čase. Potom mali minútu nato, aby povedali čo najviac nadávok.

Keď psychológovia porovnali skóre týchto dvoch úloh, zistili, že ľudia s vyššou slovnou zásobou uspeli aj vo vyššom počte vulgarizmov. Tí, ktorých slovník bol obmedzenejší, mali aj úbohý repertoár nadávok. Psychológovia sa zhodli, že inteligentnejší ľudia hrešenie využívajú k čo najefektívnejšej komunikácie.

Pri ďalšom pokuse vedcov inšpirovali kričiace ženy na pôrodnej sále. Väčšina z nich si potrebovala uľaviť nadávaním a zdravotné sestry len súhlasne prikývli, že to naozaj pomáha.

Vytvorili dve skupiny ľudí. Za úlohu dostali čo najdlhšie držať ruky v ľadovej vode. Jedna skupina mala počas experimentu opakovať nadávky, druhá neutrálne slovo. Hádajte, kto vydržal dlhšie. Tí, ktorí si mohli schuti zahrešiť! Zvýšil sa im tep a znížil pocit bolesti.

Asi nebude prekvapením, že posledné slová pilotov, ktoré pri leteckej havárii zaznamenali v čiernej skrinke, boli práve nadávky. Používame ich v najvypätejších životných situáciách. Je tiež fakt, že vulgarizmy vznikli nezávisle od seba vo väčšine jazykov. Určite teda majú svoje opodstatnenie a podľa britských vedcov si zaslúžia hlbšie štúdium.