Správcom tejto dane sú obce a mestá, a práve oni následne na základe tohto daňového priznania daňovníkovi vyrubia daň. "Daň z nehnuteľností je na rozdiel od napr. dane z príjmu miestnou daňou, ktorú ukladá mesto alebo obec. Príslušnosť sa stanovuje podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Podrobnosti o výške dane, znížení alebo oslobodení od dane si určí obec všeobecne záväzným nariadením," informuje Finančná správa.

Daňové priznanie musí podať každý, kto sa v priebehu minulého roka stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľností.

"Daňové priznanie musí daňovník následne podať do 31. januára roku, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť. Uvádzajú sa tu informácie rozhodujúce pre výpočet dane ako napríklad rozloha pozemku, počet podlaží a podobne. Až na základe týchto údajov mesto, či obec vyrubí daň. Tú daňovník zaplatí až keď mu správca dane pošle výmer, s uvedením výšky dane. Zvyčajne sa tak stane do 15. mája. Daň je následne splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia," dodáva Finančná správa.

Podľa hovorcu mesta Bratislava Petra Bublu špecifický prípad predstavuje nadobudnutie nehnuteľnosti dedičstvom alebo vydražením.

V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti v dedičskom konaní sa priznanie k dani podáva do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti. "Platí to rovnako v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením. Daňová povinnosť pritom vzniká prvým dňom mesiaca nesledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom. V prípade bezpodielového vlastníctva manželov podáva priznanie len jeden z manželov," uviedol Bubla pre TASR. V prípade spoluvlastníkov podávajú vlastníci daňové priznanie buď každý do výšky svojho podielu, alebo na základe ich dohody jeden z nich.

Pokuta za nepodanie daňového priznania v lehote je od piatich do 3000 eur podľa závažnosti priestupku.