Mladí hromadne utekajú do cudziny: Už v TOMTO roku sa preto pôjde do dôchodku až v 68 rokoch!

Až 50 percent študentov a absolventov vysokých škôl uvažuje o odchode zo Slovenska. Z pohľadu možného odlevu mozgov tak kritickú skupinu predstavuje 137-tisíc mladých a vzdelaných ľudí. Z toho 14 percent premýšľa o trvalom odchode a 36 percent o odchode na istý čas. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Inštitút pre verejné otázky (IVO).

Medzi mladými, ktorí uvažujú o trvalom opustení krajiny, je až 35 percent pevne rozhodnutých a ďalších 39 percent tvrdí, že pravdepodobne odíde. „Mladých Slovákov ,vyháňa' z krajiny predovšetkým nízka životná úroveň, nedostatočná ponuka pracovných príležitostí či deficity v sociálnom systéme, ako napríklad dôchodkové zabezpečenie, sociálne dávky či podpora v nezamestnanosti. Významným ,spúšťačom' migrácie sú tiež nefunkčné štátne a verejné inštitúcie, ktoré sú v rebríčku druhým najzávažnejším dôvodom," priblížil analytik IVO Marián Velšic.

Opustiť nadobro domovinu sa rozhodla aj 21-ročná Tamara. Študuje v Škótsku environmentalizmus a udržateľnosť. „Na Slovensku sa ekologickým témam venuje stále málo ľudí, zďaleka nie je toľko príležitostí uplatniť sa. Klimatické témy sú stále  v úzadí. Moje staršie spolužiačky Slovenky, ktoré sa po skončení vrátili domov, aj tak nakoniec odišli. Pozície v tejto sfére sú takmer len v neziskovkách či súkromnom sektore a je ich žalostne málo,“ vysvetlila. Najviac našich študentov láka Česko, Nemecko, Veľká Británia, Rakúsko, Španielsko, Spojené štáty a Dánsko.

Migrácia mladých nie je u nás nič nové. Podľa analýzy Inštitútu pre finančnú politiku, ktorá vychádza z registrov zdravotných poisťovní, odišlo za 15 rokov zo Slovenska 300-tisíc ľudí, pričom viac ako polovica z nich mala menej ako 30 rokov.

Ministerstvo školstva tvrdí, že sa snaží udržať študentov a absolventov doma viacerými spôsobmi. Od roku 2015 je to napríklad systém duálneho vzdelávania či finančné motivačné štipendiá. „Rezort si uvedomuje problém odlevu slovenských (talentovaných) študentov do zahraničia. Preto v rámci Plánu obnovy pripravuje schému na zvýšenie atraktívnosti štúdia v SR. Taktiež pracujeme na novele vysokoškolského zákona, ktorá má prispieť k skvalitneniu fungovania VŠ a vytvárať tak predpoklady, aby študenti zostávali študovať na Slovensku,“ uviedol rezort.

Zároveň dodali, že nepredpokladajú, že skutočne odíde 50 percent mladých, ako ukázal prieskum. „Podľa skúseností riaditeľov stredných škôl s prieskumami, pri ktorých sa zisťuje záujem žiakov pokračovať na vysokých školách v zahraničí alebo odísť pracovať do zahraničia, vyplýva, že prvotný záujem vyjadrený v prieskume je výrazne odlišný od skutočnosti,“ tvrdí ministerstvo.

Podobný názor má aj riaditeľ sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna. Odpovede mladých v prieskume podľa neho jednoducho odrážajú fakt, že už 17 rokov žijeme v priestore voľného pohybu osôb, kde sa Slováci vedia v zahraničí zamestnať bez prekážok. „A v rámci tohto priestoru existuje veľa krajín, kde sú platy výrazne vyššie ako u nás. Tento rozdiel v platoch sa za obdobie nášho vstupu do EÚ však skôr zmenšil. Aj preto platí, že obdobie najväčšieho odchodu z krajiny, ktorý sa odohral najmä po našom vstupe do EÚ, už máme za sebou,“ dodal sociológ.

Migrácia je len jedným dielom problému. Rodí sa málo detí a zároveň sa predlžuje dĺžka života. Zatiaľ to môže vyzerať ako problém ďalekej budúcnosti, no podľa odborníkov sa má prejaviť už v rokoch 2040 – 2060, keď odídu z produktívneho veku silné populačné ročníky 70. a 80. rokov, takzvané Husákove deti.

V praxi sa to prejaví tak, že nebude dosť peňazí na dôchodky. Štátna kasa na to nie je pripravená, preto bude riešením pravdepodobne škrtanie v štátnych výdavkoch, znižovanie dôchodkov a ďalšie predlžovanie odchodu veku do dôchodku. Podľa výpočtov Eurostatu sa dôchodkový vek na Slovensku do roku 2060 postupne zvýši na 68 rokov.

O trvalej migrácii uvažujú najviac študenti humanitných vied a umenia (29 %), študenti technických vied (25 %) a študenti prírodných vied, matematiky a informatiky (22 %). Spomedzi študentov zdravotníckych odborov uvažuje o trvalom odchode 17 percent a pevnosť ich rozhodnutia je spomedzi všetkých študentov najvyššia. Podľa Asociácie súkromných lekárov (ASL) nám bude chýbať každý jeden z nich. ASL už dlhodobo upozorňuje, že bojujeme s nedostatkom lekárov, najmä špecialistov. „Chýbajú diabetológovia, alergológovia, neurológovia či pneumológovia. Problémom je tiež ich veková štruktúra. Prieskum ASL v roku 2017 ukázal, že v tom roku 40,9 percenta špecialistov bolo vo veku nad 61 rokov a 17 percent vo veku 56 až 60 rokov," zhodnotil Andrej Zlatoš z ASL a dodal, že ak sa nič nezmení, o pár rokov to nebudú budovy ani prístroje, čo Slovensku najviac chýba, ale personál.

Členka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci pri Európskom parlamente Miriam Lexmann tvrdí, že mladí na Slovensku nevidia perspektívu. „Mladí tu nevidia perspektívu. Za migráciou mladých je dlhodobá neschopnosť slovenských vlád riešiť reálne problémy ľudí. Musíme vytvoriť podmienky na to, aby sme v plnej miere využili napríklad potenciál umelej inteligencie na tvorbu nových pracovných miest a zároveň ponúknuť rekvalifikáciu a celoživotné vzdelávanie," podotkla europoslankyňa. Dodala, že podľa nej má na to Slovensko teraz jedinečnú príležitosť, keďže môže z fondu obnovy čerpať až 6,3 miliardy eur aj na reformy súdnictva, školstva, trhu práce, či verejnej správy.

Letíte do Grécka? Všímajte si vo formulári TÚTO vec: Prezradí vám, či vás ZNOVA otestujú!

Pozrite, kam sa chystajú osobnosti počas dovolenky: Výber destinácií a aktivít vás prekvapí!

Lekár a nutričná poradkyňa radia: Ak chcete schudnúť, TÝCHTO 5 potravín ŠKRTNITE z jedálnička!