Mobilizácia na Slovensku: Kto by musel NARUKOVAŤ a dá sa vyhnúť povolaniu do armády?

Blízkosť vojny a strach z posunu ruských vojsk na naše územie cítia už dnes mnohí Slováci. Viacerí preto uvažujú, čo by robili v situácii, keby bola mobilizácia vyhlásená zo dňa na deň aj u nás. Základná vojenská služba je na Slovensku zrušená od roku 2006, naša krajina má profesionálnu armádu, v ktorej slúži aktuálne asi 16-tisíc profesionálnych vojakov. Znamená to, že naša armáda by nebola schopná ubrániť sa akémukoľvek agresorovi. Vďaka členstvu v Severoatlantickej aliancii (NATO) by nám však v prípade napadnutia prišli na pomoc spojenecké vojská – americké, britské, nemecké či francúzske. Povolávanie našich občanov do zbrane by sme však mali vo svojej réžii. Ako by to fungovalo?

Mobilizáciu u nás vyhlasuje prezidentka na návrh vlády. Môže byť všeobecná alebo čiastočná. Všeobecná mobilizácia sa vzťahuje na celé územie, na všetkých registrovaných občanov, vojakov v zálohe a profesionálnych vojakov. Čiastočná sa môže vzťahovať len na časť územia a nemusí platiť pre všetkých. Minister obrany Jaroslav Naď vysvetľuje, že narukovať by musel každý muž v produktívnom veku s trvalým pobytom na Slovensku. „Muži od 19 do 55 rokov, čo je približne milión Slovákov. Žiadne výnimky z povolania nie sú. No občan, ktorý zabezpečuje činnosť štátu, môže byť dočasne vyradený z mobilizačnej povinnosti,“ hovorí Naď. Za nesplnenie tejto povinnosti hrozí pokuta od 331 eur do 1 659 eur, ale aj väzenie až na 5 rokov.

Mobilizácia sa vyhlasuje mobilizačnou výzvou. Ročníky narodenia, ktorých by sa mobilizácia týkala, ako aj jej rozsah sa môžu meniť podľa potreby. Pri odvode sa sa posudzuje zdravotný stav a spôsobilosť občana. O termínoch odvodu rozhoduje minister obrany. Ten však upokojuje, že nateraz nič také nechystá. „V tomto smere chcem ľudí upokojiť. Nič také sa nedeje. Zatiaľ sme nepovolávali ani len záložníkov,“ dodal Naď.

Ak by k tomu predsa len došlo, povolávacie rozkazy rozposielajú okresné úrady. Po príchode na určené miesto vás nepošlú okamžite na front. „Povolaní občania absolvujú vojenský výcvik podľa úrovne dosiahnutej vojenskej vycvičenosti. Samozrejme, výcvik prebieha aj so zbraňou, keďže ide o vojenskú službu. Ich hlavnou úlohou je výkon mimoriadnej služby v OS SR pri plnení úloh obrany SR. Konkrétna činnosť by však závisela od funkcie, na ktorú by boli zaradení,“ vysvetlila hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.

Hovorkyňa spresnila, že brannú povinnosť majú síce zo zákona hlavne muži, dobrovoľne ju však môžu prevziať aj ženy.

Niektorí Slováci, najmä tí mladší, si však vojenskú službu nevedia ani len predstaviť. „Mám rodinu, to by bola prvá vec, čo by som riešil, že oni určite musia ísť preč... a ďalej neviem, či ja s nimi alebo čo. Je to úplne iná situácia, keď sa to reálne stane a človek nad tým reálne rozmýšľa. Ale zas keby každý uvažoval tak, že utečie, tak to by tiež nebolo dobré,“ povedal 19-ročný Filip. Podobný názor majú aj Lukáš (26): „Zatiaľ to neriešim, ale keby dačo, tak by som sa určite zariadil podľa situácie,“ a Roland (24): „Neviem, nad tým by som rozmýšľal, až keby sa to stalo, teraz neviem vôbec odpovedať.“

Starší by nastúpili ochotnejšie. „Keďže som z tej staršej generácie, tak by som určite zareagoval tak, že by som sa prihlásil,“ povedal Rastislav (46), s ktorým súhlasí aj Igor (41): „Predstaviť si to viem, samozrejme, a zareagoval by som kladne. Nastúpil by som a išiel bojovať.“ Realisticky sa na vec pozerá aj Marek (28): „Čo nám ostáva, keď sa to stane, tak sa to stane a bude potrebné bojovať. Nebudeme mať na výber. Myslím si, že s tým aj musíme trošku počítať.“

Branná povinnosť je mužom daná v zákone, nedá sa jej zbaviť. Za istých okolností sa však možno vyhnúť mimoriadnej službe, a to v prípade rozporu so svedomím alebo s náboženským presvedčením. Nutné je podať písomné vyhlásenie na okresný úrad v sídle kraja. Ale pozor! Vyhlásenie treba podať v čase bezpečnosti. „Na vyhlásenie podané až v období krízového stavu, ako je vojna, vojnový, núdzový a výnimočný stav, sa už neprihliada,“ zdôraznila hovorkyňa rezortu obrany.

Ani v tom prípade sa však odvodu a službe pre vlasť nevyhnete – čaká vás tzv. alternatívna služba, ktorou je napríklad poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sociálnej starostlivosti, civilnej ochrany alebo vykonávanie iných služieb pre ozbrojené sily.

Na mimoriadnu ani alternatívnu službu nenastúpia len tí, ktorých odvodná komisia uzná za nespôsobilých vykonať vojenskú službu, napríklad držitelia modrej knižky, ťažko zdravotne postihnutí, atď.

Počas výkonu mimoriadnej služby máte nárok od štátu na tzv. hodnostný plat, ten však zďaleka nemusí kopírovať zárobok vo vašom predchádzajúcom zamestnaní. Naopak, v čase vojny vás štát môže obmedziť na vlastníckych právach. To znamená využiť váš pozemok, dom či byt na umiestnenie vojakov, techniky atď.

Niektorí pracovníci môžu byť „povolaní“ aj v rámci tzv. hospodárskej mobilizácie. Tá môže byť vyhlásená aj mimo vojny, zažili sme ju počas núdzového stavu. „Lekári, zdravotné sestry, ľudia zo zbrojárskeho priemyslu či z dopravy. Aktuálne napríklad minister dopravy požiadal, aby automobilové prepravné spoločnosti mohli byť v rámci hospodárskej mobilizácie vyčlenené na pomoc s utečencami na východnej hranici. Za toto im štát, samozrejme, zaplatí,“ vysvetlil minister Naď.

Brannej povinnosti sa zbaviť nedá, no v prípade rozporu so svedomím alebo s náboženským presvedčením môže občan odoprieť výkon mimoriadnej služby. Urobiť sa to dá podaním písomného vyhlásenia na okresný úrad, ale len v čase mieru. Po odopretí mimoriadnej služby občan vykoná alternatívnu službu, čo je poskytovanie zdravotnej starostlivosti alebo civilnej ochrany.

„Slávnostne prisahám, že budem verný Slovenskej republike. Sľubujem, že budem zodpovedne plniť úlohy, ktoré ozbrojeným silám vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, ústavných zákonov, zákonov, a budem vykonávať vojenské rozkazy. Budem čestným, statočným a disciplinovaným vojakom. Som pripravený brániť slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť Slovenskej republiky a nedotknuteľnosť jej hraníc. Na to som pripravený vynaložiť všetky svoje sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám!“