Miniete za mesiac celú výplatu? Tipy odborníkov: Plaťte iba kartou, do potravín si noste toto!

Až tri štvrtiny (76 %) spotrebiteľov na Slovensku podľa prieskumu každý mesiac minú celý svoj príjem alebo siahajú na úspory, či idú do dlhu. Len 24 % uviedlo, že má nižšie výdavky ako príjmy. „To sa odzrkadľuje aj na tretinovom náraste počtu ľudí, ktorí meškajú s úhradami účtov,“ informuje výkonný riaditeľ Intrum Slovakia Martin Musil. Štvrtina respondentov zo Slovenska uviedla, že neuhradili včas minimálne jeden účet za posledných 12 mesiacov. Hlavným dôvodom zlyhania včasných platieb je to, že ľudia nemajú peniaze potrebné na zaplatenie. Udávajú to štyria z desiatich spotrebiteľov (38 %).

„Mohli by sme povedať, že za to môže nadmerné zdražovanie. Pravdou však je, že za naše zlé hospodárenie môže najmä slabá finančná gramotnosť našich domácností. Neefektívne vynakladanie finančných prostriedkov, zlá disciplína pri vytváraní rezerv v kombinácii s nesprávne využívanými produktami. To všetko sa podpisuje pod fakt, že v správe financií ako národ jednoznačne zaostávame,“ Matej Dobiš, výkonný riaditeľ Finančného kompasu.

Samozrejme, vplyv inflácie bol tiež podstatný. „Reálne príjmy ľudí vďaka inflácii významne klesli, čím sa znížili aj ich disponibilné príjmy, teda peniaze, ktoré majú na spotrebu. Vidieť to aj na vývoji úspor ľudí v bankách, keď objem peňazí vložených v bankách, ktorý dlhodobo rástol, posledné dva roky stagnuje a klesá,“ pridal sa Maroš Ovčarik generálny riaditeľ Partners Investments.

Slovensko malo predchádzajúce takmer 2 roky najvyššiu infláciu z krajín eurozóny a v poslednom čase patrí ku krajinám s najvyššou infláciou aj v rámci celej EÚ. „Kým prvé mesiace od jesene 2021, keď začali rásť ceny, Slováci dokázali vykryť náklady z bežných príjmov, neskôr mnohí výrazne načreli do svojich úspor. Kým v pandemickom roku 2020 sme si dokázali mesačne ušetriť viac ako 14 % príjmu, v minulom roku klesla miera tvorby úspor na necelé 3 % a aktuálne je na niečo vyše 4 %. Už len tieto údaje svedčia o tom, že časť ľudí nedokáže z výplaty odložiť ani euro a niektorí musia pravidelne siahať na úspory či požičiavať si,“ vysvetlil Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

“Ak zoberieme do úvahy celoslovenský platový medián 1 350 eur v hrubom, čiže veľmi všeobecne okolo 1 020 eur v čistom a aktuálnu priemernú mieru tvorby úspor 4 %, vychádza typická úspora na konci mesiaca na jeden príjem len na 40 eur. To je skutočne nízka suma, z ktorej sa len veľmi pomaly tvoria úspory,” dopĺňa Búlik.

Na druhej strane, obyvatelia Slovenska majú v bankách na účtoch stále vyše 42 miliárd eur úspor. Aj keď sú úspory bezpochyby nerovnomerne rozložené, pravdepodobne každý má v banke uložené aspoň nejaké financie. „Problém teda bude aj na strane výdavkov, ktoré mnohí ľudia ešte stále neprispôsobili zhoršenej ekonomickej situácii. Štatistiky v pandemickom období roka 2020 a prvej polovice 2021 ukazovali, že Slováci na rozdiel od celého zvyšku EÚ svoje výdavky vôbec neredukovali. A podobný efekt sme videli aj od jesene 2021 až do konca roku 2022, keď ceny začali výrazne rásť a obyvatelia Slovenska namiesto zoškrtania či zníženia niektorých položiek rodinného rozpočtu radšej siahali po úsporách,“ povedal Búlik.

Z mesačného príjmu Slovákom ukrajujú najviac výdavky na domácnosť, potraviny, oblečenie, teda výdavky na základné životné potreby. „Vysoký (aktuálne 13,5 % medziročný) rast cien potravín výrazne ukrajuje z príjmov. Za potravinami sa s podobnou mierou medziročného zdraženia (12,9 %) držia služby hotelov a reštaurácií, kde však obyvatelia Slovenska v priemere míňajú len malú časť svojich príjmov. Horšie je to so vzdelávaním, ktoré aktuálne s medziročným zdražením o 13,7 % prekonáva aj potraviny. Tejto položke sa nevyhne väčšina domácností, ktoré majú doma školopovinné deti alebo študentov na strednej či vysokej škole. Výdavky na zdravie takisto medziročne rastú tempom cez 10 % (10,7 %),“ vymenoval Marián Búlik.

Zvyšovanie platov je zatiaľ v nedohľadne. Rast miezd stále zaostáva za rastom cien. „Očakávame, že reálne príjmy domácností aj v tomto roku poklesnú v priemere o 1,2 %. Na skutočný pozitívny rast reálnych miezd budeme musieť počkať zrejme až do budúceho roka," konštatoval guvernér NBS Peter Kažimír s tým, že v roku 2024 by mali reálne príjmy na Slovensku vzrásť o 2,3 %.

Finančná pohoda klesla v celej Európe. Najvážnejšie problémy s domácimi financiami majú Gréci (87 % minie všetko alebo viac) a Nemci (83 %). U tých, ktorí každý mesiac nadmerne míňajú, sa minutá suma nad príjem v priemere mesačne rovná 184 eurám, v celoeurópskom hľadisku je to 232 eur. V prieskume sa analyzovali odpovede 20-tisíc spotrebiteľov z 20 európskych krajín, z toho bolo 1 000 Slovákov.

Okolité krajiny s výnimkou Ukrajiny a Maďarska sú na tom lepšie ako my, aj keď niekedy len v malej miere. Priemerne má obyvateľ Českej republiky uložené v banke 36 000 eur. To je v porovnaní s priemerom úspor domácností v slovenských bankách takmer päťnásobne viac. Podľa nedávneho prieskumu má 12 % Čechov úspory aspoň vo výške desaťnásobku mesačného príjmu, kým 27 percent nemá žiadnu rezervu. Česi dokážu ešte stále ušetriť 19 % z platu, čo je dramaticky viac ako sporia Slováci dnes či kedykoľvek v novodobej histórii a výrazne to presahuje aj priemer eurozóny na úrovni 14 %.

Poliaci sú na tom v úsporách podobne zle ako Slováci. Obyvateľ Poľska má v priemere uložených v banke 12 000 eur, čo je asi o polovicu viac, ako majú Slováci. Avšak v miere tvorby úspor sú na tom Poliaci aktuálne rovnako zle ako my. A podobne zle to vyzerá aj s finančnými rezervami. Podľa prieskumov má tretina Poliakov úspory nižšie ako 1 100 eur a 35 % má vytvorenú finančnú rezervu len na úrovni jedného mesiaca, kým 24 % nemá vôbec žiadne úspory. To v praxi znamená, že vysoké úspory v desiatkach tisíc eur má v bankách len malé percento Poliakov.

V Maďarsku predstavujú priemerné úspory v banke len 5 669 eur na obyvateľa, čo je o niečo menej ako v prípade Slovákov. Priemerná miera tvorby úspor tvorila v roku 2021 ešte 13 %, čo je podobné číslo ako v rovnakom čase na Slovensku, odvtedy však vysoko pravdepodobne padla, keďže Maďarsko trpelo ešte zásadne vyššou infláciou (vyše 20 %).