Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Miloš (49) strávil s pápežom vyše hodinu na súkromnom stretnutí: TÝMTO ma očaril!

Zdieľať

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Miloš Lichner strávil s pápežom vyše hodiny na stretnutí s jezuitmi: TOTO ma na ňom prekvapilo!
    Reklama

    Prvé kroky pápeža Františka po jeho príchode na Slovensko smerovali na ekumenické stretnutie s predstaviteľmi iných cirkví. Hneď potom sa stretol so slovenskými jezuitmi – keďže aj samotný Svätý Otec je jezuita. Na tomto súkromnom stretnutí bol aj prorektor Trnavskej univerzity a jezuita Miloš Lichner. Napriek prísnemu embargu nám povedal to, čo o cenných chvíľach strávených s pápežom, povedať mohol.

    V akej atmosfére bolo stretnutie so Svätým Otcom?

    – Celé stretnutie bolo veľmi bezprostredné. Skutočne bolo vo veľmi priateľskej, priam rodinnej atmosfére. Bolo to stretnutie len pre členov rehole Spoločnosti Ježišovej, z ktorej aj pápež František vychádza a v každej krajine, do ktorej príde, tak sa chce stretnúť s miestnymi jezuitmi. Vždy ide o také súkromné, rodinné stretnutie. Nás tam bolo 52. Čo bolo veľmi krásne gesto, keď prišiel Svätý Otec do sály, my sme mali stoličky, on mal väčšie kreslo. On to kreslo jemne odtlačil, hneď išiel k nám a zboku, ako bola voľná stolička, tak tú si chytil, pritiahol a sadol si k nám. Bol nejakých 20 až 30 centimetrov pri nás. Bolo to veľmi súkromné, neboli tam ani jeho pobočníci. Bol tam iba jezuita otec Antonio Spadaro.

    FOTO zo stretnutia si pozrite >>V GALÉRII<<

    Ako to celé prebiehalo?

    – Ako sa usadil a pozdravil nás, nemal žiadny predslov, hneď nás oslovil, aby sme mu dali otázky, aby sme sa mohli porozprávať. Stretnutie, ktoré bolo pôvodne naplánované omnoho kratšie, bolo nakoniec veľmi dlhé. So Svätým Otcom sme strávili hodinu a pol a atmosféra bola veľmi uvoľnená, priateľská, aj žarty boli zo strany Svätého Otca, aj z našej strany. Bola taká prosba a dohoda zo Svätej stolice, aby to stretnutie ostalo súkromným, takže aj ja som viazaný týmto embargom, ale môžem povedať, že neboli tam žiadne nejaké konšpiračné teórie. Bolo to vyslovene priateľské stretnutie s človekom, s ktorým máme aj spoločné jezuitské korene a bolo to veľmi rodinné.

    Stretli ste sa s pápežom Františkom prvýkrát?

    – Prvý raz som ho stretol v roku 2017, keď sme boli v delegácii v Ríme aj s arcibiskupmi a zástupcami židovskej náboženskej obce na Slovensku. Čo mňa osobne očarilo teraz po tých štyroch rokoch, bola úžasná vitalita, s ktorou ten človek vošiel dovnútra a celý čas bol s nami. Doslova to z neho prekypovalo, skutočne, taká tá energia, duchovná sila, vnútorný pokoj išiel z neho, keď sme sa ho pýtali, keď nám odpovedal. Skutočne je to veľmi charizmatický človek.

    Hovoril aj o tom prečo navštívil Slovensko?

    – To nebolo obsahom nášho rozhovoru, ale myslím si, že ohľadom tohto dával určité veci najavo. Keď bol s novinármi v Iraku, povedal, že keď bude v Maďarsku, prečo by nezašiel aj na Slovensko. Ďalšou indíciou, ktorú povedal pred pár dňami, bolo, že si rád vyberá menšie krajiny. Aj vo svojom prejave, ktorý mal k predstaviteľom protestantských a pravoslávnych ortodoxných cirkví, tam veľmi krásne spomenul svoju prosbu po takej živej jednote, ktorá sa hľadá, a zároveň, aby sme ako veriaci prispievali k budovaniu dobra a dbali o to, aby sa náboženstvo nezneužívalo na politické a ekonomické ciele. To Svätý Otec neustále opakuje. Predpokladám, že vo svojich ďalších príhovoroch bude neustále odhaľovať svoje zámery. Osobne to vnímam tak, ako je to aj vo Svätom písme. Máme tam dve grécke slová. Jedno z nich je chronos – to je taký ten klasický čas, keď sa vás opýtam, koľko je hodín a vy mi poviete. Ale potom Sväté písmo používa iný pojem kairos – a to je taký ten priliehavý čas. Ako keď niekomu poviete: presne si prišiel, teba sme tu potrebovali v dobrom slova zmysle. Tento pojem používame, keď hovoríme o príchode Krista. Môžeme povedať, že aj Svätý Otec prichádza v takom požehnanom čase, že je to pre nás skutočne tá pravá chvíľa.

    Kto sú jezuiti

    Spoločnosť Ježišova alebo Rád jezuitov je najväčší rímskokatolícky rehoľný rád. Založil ho v roku 1534 Ignác z Loyoly. V súčasnosti má okolo 20-tisíc členov. Ich činnosť sa sústreďuje na oblasť misií, vedy a pastorácie.

    Čítajte na ďalšej strane: O čom pápež žartoval >>

    Spomínali ste, že Svätý Otec aj žartoval. Môžete povedať, čoho sa to týkalo?

    – Boli to také príjemné žarty, ktoré sa týkajú nášho života vo všeobecnosti. Jeden spolubrat študuje v Ríme, tak sme žartovali, či je neustále so Svätým Otcom atď. Čo môžem ešte povedať, Svätému Otcovi boli odovzdané tri dary za nás jezuitov. Prvým darom je veľmi krásny kvet vytvorený z fotiek detí a rodín, s ktorými naši jezuiti pracujú v centrách pre rodiny. Druhým bola kniha, ktorú napísal pán profesor Ladislav Čontoš, člen našej rehole. Dali sme to preložiť do angličtiny a sú to také vybrané medailóniky – životné osudy 15 vybraných jezuitov, ktorí žili, trpeli a písali počas komunizmu. Odovzdali sme mu svedectvo o tom, aký bol život za komunizmu a ako pracovala tajná cirkev. Tretím darom bola tiež kniha, ktorá je symbolom pôsobenia jezuitov na Slovensku. Je to ďalšia časť komentára ku knihe Žalmov. Na tejto knihe spolupracujú okrem nás jezuitov aj biblisti iných teologických fakúlt na Slovensku, takisto biblisti, ktorí vychádzajú z protestantských cirkví a tieto komentáre vychádzajú aj pod záštitou Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku. Takéto knihy sa píšu aj 50 rokov a sú to knihy, na ktorých bude vyrastať nová generácia kňazov, učiteľov náboženstva. Spájame sa, aby sme vytvárali peknú budúcnosť a toto sme chceli odovzdať aj Svätému Otcovi.

    Hovorí sa o ňom, že je mimoriadne skromný a pokorný. Postrehli ste to aj na stretnutí?

    - Neviem, ako by som to povedal krajšie, ale toto z neho priam srší. Skutočne je to veľmi pokorný, skromný človek, ktorý sa snaží vždy spájať. O ňom je to známe, že bol ovplyvnený veľkým nemeckým filozofom a teológom Romanom Guardinim, ktorý pôsobil v medzivojnovom období. Jeho filozofia spočíva v tom, že obrazne, keď máte dva protiklady, tak vždy hľadáte určité riešenie. A taký je aj Svätý Otec. Je to človek, ktorý hľadá určité východisko, syntézu a vždy je presvedčený o sile dialógu. Svätý Otec tiež neustále zdôrazňuje pozvanie byť s ľuďmi, venovať sa im, byť tu naplno pre ľudí, ktorí sú nám zverení.

    Čo si Slovensko a bežný človek, či už je veriaci alebo neveriaci, môže odniesť z návštevy pápeža?

    – Veriaci ľudia si istotne odnesú veľké duchovné bohatstvo, ktoré Svätý Otec prináša. Myslím si, že aj pre neveriacich je Svätý Otec veľkou príležitosťou. Pápež je zároveň aj predstaviteľom Vatikánu, je človekom veľkých symbolov. Často za neho hovoria jeho skutky, gestá, stretnutia. Prvé stretnutie mal s predstaviteľmi protestantských a ortodoxných cirkví, potom stretnutie so židovskou náboženskou obcou, potom má stretnutie s rómskou komunitou na Luníku. On nám týmito gestami odovzdáva symboly toho, čo považuje za dôležité. Myslím si, že Svätý Otec nám tu veľmi krásnym spôsobom ukazuje, čo to znamená byť kresťanom v 21. storočí a pre neveriacich, čo to znamená byť dobrým človekom. Máme veľa spoločných tém s ľuďmi, ktorí nezdieľajú našu vieru, ale sú to ľudia dobrého srdca – ochrana života, pomoc tým, ktorí sa nevedia dovolať spravodlivosti, ochrana životného prostredia, aby mladá generácia, ktorej odovzdávame živú vieru, mohla túto živú vieru žiť na živej planéte.

    Prečítajte si tiež:

    Vyberáme pre vás niečo PLUS