Odborníci OSTRO KRITIZUJÚ Hegerov PLÁN OBNOVY: Je diskriminačný, doplatia na to pacienti!

Zástupcom odborných a pacientskych organizácií sa nepáči, že plán obnovy obchádza neštátne nemocnice a ambulantný sektor. „Napríklad v rámci Prešovského kraja sú len dve štátne nemocnice, Prešov a Poprad a všetky ostatné regióny od Bardejova cez Humenné, Vranov, Kežmarok, tie už nebudú mať nárok na kvalitnú zdravotnú starostlivosť?“ pýta sa Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS), podľa ktorého sa tak bráni právam ľudí na kvalitnú zdravotnú starostlivosť, čo je až protiústavné. Nevylúčil preto, že sa obráti na Ústavný súd SR.

Plán obnovy neschvaľuje ani analytik INEKO Dušan Zachar: „Investície by mali sledovať primárny cieľ - dostupná kvalitnejšia zdravotná starostlivosť pre pacienta. A malo by ísť "len" o to, kto tento cieľ najlepšie splní, bez ohľadu na to, či ide o štátneho poskytovateľa, súkromníka, neziskovku alebo cirkev.“ Pacientovi nezáleží na vlastníkovi nemocnice. „Vyberá si podľa kvality služieb a dostupnosti,” doplnila prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová.

Odborníci zároveň poukázali na odlišný postoj Českej republiky, ktorá ide prerozdeliť v rámci tohto projektu 7,7 miliardy eur plošne do všetkých nemocníc vo všetkých krajoch bez rozdielu vlastníctva. „Dôjde k zvýšeniu úrovne kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti na celom území Českej republiky,“ povedal Michal Pišoja, predseda predstavenstva AGEL ČR a člen rady ANS. Upozornil, že vďaka posunu českého zdravotníctva o niekoľko úrovní nahor môže nastať odliv nielen pacientov, ale aj našich lekárov: „Neklamme si, je to o atraktivite prostredia a kvalite, ktoré Česi dokážu za tieto európske peniaze docieliť.”

Materiál z dielne ministerstva financií aktuálne rezort vyhodnocuje. Registruje k nemu približne 2 400 pripomienok, z toho 1 300 zásadných. „Ak bude plán takto schválený, nielenže sa nezlepší zdravotná starostlivosť, ale sa zhorší. Schválenie bude mať za následok zhoršenie dostupnosti bežnej starostlivosti, ako sú operácie žlčníka či slepého čreva, zhoršenie kvality nemocníc a odliv personálu,“ dodal Petko.

Ministerstvo zdravotníctva spochybňovanie plánu odmieta. „Úžitok z Plánu obnovy budú mať pacienti i zdravotníci bez ohľadu, v akej právnej forme poskytujú zdravotnú starostlivosť. Napríklad, investície do nových ambulancií sa týkajú výhradne súkromných ambulancií, keďže tie sú v súkromných rukách,“ povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

Reformy a investície v oblasti zdravotníctva by mali sledovať primárny cieľ - dostupná kvalitnejšia zdravotná starostlivosť pre pacienta, ktorá je dlhodobo udržateľná. Dobre riadenému a osvietenému štátu by malo ísť "len" o to, kto tento cieľ najlepšie splní, bez ohľadu na to, či ide o štátneho poskytovateľa, súkromníka, neziskovku alebo cirkev. Štát má nastaviť jasné pravidlá, stanoviť pevné mantinely a merateľné ciele, nastaviť regulácie a tie potom prísne vymáhať. A to všetko bez ohľadu na právnu formu a vlastníctvo poskytovateľov.

Mne v Pláne obnovy v oblasti zdravotníctva najviac prekáža, že dokument sem-tam uvedie tézy, napríklad že „investíciami do moderných budov a technického vybavenia sa zefektívnia klinické a prevádzkové procesy, dosiahne sa lepší komfort pre pacientov a personál a zníži sa riziko nozokomiálnych nákaz“, alebo že hlavným cieľom reforiem a investícií "je zabezpečiť kvalitnú, dostupnú a efektívnu ústavnú zdravotnú starostlivosť", ktorá zníži "počet úmrtí, opakovaných hospitalizácií a operácií a komplikácií spôsobených nevhodne poskytnutou starostlivosťou". To by bolo super. Lenže najväčší problém je, že nič z toho nie je v pláne obnovy stanovené ako míľnik, resp. cieľ. Slovenský Plán obnovy však vydáva za ciele nástroje - schválenie stratégie, legislatívy, počet nových či zrekonštruovaných lôžok, počet nakúpených nových prístrojov, preinvestované milióny eur stavebných nákladov, počet nových dotovaných ambulancií, nových sanitiek a pod.

Prečo nemeriame, akú hodnotu pre spoločnosť prinášajú tieto investície do budov, prístrojov, personálu, prečo sa nesnažíme zistiť, či sa po týchto obrovských investíciách skutočne aj zlepšila kvalita a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom, klinických a prevádzkových procesov poskytovateľov, či sa zlepšila spokojnosť pacientov a zdravotníckeho personálu, ako sa vyvíja štatistika odvrátiteľných úmrtí, nežiaducich udalostí, reoperácií, rehospitalizácií, aký je trend výskytu tzv. nozokomiálnych (nemocničných) nákaz či dekubitov (preležanín) v našich ústavných zdravotníckych zariadeniach a pod.?