MIKROPLASTY máme už aj v mozgu. Vedci zistili, že dokonca až celú lyžičku. Čo to spôsobí?

Vzhľadom na výsledky mnohých výskumov je „nevyhnutné vyhlásiť celosvetový stav núdze“, aby bolo možné riešiť znečistenie plastmi, uviedol pre denník Guardian Sedat Gündogdu, ktorý sa zaoberá štúdiom mikroplastov na Cukurovej univerzite v Turecku, píše portál čt24.

Plastové znečistenie zaplavuje Zem. Keď sa tento odpad rozkladá, vznikajú z neho mikroplasty – mnohokrát okom neviditeľné kúsky umelej hmoty, ktoré môžu mať až päť milimetrov, ale často sú výrazne menšie. Potom sa im hovorí nanoplasty. Nesené vetrom i vodou sa šíria po celej planéte a prenikajú do zvieracích a ľudských tiel. Až donedávna sa veľmi nevedelo, čo sa tam s nimi deje. Ovplyvňujú tam nejako tkanivá? Môžu poškodzovať zdravie alebo napríklad imunitu? A kam až preniknú?

V poslednom čase sa objavilo viacero štúdií, ktoré na tieto otázky priniesli znepokojujúce odpovede. Zdravotné riziká mikroplastov v ľudskom tele veda zatiaľ nepozná ani zďaleka dokonale. Najnovšie štúdie iba začínajú naznačovať, že by mohli zvyšovať riziko rôznych ochorení, ako je oxidačný stres, ktorý môže viesť k poškodeniu buniek a zápalom, a tiež kardiovaskulárnych ochorení.

Štúdie na zvieratách zase spájajú mikroplasty s problémami s plodnosťou, rôznymi druhmi rakoviny, narušením endokrinného a imunitného systému a poruchami učenia a pamäti. Vlani vedecký svet prekvapil výskum, ktorý popísal, že drobné plastové čiastočky môžu prekonať hematoencefalickú bariéru, ktorá chráni ľudský mozog. A škodí tam. Ostravskí vedci zase nedávno preukázali prítomnosť mikroplastov v ľudskej plodovej vode a v placente. A aby toho nebolo málo, tento rok vedci prvýkrát objavili mikroplasty v penisoch, čo vyvoláva otázky ohľadom ich možnej úlohy v erektilnej dysfunkcii.

Minulý mesiac zverejnil časopis Journal of Hazardous Materials štúdiu, ktorá zistila prítomnosť mikroplastov vo všetkých šestnástich skúmaných vzorkách kostnej drene. Nález mikroplastov v stále väčšom množstve ľudských orgánov „vyvoláva veľké obavy“ vzhľadom na to, čo veda vie o zdravotných účinkoch u zvierat, o štúdiách ľudských buniek v laboratóriu a o novo vznikajúcich epidemiologických štúdiách, uviedla pre Guardian Bethanie Carney Almrothová, ekotoxikologička z Göteborskej univerzity Švédsku. „Povedala by som, že je to desivé.“

V jednej z najnovších štúdií vedci zistili obzvlášť znepokojujúce nahromadenie mikroplastov vo vzorkách z mozgu. Článok stále prechádza recenzným konaním a je zverejnený na webe amerického Národného inštitútu zdravia. Vedci použili na meranie novú metódu, takže výsledky nemusia byť úplne spoľahlivé, zatiaľ ale v reakciách nikto metódu ani výsledok nenapadol.

Skúmanie pečene, obličiek a mozgov pitvaných ľudských tiel preukázalo, že všetky obsahovali mikroplasty, ale 91 vzoriek mozgu ich obsahovalo v priemere asi 10 až 20-krát viac ako ostatné orgány. Podľa hlavného autora štúdie Matthewa Campena, toxikológa a profesora farmaceutických vied na univerzite v Novom Mexiku, boli výsledky šokujúce. Vedci zistili, že v 24 vzorkách, ktoré boli odobraté začiatkom roku 2024, plasty tvorili asi pol percenta hmotnosti mozgu. Pre predstavu, to zodpovedá hmotnosti asi jednej bežnej umelohmotnej lyžičky. „V našich mozgoch je oveľa viac plastu, než by som si kedy dokázal predstaviť alebo než by mi bolo príjemné,“ konštatoval Campen.

Štúdia popisuje mozog ako „jednu z najviac plastom znečistených tkanív, z ktorých boli doteraz odobrané vzorky“. A výskum naznačil aj možné dôsledky. Všetkých dvanásť vzoriek mozgu ľudí v štúdii, ktorí zomreli na demenciu, vrátane Alzheimerovej choroby, obsahovalo až desaťkrát viac plastov ako zdravé vzorky. Práca tiež zistila, že množstvo mikroplastov vo vzorkách mozgu z roku 2024 bolo približne o päťdesiat percent vyššie ako vo vzorkách z roku 2016, čo by mohlo naznačovať, že koncentrácia mikroplastov v ľudských mozgoch rastie podobným tempom ako v životnom prostredí. Stále ale môže ísť aj o chybu v metóde.