Teploty 30 °C a viac boli vo štvrtok najmä v Podunajskej nížine a v Juhoslovenskej kotline. V Hurbanove namerali hodnotu 31,4 °C, v Mužli 31,2 °C a Žihárci 30,3 °C. „Veľmi teplo bolo však aj na severe, kde aj v horských oblastiach pod Tatrami teplota vystúpila na 25 °C, napríklad aj v Tatranskej Lomnici," uviedli meteorológovia SHMÚ.

Meteorológov tropické teploty neprekvapili. V minulosti sa stalo, že tridsiatky prišli na Slovensko v máji, ale aj v apríli. Naposledy v roku 2018, keď namerali v Holíči 30,1 °C už 29. apríla. „Doteraz sme v histórii pozorovaní SHMÚ takýto deň v mesiaci apríl zaznamenali len v rokoch 1962, 1968, 2000, 2012 a 2013,“ uviedol SHMÚ. Najteplejší aprílový deň bol 30. 4. 2012 v Gabčíkove, keď meteorológovia zaznamenali 31,8 °C.

Predpoveď počasia na najbližšie dni nájdete v »GALÉRII«

Vedci tento týždeň upozornili, že planéta ako celok sa otepľuje rýchlejšie, ako očakávali. Organizácia Spojených národov (OSN) varuje, že už do roku 2027 by sa mohla Zem otepliť o viac ako 1,5 °C oproti predindustriálnej ére. „Celkové oteplenie o 1,5 °C v porovnaní so stavom na konci 19. storočia predstavuje pre planetárny klimatický systém veľmi rýchlu zmenu, zvlášť, ak sa udeje za časové obdobie kratšie ako 150 rokov,“ konštatoval meteorológ a klimatológ Jozef Pecho.

V parížskej dohode o zmene klímy z roku 2015 sa krajiny zaviazali udržať globálne otepľovanie pod dvomi stupňami Celzia, prípadne aspoň pod 1,5 stupňami v porovnaní s úrovňou rokov 1850 – 1900. „Hodnota 1,5 stupňa Celzia nebola vybraná náhodne. Je indikátorom bodu, keď začnú byť dôsledky klimatickej zmeny výrazne škodlivé pre ľudstvo a celú planétu," varoval šéf Svetovej meteorologickej organizácie OSN (WMO) Petteri Taalas. V roku 2021 bola priemerná teplota o 1,11 stupňa Celzia vyššia ako predindustriálne hodnoty. Hranica 1,5 je preto bližšie, ako sa zdá.

WMO odhaduje, že pravdepodobnosť oteplenia Zeme o 1,5 stupňa je dnes 48 percent, pričom toto číslo sa stále zvyšuje. „Táto šanca je už významne vyššia ako napríklad v období 2017 – 2021, keď bola na úrovni 10 percent,” vysvetlil Pecho. K zlomovému otepleniu o 1,5 stupňa sa podľa neho prepracujeme po roku 2030.

Anketa
Máte obavy z globálneho otepľovania?

Zlou správou je, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré pociťujú klimatické zmeny výraznejšie. Priemerná ročná teplota u nás sa zvyšuje približne dvakrát rýchlo ako na globálnej úrovni. Od polovice minulého storočia sa priemerná ročná teplota vzduchu na Slovensku zvýšila približne o 2 °C.

„V priebehu nasledujúcich 10 – 20 rokov, čo bude práve obdobie, keď dosiahneme aj 1,5 °C v globále, očakávame, že teplota vzduchu na Slovensku „poskočí“ o ďalších 1 až 1,5 °C. Bude to pochopiteľne znamenať ešte extrémnejší ráz klímy a počasia, väčšie a rozsiahlejšie dosahy v dôsledku extrémnejšieho sucha, silnejších prívalových zrážok a búrok, zvýraznia sa aj nepriaznivé dosahy vysokých teplôt na zdravie populácie, najmä v lete. Letá budú v priemere o viac ako 2 stupne teplejšie, čím porastie súčasne aj pravdepodobnosť, že bude prekonaná aj zatiaľ najvyššia teplota vzduchu nameraná na Slovenku (40,3 °C – 20. 7. 2007),” predpokladá Pecho.

Článok pokračuje na ďalšej strane: Dá sa drastické otepľovanie planéty ešte zastaviť? Jasná odpoveď meteorologičky Miriam Jarošovej! »»»