Meteorológovia vystríhajú: Drastické otepľovanie pocítia Slováci už toto leto, čaká nás PEKLO!

Teploty 30 °C a viac boli vo štvrtok najmä v Podunajskej nížine a v Juhoslovenskej kotline. V Hurbanove namerali hodnotu 31,4 °C, v Mužli 31,2 °C a Žihárci 30,3 °C. „Veľmi teplo bolo však aj na severe, kde aj v horských oblastiach pod Tatrami teplota vystúpila na 25 °C, napríklad aj v Tatranskej Lomnici," uviedli meteorológovia SHMÚ.

Meteorológov tropické teploty neprekvapili. V minulosti sa stalo, že tridsiatky prišli na Slovensko v máji, ale aj v apríli. Naposledy v roku 2018, keď namerali v Holíči 30,1 °C už 29. apríla. „Doteraz sme v histórii pozorovaní SHMÚ takýto deň v mesiaci apríl zaznamenali len v rokoch 1962, 1968, 2000, 2012 a 2013,“ uviedol SHMÚ. Najteplejší aprílový deň bol 30. 4. 2012 v Gabčíkove, keď meteorológovia zaznamenali 31,8 °C.

Vedci tento týždeň upozornili, že planéta ako celok sa otepľuje rýchlejšie, ako očakávali. Organizácia Spojených národov (OSN) varuje, že už do roku 2027 by sa mohla Zem otepliť o viac ako 1,5 °C oproti predindustriálnej ére. „Celkové oteplenie o 1,5 °C v porovnaní so stavom na konci 19. storočia predstavuje pre planetárny klimatický systém veľmi rýchlu zmenu, zvlášť, ak sa udeje za časové obdobie kratšie ako 150 rokov,“ konštatoval meteorológ a klimatológ Jozef Pecho.

V parížskej dohode o zmene klímy z roku 2015 sa krajiny zaviazali udržať globálne otepľovanie pod dvomi stupňami Celzia, prípadne aspoň pod 1,5 stupňami v porovnaní s úrovňou rokov 1850 – 1900. „Hodnota 1,5 stupňa Celzia nebola vybraná náhodne. Je indikátorom bodu, keď začnú byť dôsledky klimatickej zmeny výrazne škodlivé pre ľudstvo a celú planétu," varoval šéf Svetovej meteorologickej organizácie OSN (WMO) Petteri Taalas. V roku 2021 bola priemerná teplota o 1,11 stupňa Celzia vyššia ako predindustriálne hodnoty. Hranica 1,5 je preto bližšie, ako sa zdá.

WMO odhaduje, že pravdepodobnosť oteplenia Zeme o 1,5 stupňa je dnes 48 percent, pričom toto číslo sa stále zvyšuje. „Táto šanca je už významne vyššia ako napríklad v období 2017 – 2021, keď bola na úrovni 10 percent,” vysvetlil Pecho. K zlomovému otepleniu o 1,5 stupňa sa podľa neho prepracujeme po roku 2030.

Zlou správou je, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré pociťujú klimatické zmeny výraznejšie. Priemerná ročná teplota u nás sa zvyšuje približne dvakrát rýchlo ako na globálnej úrovni. Od polovice minulého storočia sa priemerná ročná teplota vzduchu na Slovensku zvýšila približne o 2 °C.

„V priebehu nasledujúcich 10 – 20 rokov, čo bude práve obdobie, keď dosiahneme aj 1,5 °C v globále, očakávame, že teplota vzduchu na Slovensku „poskočí“ o ďalších 1 až 1,5 °C. Bude to pochopiteľne znamenať ešte extrémnejší ráz klímy a počasia, väčšie a rozsiahlejšie dosahy v dôsledku extrémnejšieho sucha, silnejších prívalových zrážok a búrok, zvýraznia sa aj nepriaznivé dosahy vysokých teplôt na zdravie populácie, najmä v lete. Letá budú v priemere o viac ako 2 stupne teplejšie, čím porastie súčasne aj pravdepodobnosť, že bude prekonaná aj zatiaľ najvyššia teplota vzduchu nameraná na Slovenku (40,3 °C – 20. 7. 2007),” predpokladá Pecho.

Taalas upozornil, že ak ľudstvo neprestane produkovať skleníkové plyny, teplota na Zemi bude stále stúpať. „Medzi ďalšie vplyvy zmeny klímy patria teplejšie a kyslejšie oceány, ustupujúci ľad a ľadovce, stúpajúca hladina morí a extrémnejšie počasie,“ uviedol Peter Minárik z iMeteo.sk. Hladina svetového oceánu sa do roku 2100 zvýši o 40 centimetrov, ak bude pokračovať topenie ľadovcov v Antarktíde a v Grónsku v dôsledku pretrvávajúcich emisií skleníkových plynov. Vyplýva to z medzinárodnej vedeckej štúdie pod vedením americkej vesmírnej agentúry NASA. Vedci podotkli, že ak by sa roztopil všetok ľad v Antarktíde a Grónsku, zvýšila by sa hladina svetového oceánu o 65 metrov.

Meteorologička Miriam Jarošová hovorí, že kritickému otepleniu už zabrániť nevieme. „Už je toľko skleníkových plynov v atmosfére, že aj keby sme zastavili ich vypúšťanie do atmosféry, ešte stále by v nej zotrvávali niekoľko desaťročí, teda ešte stále by sa ich vplyv na náš život prejavoval. To, že spejeme k prekročeniu hranice 1,5 °C je takmer isté, nerobia sa totiž žiadne zásadné opatrenia, aby sa tomu zabránilo," povedala.

Podľa meteorológa Pecha nás nečaká nič dobré, no musíme sa snažiť o dosiahnutie uhlíkovej neutrality. „Ak by svet úplne rezignoval na globálnu dohodu ohľadom rýchleho a efektívneho znižovania emisií uhlíka, globálna teplota sa bude stále rýchlejšie zvyšovať, súčasný stredný odhad počíta s celkovým oteplením do roku 2100 o minimálne 3 °C v porovnaní so stavom na konci 19. storočia, ak by sa však do otepľovania zapojili aj silné pozitívne spätné väzby (zo strany metánu), otepľovanie bude ešte rýchlejšie a môže v tom horšom prípade dosiahnuť 5 – 7 °C už do roku 2100,” uviedol s tým, že ak by k tomu došlo, bude to 50 – 100 ráz rýchlejšia zmena klímy ako akákoľvek iná zmena za posledných aspoň 65 miliónov rokov.

„Takejto zmene klímy sa nebudeme vedieť účinne prispôsobiť a rovnaký problém budú mať aj prírodné ekosystémy na celej planéte. Dúfajme, že k naplneniu tohto scenára nakoniec nedôjde, v opačnom prípade to bude pre nás znamenať úplný kolaps ekonomiky a civilizácie, ako ju poznáme,” dodal na záver meteorológ Pecho.

Od roku 2000 sa podľa údajov OSN počet a trvanie sucha globálne zvýšili o 29 percent. „Pôda vysychá, úrodná pôda sa mení na prach a prevláda sucho," upozornil Ibrahim Thiaw, výkonný tajomník Dohovoru OSN o boji proti rozširovaniu púští (UNCCD). Autori predmetnej správy odhadujú, že obdobia sucha spôsobili v rokoch 1998 – 2017 škody za 124 miliárd dolárov.

Výrazný nedostatok vody, miznúca úrodná pôda a čoraz dlhšie obdobia sucha síce najviac sužujú chudobné krajiny, napríklad v oblasti afrického Sahelu, tieto dôsledky klimatickej zmeny však začínajú pociťovať aj iné oblasti sveta. Thiaw poukázal na čoraz častejšie obdobie sucha v Európe. „Žiadna krajina nie je imúnna proti suchu," zdôraznil.

Len v tomto roku čelí vážnemu a dlhotrvajúcemu suchu takmer 160 miliónov detí a viac ako 2,3 miliardy ľudí má nedostatočné zásoby vody, vyplýva z údajov OSN. OSN tiež odhaduje, že do roku 2040 bude nedostatkom vody trpieť až štvrtina všetkých detí na svete. Následky sucha môžu navyše do roku 2050 pocítiť až tri štvrtiny všetkých obyvateľov Zeme. Podľa správy bude 4,8 – 5,7 miliardy ľudí žiť v oblastiach, kde bude aspoň jeden mesiac v roku nedostatok vody. V súčasnosti v takýchto oblastiach žije 3,6 miliardy ľudí.

Prečítajte si tiež: