Matematici Kollár a Šuster vypočítali 7 scenárov vývoja pandémie: Stačilo zaočkovať o 5% viac!

Situácia je vážna najmä na východe krajiny. „Všetkých desať nemocníc je naozaj v kritickom stave. Personál je vyčerpaný, demotivovaný, musím povedať, že aj nezaplatený. Je tu veľký problém s tým, že nemocnice nemajú lôžka pre covidových pacientov," povedal tento týždeň predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský.

Podobné problémy trápia aj druhú najväčšiu nemocnicu na Slovensku. Lôžka pre pacientov s ochorením COVID-19 sú obsadené takmer na 90 percent, lekári sa musia rozhodovať, kto sa dostane na prístroje. Momentálne majú hospitalizovaných vyše 200 pacientov s ochorením COVID-19. „Voľných lôžok ostáva len pár. Výrazne sa však zhoršuje situácia s kritickými pacientmi, ktorých je štvrtina. Je to naozaj vážne - rozhodovať, kto sa dostane na prístroje. Sme opäť v situácii, že musíme zvažovať okolnosti a zdravotný stav pacienta,“ povedal generálny riaditeľ Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) Košice Ján Slávik.

Takéto rozhodnutia by však lekári vôbec nemuseli robiť, ak by Slovensko nebolo na chvoste krajín v zaočkovanosti. Dvomi dávkami máme momentálne zaočkovaných približne 45 % populácie. Dáta ukazuú, že tretia vlna je najmä vlnou neočkovaných. Zhruba tri štvrtiny nových pozitívne testovaných prípadov sú neočkovaní ľudia. Medzi hospitalizovanými tvoria až 80 %. Matematici Richard Kollár a Martin Šuster, ktorí sa téme koronavírusu dlhodobo venujú, pripravili scenáre, ako by vyzerala pandémia, ak by sme na Slovensku mali 30-percentnú až 90-percentnú zaočkovanosť. „Hlavná motivácia pre našu analýzu je aktuálna situácia v nemocniciach. Asi ste postrehli verejnú výzvu tisícov lekárov, ktorí sú unavení a frustrovaní z toho, že musia liečiť tisíce ťažkých prípadov, ktorým sa dalo predísť. Naozaj už narážame na naše kapacity. Vieme, že jediné dlhodobé riešenie pandémie je zaočkovať sa (alebo prekonať covid). Takže sme chceli vedieť, ako by lepšie zaočkovanie mohlo pomôcť so situáciou v nemocniciach,“ vysvetlil matematik Martin Šuster.

TABUĽKU SO 7 SCENÁRMI VÝVOJA PANDÉMIE SI POZRITE V »GALÉRII«

Ak by sme mali dnes zaočkovaných menej ľudí, len 30 % populácie, situácia by bola neúnosná. V nemocniciach by ležalo viac ako 12 500 pacientov. V deň výpočtov sme ich mali 2 600. Celkovo by počas delta vlny pri 30-percentnej zaočkovanosti skončilo na lôžku viac než 41-tisíc covid pacientov.

Zaujímavý výpočet vyšiel matematikom pri 50-percentnej zaočkovanosti. V nemocniciach by bola situácia citeľne lepšia. „Náš odhad je, že v nemocniciach by bolo dnes približne 1 561 pacientov s covidom namiesto viac ako 2 600. To je o 41 % menej ako v súčasnosti, pri zvýšení zaočkovanosti len o 5 percentuálnych bodov,“ tvrdí matematik Richard Kollár. Zároveň by o 41 % klesol aj celkový počet ľudí prijatých s covidom do nemocníc od začiatku delta vlny až dodnes, z aktuálnych 8 702 na odhadovaných približne 1 802. „Dnešný stav by sme pri zachovaní opatrení dosiahli približne až o 32 dní, čo by nám azda dalo viac času na zvládnutie tejto vlny, najmä v nemocniciach,“ dodal.

Článok pokračuje na ďalšej strane: Ďalšie scenáre vývoja pandémie + NÁZOR ANALYTIKA IVANA BOŠŇÁKA z Dát bez pátosu » » » 

Obrovský rozdiel by nastal vtedy, ak by sme mali zaočkovaných 60 % Slovákov. Takéto hodnoty dnes dosahujú Česi či Rakúšania. „V nemocnici by sme očakávali približne 544 ľudí s ochorením COVID-19, čo je približne jedna pätina aktuálneho stavu 2 626,“ opisujú matematici. Ak by sme v očkovaní patrili medzi lídrov a vakcínu by dnes v sebe malo 80 – 90 % Slovákov, v nemocniciach by ležalo asi len 40 covid pacientov.

Samozrejme, masívnejšia vakcinácia by viedla aj k vyššiemu počtu závažných nežiaducich vedľajších účinkov vakcín. Benefit z prázdnejších nemocníc by však bol oveľa väčší. Kým počet hospitalizovaných pacientov by sa pri zaočkovanosti 50 % znížil o vyše tisíc, závažné prípady po očkovaní by narástli len v desiatkach zo súčasných 1 091 na 1 162.

Pri týchto úvahách je potrebné dať si pozor ešte na jednu vec. „V skutočnosti by bola v prípade lepšej zaočkovanosti pravdepodobne situácia horšia, pretože by sme mali miernejšie opatrenia. Naopak, ak by sme boli zaočkovaní menej, opatrenia by boli prísnejšie a epidemická situácia lepšia, ako ju popisujú čísla v tabuľke, už dávnejšie by sme vtedy prekročili aj kapacity nemocníc,“ upozornil Kollár.

Akú zaočkovanosť sa nám napokon podarí dosiahnuť na Slovensku si netrúfajú odhadnúť, no zmenu k lepšiemu máme podľa nich na dosah. „Naše výsledky ukazujú, že nepotrebujeme dosiahnuť 80- či 90-percentnú zaočkovanosť, že už posun od našich 45 % k 50 % bude výraznou úľavou. Samozrejme, mali by sme sa snažiť zaočkovať úplne všetkých, ale pomôže už aj pár percentuálnych bodov,“ dodal Martin Šuster.

Podľa analytika Ivana Bošňáka však nestačí pozerať len na celkovú zaočkovanosť, ale najmä na skladbu zaočkovaných. „Náš hlavný problém sa nevolá 2 917 804 nezaočkovaných, ale náš hlavný problém sa volá nezaočkovaní seniori. Máme síce 46 % ľudí aspoň s 1. dávkou, ale ,ani jednu‘ dávku nemá až 33 %seniorov nad 60 rokov. Máme 420-tisíc nezaočkovaných ľudí nad 60 rokov. Je to len 14 % nezaočkovaných (z 2,917 milióna). Takže je to 1 zo 7 nezaočkovaných. Práve oni sú dve tretiny pacientov a 9 z 10 úmrtí v delte,“ upozornil Bošňák.

Článok pokračuje na ďalšej strane: Neočkovaný má 6-krát vyššiu šancu, že skončí v nemocnici! » » » 

Neočkovaný má 6-krát vyššiu šancu, že skončí v nemocnici

Matematici pri zostrojovaní modelov vychádzali z porovnania s iným krajinami aj z dostupných údajov o Slovensku. „Tá prvá časť - údaje za iné krajiny - nám umožňuje odhadnúť, ako inak by sa vyvíjala pandémia, keby sme mali inú zaočkovanosť. Odhadli sme teda vzťah medzi zaočkovanosťou a rýchlosťou rastu epidémie počas súčasnej delta vlny. Ukazuje sa veľmi jednoznačne, že čím vyššia zaočkovanosť, tým pomalší je rast epidémie,“ vysvetľuje matematik Martin Šuster. Na základe toho potom mohli odhadnúť, o čo pomalšie by rástol počet infikovaných u nás, ak by sme mali vyššiu zaočkovanosť. Prízvukuje však, že to treba, samozrejme, brať s rezervou, lebo na rast epidémie vplývajú aj iné politiky, napr. obmedzenia stretávania sa, uzavretie niektorých služieb, obmedzenia v školách či na pracoviskách… „Toto sme už nezohľadňovali,“ dodal.

Druhá časť modelu je na základe slovenských dát. „Pozeráme sa na to, o čo nižšie je riziko dostať sa do nemocnice, ak sa infikuje očkovaný v porovnaní s neočkovaným. Vychádza, že je to asi 6- až-7-krát menej, ale pri najstaršej vekovej skupine „iba" 4-krát menej. Inak povedané, ak by bol rovnaký počet ľudí infikovaný covidom, ale boli by všetci z nich očkovaní, mali by sme v nemocniciach 6-krát menej pacientov,“ informuje matematik. Toto potom prepočítavali na skutočné počty očkovaných na Slovensku aj na to, aké by boli počty, ak by sme očkovali lepšie. Výsledný model je potom kombináciou oboch faktorov (aj pomalšie šírenie epidémie, aj väčšia odolnosť očkovaných pred ťažkým priebehom a hospitalizáciou).

Prečítajte si tiež:

•  Najdôležitejšie pravidlo nového covid automatu: TOTO by si mal zapamätať každý!
•  Minister zdravotníctva Lengvarský: V hre je, že neočkovaní si testy do práce ZAPLATIA sami!
•  Reťazce TVRDO kritizujú nové pravidlá: Chcú povoliť vstup NEOČKOVANÝM do nákupných centier!
• Rakúsko zavedie lockdown pre všetkých a povinné očkovanie