Martin Réway skončil na psychiatrii: ŠOKUJÚCE SLOVÁ lekárov, takáto je pravda o závislosti!

Namiesto toho, aby sme problém riešili, siahame po tabletke. Keď nám jedna nestačí, dáme si rovno aj druhú a tretiu. Závislosťou od benzodiazepínov, malých „chemických zázrakov“, ktoré prinášajú upokojenie, trpí čoraz viac Slovákov. Či už sú to študenti, pracujúci, alebo verejne známe osoby.

Lieky na spanie dostali najnovšie na psychiatriu aj hokejového búrliváka Martina Réwaya (28). O svojich problémoch prehovoril otvorene na Instagrame. „Ahojte, nie som tu pre alkohol ani drogy, takže nešpekulujte. Som tu pre prášky na spanie a je to ťažšie, ako si myslíte. Všetkým radím, aby sa tomu oblúkom vyhli,” odkázal Réway. Nie je to však prvýkrát, čo mal náš útočník psychické problémy.

Rodák z Prahy prednedávnom v šou Richarda Lintnera Citronáda priznal, že v minulosti trpel depresiami. „Mal som roky, keď som mal veľké depresie a vystupovanie v televízii nebolo pre mňa príjemné,” priznal Réway. A nie je sám.

Podľa všeobecného lekára Mariána Šótha pacientov s rovnakými problémami pribúda každým rokom. „Ja ako všeobecný lekár vidím obrovský nárast psychických ochorení u mladších jedincoch. Niekedy sme takéto problémy riešili vo vekovej kategórii po odchode do dôchodku, keď takíto ľudia mali problémy so spánkom, s vyrovnávaním sa so situáciou, že prišli o prácu. Ale v súčasnosti naozaj vidím – a je mi to ľúto – že veľa mladých ľudí trpí psychickými poruchami, majú problém sa adaptovať na vysokoškolské štúdium, majú problém sa adaptovať v práci, majú problémy so spánkom, s panickými úzkosťami či depresiami,” vysvetľuje lekár.

Všeobecní lekári sú pritom tí, s ktorými pacient prichádza do prvého kontaktu. Ak uznajú za vhodné, pacientovi predpíšu potrebný liek, či už je to ten na spánok, alebo proti úzkostiam. „Všeobecný lekár alebo primárny pediater môže pri krátkodobých stavoch predpísať aj lieky na úzkostné poruchy či poruchy so spánkom. Toto spektrum je bez preskripčného obmedzenia na všeobecného lekára a primárneho pediatra,” hovorí Šóth.

Odborník ministerstva zdravotníctva na medicínu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica však upozorňuje, že tieto lieky predpisujú mnohokrát aj takí lekári, ktorí nemajú vedomosti dostatočné ako psychiatri. „Lekári ich predpisujú napríklad pri mimoriadnej udalosti, akou je úmrtie v rodine. Problém je však v tom, že tieto lieky často predpisujú všetci lekári – a aj tí, ktorí nemajú čas a niekedy ani odborné vedomosti ako psychiatri,” pripomína Okruhlica a zdôrazňuje, že tieto medikamenty neslúžia na liečbu základnej príčiny, akou je napríklad depresia či porucha spánku. Aj preto by sme ich nemali užívať viac ako dva týždne, v prípade detí iba pár dní. Inak hrozí, že u nás vypukne závislosť.

S jeho názorom sa stotožňuje aj prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ. „Bohužiaľ, nie všetci lekári dodržiavajú EBM guideliny a predpisujú tieto lieky dlhodobo, nezriedka roky,” hovorí. „V tomto smere predstavujú rizikovú skupinu hlavne benzodiazepíny a imidazopyridínové deriváty. Vo všeobecnosti sa pri všetkých liekoch „na spanie“ neodporúča dlhšie užívanie ako niekoľko dní,” pripomína Ondrej Sukeľ.

Lekári môžu lieky aj kombinovať, napríklad s liekmi proti úzkosti či depresii vám môžu na krátky čas predpísať aj iný liek, napríklad ten na spanie. Aj v tomto prípade však treba dať pozor na správne užívanie, najmä na to, aby ste liek neužívali dlhodobo. To, že ste závislí, zistíte podľa Okruhlicu veľmi jednoducho. „Začneme si svojvoľne zvyšovať dávku. Tá potom prestáva účinkovať a musíme si dať silnejšiu dávku. Potom sa vybuduje tzv. tolerancia a dávok pribúda. Stane sa aj to, že tabletky napríklad na týždeň si vyberieme za tri dni. Potom utekáme za lekárom s prosbou, aby nám dávku zvýšil. Ak odmietne, pacient často vyhľadá pomoc u iného lekára,” hovorí. V prípade, že liek nezoženieme, začneme mať abstinenčné príznaky. „Dostavia sa úzkosti, nespavosť, zvýšenie napätia, sme nervózni, pri ťažkej závislosti môžeme dostať kŕče, ktoré sa podobajú epileptickým záchvatom,” približuje.

Pozor si treba dávať najmä pri malých deťoch. Lieky na spanie sme podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne hltali najviac počas pandémie koronavírusu, keď sa počet ľudí, ktorí ich užívajú, zdvojnásobil. Len na porovnanie, kým v roku 2020 lekári predpísali pilulky 40-tisíc poistencom, v roku 2021 ich bolo 85-tisíc. Prípravky na spanie užívajú najčastejšie ľudia nad 45 rokov a podľa hovorkyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne bol v roku 2021 tento druh liečiv predpísaný aj 193 deťom do 18 rokov.
Ľubomír Okruhlica však upozorňuje, že predpisovať tieto lieky deťom je nebezpečné, keďže u nich môžu vyvolať závislosť. „Nemali by sa im vôbec predpisovať, pri deťoch je vysoké riziko, že by mohla vzniknúť závislosť. Existujú aj alternatívy, ktoré závislosť nevyvolávajú,” hovorí odborník.

So závislosťou od benzodiazepínov sa stretáva takmer na dennej báze aj lekár Marián Šóth. „Tento problém sa stáva bežnou súčasťou každej praxe všeobecného lekára pre dospelých. Vidíme, že po nich siahajú aj deti na školách. Možno ich nájdu doma, zoberú ich babke alebo dedkovi. Faktom zostáva, že keď máme nejaký problém alebo stresovú situáciu vo vzťahu, v práci, v škole, snažíme sa to vyriešiť tabletkou,” vysvetľuje.

Prečítajte si tiež: