MAJETOK SLOVÁKOV ničia nebezpečné búrky, dažde a záplavy. Ako sa brániť? Tu je 10 rád ODBORNÍKA

Prehánky, silné búrky a intenzívne lejaky sú čoraz častejšie. Každoročne vedú k povodniam a záplavám v rôznych regiónoch Slovenska, spôsobujú tisícové škody a prevetrajú nielen poistky, ale aj peňaženky ľudí. Riaditeľ pre neživotné poistenie v spoločnosti FinGO.sk Jaroslav Krajňák v tejto súvislosti vysvetľuje, čo by malo obsahovať poistenie bývania, aby pomohlo pokryť škody v plnej výške a radí, ako správne postupovať pri poistnej udalosti. 

Nedokážeme sa im vyhnúť, ale vieme sa pred nimi chrániť aspoň kvalitným poistením, ktoré pomôže pokryť vzniknuté škody.  „Každé dobre nastavené poistenie bývania chráni pred najčastejšími živelnými rizikami ako sú povodne, záplavy, ale aj krúpy, tornáda či blesky, ktoré sa často objavujú práve v letných mesiacoch. Je však dôležité mať vhodne vyskladanú zmluvu a mať nastavenú správnu poistnú sumu, aby nedošlo k podpoisteniu a kráteniu poistného plnenia. Takisto treba mať komplexné krytie. Častým problémom starších poistných zmlúv totiž býva, že ľudia síce majú poistenú nehnuteľnosť, čo je podmienkou k čerpaniu hypotéky, ale už nemajú poistenú aj domácnosť a zodpovednosť,” upozorňuje riaditeľ pre neživotné poistenie v spoločnosti FinGO.sk Jaroslav Krajňák. 

Živly nespôsobujú škody len na samotných stavbách, ale väčšinou aj na vybavení domácnosti. Reč je o zničenom nábytku, spotrebičoch či cennostiach, ktoré majú ľudia vo svojich domovoch a aj pri nich škody dosahujú tisícky eur. 

„Poistenie nehnuteľnosti sa vzťahuje na byt či rodinný dom samotný, čiže z tohto poistenia si po povodni môžete nechať preplatiť škody na samotnej stavbe, napríklad náklady na sušenie a maľovanie stien, opravy poškodených múrov, upratovacie práce a podobne. Poistenie domácnosti zas pokryje finančné straty za zničené zariadenie a v prípade povodní to môžu byť navlhnuté skrine, šatstvo, poškodené elektrospotrebiče a podobne,” opisuje Krajňák. Podľa odborníka sú medzi poisťovňami minimálne rozdiely v tom, čo zaraďujú pod nehnuteľnosť a čo pod domácnosť. 

Ak už dôjde k povodni a finančným stratám, poistnú udalosť treba nahlásiť ideálne čo najskôr. „Škody na majetku vzniknuté po povodni či inej živelnej udalosti odporúčam nahlásiť do poisťovne bez zbytočného odkladu. Dá sa to osobne na pobočke, telefonicky na infolinke aj online cez formulár na webe poisťovne,” opisuje expert. Potom sa už treba riadiť inštrukciami poisťovne, ktorá obvykle na miesto pošle obhliadajúceho technika, aby situáciu zdokumentoval a vysvetlil vám, čo ďalej. 

Odborník pripomína, že ľudia v cene poistky majú k dispozícii aj asistenčné služby. „Poisťovne sa pri živelných udalostiach klientom snažia pomôcť aj tým, že pre nich v prípade potreby zorganizujú náhradné ubytovanie, stráženie poškodenej nehnuteľnosti, prevoz a uskladnenie zariadenia domácnosti, upratovacie práce a mnoho ďalších. Alebo môžu klientom vyplatiť časť peňazí aj vopred, ide o tzv. preddavkové plnenie.”  Nezabudnite, že aby likvidácia poistnej udalosti prebehla čo najrýchlejšie a bez problémov, dodajte poisťovni všetky vyžiadané doklady o opravách či nákupe nového vybavenia, komunikujte a snažte sa byť po celý čas nápomocný. 

Odborník každému vlastníkovi nehnuteľnosti radí, aby v šuflíku či v e-mailovej schránke pohľadal svoju poistku bývania, pozrel sa čo mu kryje a na akú sumu je poistený. Inak by mohol byť sklamaný, že mu poisťovňa vyplatí nižšiu sumu, ktorá nepokryje všetky škody. „V praxi sa denne stretávame s tým, že klienti majú rodinné domy a byty poistené na nižšie poistné sumy ako je ich reálna hodnota. Tento problém je častý aj pri obecných a firemných budovách,” hovorí Jaroslav Krajňák. 

Vo všeobecnosti klientom radí, aby svoje poistky skontrolovali aspoň raz za 2 až 3 roky. A to aj preto, lebo poisťovne časom svoje poistné produkty vylepšujú. Ľudia tak dokážu chrániť svoj majetok kvalitnejšie a výhodnejšie, a to aj za rovnaké alebo len mierne vyššie poistné.