Začína sa čas bosoriek a mágie: Tieto rituály zaženú zlých duchov! Robili ich už naši predkovia

Vstup do každého adventného dňa sa začínal pobožnosťou zvanou roráty. Zababušení veriaci išli cez dedinu s lampášmi, brodiac sa snehom ešte pred úsvitom na rannú omšu. „Na cestu si svietili drevenými lampášmi a v kostole zapaľovali sviečky ako symbol očakávania narodenia Spasiteľa – Svetlo sveta. Atmosféra adventného rána má neopakovateľné čaro: tma zápasí so svetlom, kratší deň s dlhou nocou, dobro so zlom... a chrámom znie žalm Rorate coeli desuper,“ vysvetľuje Lenka Pobiecka – Danišová, ktorá vedie Centrum tradičnej kultúry v Bolerázi.
V piatok 13. decembra na Luciu sa začína čas čarodejníc. Bolo rozšírené, že v noci na Luciu majú zlé sily najväčší vplyv. Dni pred Vianocami sa považovali za „strigônske“ a vravelo sa, že od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc. Kto chcel strigy vidieť, mal si zhotoviť drevený „Luciový stolček“bez jediného klinca. Zhotoviteľ sa na stolček posadil v kostole pri polnočnej vianočnej bohoslužbe a zjavili sa mu miestne strigy.

Dievčatá na Luciu oblečené celé v bielom a s pomúčenou tvárou chodili z domu do domu a husím krídlom symbolicky vymetali z príbytkov zlých duchov, strigy a choroby. 
Aby sa bosorky nedostali do príbytkov, bolo treba ich odplašiť hrmotom, preto mládenci hádzali staré hrnce do vrát maštalí, pastieri trúbili, práskali bičmi a cengali kravskými zvoncami. Tento hluk končil na krížnych cestách, kde sa schádzali bosorky. Tie sa mali vyľakať a utiecť preč.

Kúzla na vyskúšanie  nájdete na ďalšej strane:

Je to druhý najčastejší zvyk, ktorý sa robil na Luciu. Olovo liali slobodné dievčatá cez staré kľúče, ktoré mali oká. Olovo sa roztavilo nad sviečkou a vlialo sa cez oko do nádoby s vodou. Potom dievčatá hádali podľa tvaru, ktorý vznikol, akú prácu bude mať ich nastávajúci.

 
Na Luciu sa robievali najmä ľúbostné veštby. Dievčatá zisťovali meno svojho budúceho ženícha. Na 12 lístočkov napísali 12 mužských mien, poskladali a uložili ich pod tanier. Každý deň jeden lístok spálili, bez toho, aby videli meno. Posledný lístoček otvorili až na Štedrý deň. Kto bol na ňom napísaný, mal sa stať ženíchom dievčaťa.

 
Dievčatá urobili pirohy a označili si svoj piroh, aby ho vedeli rozoznať medzi ostatnými. Potom ich dali variť. Ten, ktorý vyplával ako prvý, určoval, ktorá z dievčat sa vydá už v budúcom roku.

Dievčatá si každé ráno pred východom slnka odhryzli z jedného jablka. Na Štedrý večer ho vyšli dojesť pred dom a pozerali sa, ktorý chlap pôjde okolo ako prvý. Opýtali sa ho na krstné meno, lebo tak sa mal volať aj ich budúci manžel.

Moho by vás zaujímať: