Nevyspytateľné búrky počas leta vznikajú na celom území Slovenska. V jednom okamihu je obloha bez mráčika a v ďalšom sa spustí lejak ako z krhly. „Hlavný dôvod vzniku búrky je vysoká teplota, vlhkosť vzduchu a konvekcia, čiže nerovnomerné ohrievanie zemského povrchu. Ročne je najviac búrok na juhu stredného Slovenska a časti východného Slovenska,“ vysvetlil nám lovec búrok a člen združenia nadšencov extrémneho počasia Severe Weather Slovakia Jakub Mornár.

Na našom území sa vyskytuje niekoľko typov búrok, od klasických konvekčných cez líniové až po supercelárne. „Medzi najnebezpečnejšie búrky patria supercelárne búrky, pretože majú dlhú životnosť, silnú bleskovú aktivitu, sú sprevádzané silnými prívalovými zrážkami, často aj krúpami a dokážu produkovať tornáda,“ povedal len 18-ročný nadšenec s tým, že búrky sú nepredvídateľné a ich intenzita sa dá len odhadovať.

Najnebezpečnejšie na búrke sú rozhodne blesky. Sú to elektrické výboje spôsobené nabitými kladnými a zápornými elektrónmi, ktoré ich pri zrážke vytvárajú. Každý blesk je výnimočný a niečím špecifický. Poznáme blesky medzi oblakmi a blesky, ktoré udierajú do zeme. Práve tie blesky, čo udierajú do zeme, sú menej časté, no o to viac silnejšie a nebezpečné. Ak zbadáme na oblohe blesk, vieme veľmi ľahko vypočítať, ako ďaleko je od nás búrka. Stačí, ak budeme počítať čas medzi tým, ako zbadáme blesk a začujeme hrom. „Platí pravidlo, že jedna sekunda je zhruba 330 metrov, takže 3 sekundy sú zhruba 1 km. Ak napočítáme menej ako 15-20 sekúnd, búrka je blízko a ste v nebezpečenstve. Tak isto platí aj pravidlo, že 30 min. po poslednom údere blesku by ste mali ostať ešte v úkryte,“ upozornil Mornár.

Kam sa skryť, keď vás zastihne búrka počas túry? »