Logopedička: Čo spôsobuje afázia, ktorou trpí Bruce Willis? TENTO slovenský herec ju prekonal!

Je to veľmi vážna diagnóza. „Afázia - ako porucha alebo až strata reči – vzniká na základe organického poškodenia mozgu pri rôznych diagnózach,“ podotkla Hrnčiarová. „Ak nás čokoľvek bolí, je to vždy zlé. Ale afázia ‚veľmi bolí’, pretože človek s afáziou nehovorí. Stratil to, čo ho robí človekom, stratil reč,” hovorí Hrnčiarová.

Afázia môže byť príznakom ochorenia, ale aj súborom príznakov. „Bruce Willis nevie rozprávať, čiže afázia je príznakom jeho ochorenia, ktoré zatiaľ nešpecifikovali,“ objasňuje Hrnčiarová. Okrem porážky, teda cievnej mozgovej príhody, ktorá je najčastejšou príčinou afázie, môže byť na vine aj hercovo povolanie. „Možno mal počas nakrúcania viacero zranení hlavy, možno má iné vážne začínajúce ochorenie,“ uvádza odborníčka. „Či môže mať aj iné problémy sa zistí až po dôkladnom vyšetrení,“ objasňuje lekárka.

Afázia vzniká najčastejšie po náhlej cievnej mozgovej príhode, môže sa však objaviť aj pri zápale mozgu, demencii, Alzheimerovej chorobe. Môžu ju spôsobiť nádory mozgu, aj úrazy hlavy napríklad pri haváriách. „Poznáme sedem typov afázií a každá má iné príznaky,“ vysvetľuje Hrnčiarová.

Niektorí odborníci predpokladajú, že Willis trpí zriedkavejšou a výrazne ťažšou formou, ktorá sa nazýva PPA – primárna progresívna afázia. „Prejavuje sa relatívne rýchlym nástupom ťažkej poruchy vyjadrovania, porozumenia a ťažkou demenciou a v konečnom dôsledku aj nehybnosťou. Vymyká sa z uvedených typov afázií, najmä možnosťou liečby. Postihnutí prežívajú približne päť rokov,” uviedla odborníčka Hrnčiarová.

Lieky neexistujú, liečba je vždy zameraná na základné ochorenie, ktorého je afázia súčasťou. Využívajú sa špecifické terapie. „Každého pacienta treba veľmi odborne a podrobne vyšetriť. Zistíme, čo dokáže a čo pri terapii môžeme použiť,“ vysvetľuje klinická logopedička. Záleží hlavne na type a rozsahu afázie. Kedysi sa tradovalo, že rolu zohráva aj vek a vzdelanie, to však podľa odborníčky nie je vždy pravdou.

Niektoré zahraničné publikácie tvrdia, že až u 80 % afatikov sa reč úplne upraví. Podľa našej odborníčky to nie je také jednoznačné. Vrátiť sa do plnohodnotného stavu pred afáziou je však určite možné.

Človek trpiaci afáziou nestratí len schopnosť rozprávať či rozumieť. Môže prísť aj o schopnosť písať, čítať, spievať a dokonca aj kresliť, orientovať sa v priestore, gestikulovať či vykonávať jednoduché úkony – ako pokrájať zákusok, zastrčiť kľúč do zámku či poskladať lego.

„Môže byť porušené napríklad aj zrakové poznanie. Znamená to, že ak sa zdravý človek pozrie na tulipán, tak vie, že je to tulipán. Afatik to nevie, nespozná ho. Podobne je to aj s hmatovým poznaním. Dáme vám do ruky ceruzku, vy podľa hmatu viete, že je to ceruzka, afatik ju hmatom neidentifikuje,“ vysvetľuje Anna Hrnčiarová. Afatik má často aj poruchy pamäti a myslenia.

Liečba afázie vyžaduje podľa doktorky Hrnčiarovej plnohodnotné širokospektrálne diagnostikovanie klinickým logopédom a nastavenie vhodnej liečby. „Napríklad herec Marián Slovák trpel po mozgovej príhode tiež afáziou, lenže po intenzívnej terapii u klinického logopéda sa znovu postavil na javisko. Terapiu zásadne ovplyvní aj motivácia pacienta a jeho rodina či priatelia,“ upozorňuje. Ďalší slovenský herec Pavol Mikulík však dôsledky choroby prekonať nedokázal.