Letí vám TLAK do výšok rovnako ako teplota na TEPLOMERI? Robte TÚTO VEC a všetko bude inak!

Horúčavy, búrky, vietor. Výkyvy letného počasia sú pre citlivejších ľudí nepríjemné. Ľudia s vysokým tlakom, najmä ľudia nad 65 rokov a ľudia s ďalšími pridruženými ochoreniami, by mali dodržiavať niekoľko zásad, ak chcú leto prežiť bez problémov.

"Nízke teploty vedú k zúženiu ciev, vysoké ich rozširujú. Z uvedeného vyplýva, že tlak krvi v lete a teple klesá. V chlade naopak stúpa. Toto by mali mať na zreteli najmä ľudia, ktorí sa liečia na vysoký tlak", hovorí Zuzana Klinčáková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave. Práve preto sú najmä oni počas úporných teplých dní ohrození infarktom. "Mali by sa počas horúcich dní vyhýbať pobytu vo voľnej prírode, na kúpaliskách a v záhradách."

Ľudia s vyšším tlakom by mali zmeniť stravovacie návyky. Strava má byť v letných dňoch ľahko stráviteľná, s nižšou energetickou hodnotou, pretože v lete organizmus nepotrebuje vytvárať teplo v takej miere ako v zimných mesiacoch, súčasne však musí poskytovať dostatok výživných látok.

"Zložením má byť strava vyvážená a pestrá. Mala by obsahovať dostatok celozrnných výrobkov, ovocia a zeleniny, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, zemiakov a strukovín. Naopak, vyhýbať sa treba jedlám a potravinám bohatým na tuky (najmä nasýtené) a jednoduché sacharidy. Dôležité je sledovať svoju hmotnosť, hladinu tukov a cholesterolu v krvi," radí odborníčka.

Nemali by sme zabudnúť na pravidelný pitný režim. Odborníčka neodporúča piť alkohol, obmedziť by sme mali pitie kávy, ktorá má dehydratačný účinok. Tabu by mali byť aj sladené nápoje, ktoré smäd skôr podporujú, než utíšia a navyše obsahujú veľa zbytočných cukrov.

Piť menšie množstvá tekutín ako nárazovo väčšie množstvá. Pozor si treba dávať pri pití ľadovo studených nápojov. Takéto majú nepriaznivý účinok na sliznicu žalúdka, môžu v tejto oblasti dokonca vyvolať kŕčovité bolesti.

1. Zelenina

Je pre telo dôležitá, pretože obsahuje množstvo minerálnych látok, vitamínov a ďalších zložiek s antioxidačným účinkom. Dodáva telu vlákninu, ktorá je prevenciou zápchy, dráždivého čreva, rakoviny čriev, cukrovky a obezity. Odborníci odporúčajú až 500 g zeleniny denne. Čím viac druhov konzumujeme, tým lepšie. Vhodná je čerstvá, ale tiež varená alebo dusená. Naopak, tej vyprážanej je lepšie sa vyhnúť.

2. Ovocie

Je tiež dôležitým zdrojom vlákniny, vitamínov, minerálov a ochranných látok s antioxidačným účinkom. Pretože ovocie obsahuje viac sacharidov ako zelenina, odborníci odporúčajú jesť ho trochu menej - denne 250 až 300 g.

3. Bielkoviny

Mali by tvoriť 10 až 15 % celkového energetického príjmu. V prípade, že sa snažíme schudnúť. Bielkoviny nás zasýtia a rýchlejšie zaženú hlad. Medzi ich zdroje patria mäso, ryby, strukoviny, orechy, mliečne výrobky a vajcia. Mäso je navyše aj zdrojom tukov, vitamínov (predovšetkým D a B12) a minerálnych látok (vápnik, fosfor a železo). Najvhodnejšie je kuracie, morčacie, králičie. Ryby treba do jedálnička zaradiť aspoň dvakrát týždenne, a to pre vysoký obsah nenasýtených mastných kyselín radu omega-3 a jódu. Strukoviny tiež predstavujú výborný zdroj bielkovín rastlinného pôvodu, vlákniny a mnohých minerálnych látok a vitamínov (predovšetkým vitamínu A a B1).

4. Cukry

Predstavujú pre telo hlavný príjem energie – ich podiel v celkovom energetickom príjme tvorí 55 až 60 %. Sacharidy delíme na pomalé cukry (zložené – oligosacharidy a polysacharidy) a rýchle cukry (jednoduché – monosacharidy). Líšia sa časom, za ktorý sa v tele premenia na energiu. Rýchle cukry sa veľmi skoro z tráviaceho traktu vstrebávajú. Ak však nie je zvýšené množstvo energie, ktorú prinášajú, využité, ukladajú sa do tukových zásob. Nájdeme ich v bielom pečive, bielej ryži alebo sladkostiach. Pomalé cukry sa do tela vstrebávajú oveľa pomalšie, a je preto možné energiu, ktorú ponúkajú, ihneď efektívne využiť namiesto toho, aby bola uložená do tukových zásob. Pomalé cukry, ktorým by sme mali dávať prednosť, nachádzame najmä v celozrnnom pečive a strukovinách.

5. Oleje a tuky

Mali by tvoriť 30 % nášho energetického príjmu. Vhodné sú najmä rastlinné s vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín a absenciou cholesterolu. Tie rastlinného pôvodu sú obsiahnuté napríklad v olejoch alebo orechoch. Zdraviu prospešné tuky nájdeme tiež v rybách a avokáde. Sú pre organizmus dôležité okrem iného vďaka obsahu vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K).