Lepší plat nemajú ani po navýšení: Opatrovateľke Ivete je z výplatnej pásky do plaču!

Navýšenie mzdy takmer necítiť, k pôvodnej výške mzdy sa jej pripísalo približne +20 eur. Buďme úprimní, v dnešných časoch je to zanedbateľná suma. Áno, poteší, ale pri výdavkoch, ktorým čelíme dnes, je to nič.

Pani Iveta bola kedysi ekonómkou, no po rokoch túžila po zmene a urobila si opatrovateľský kurz. Ako to už u väčšiny ľudí býva, tiež plánovala ísť pracovať do Rakúska, kde sú platy výrazne vyššie ako u nás. Život to však zariadil inak a zostala napokon pracovať na Slovensku v sociálnom zariadení, kde je už 4 roky. Na starosti má 37 pacientov a tím, v ktorom pracuje, tvorí celkovo 8 opatrovateliek a 3 zdravotné sestry, ktoré sa striedajú na zmeny.

Svoju prácu má veľmi rada a priam sa v nej našla, avšak pracovné podmienky vôbec nie sú ideálne, nehovoriac o mzde, za ktorú robí. Ona aj jej kolegyne si popritom ešte privyrábajú, pretože z peňazí, ktoré zarobia, by bolo ťažké vyžiť."Ja som sa v tejto práci našla, ale za tie štyri roky… Keď som tam nastúpila, to bolo úžasné niečo, mňa to nadchlo. Boli sme po dve na zmene, pomáhali sme si. Ale tak, ako to teraz smeruje, je len k horšiemu," spomína.

"Všetci nadávajú, čo vám poviem. Nie sú peniaze, tak nám povedali. My sme neziskové organizácie, keďže pracujeme pod VÚC. Keď sa opýtame v robote, prečo nezoberú nejakého brigádnika, keďže sú niektoré kolegyne aj PN, prípadne čerpajú dovolenky. Hodiny nám preplácať nechcú, a keď som sa opýtala vrchnej ohľadom brigádnika, povedala, že dostanú určitú sumu a z toho musíme kalkulovať,“ hovorí pani Iveta.

Opatrovateľkám sa nepáči, že musia neustále za seba zaskakovať, a tým sa im odpracované hodiny navyšujú a potom im ich krátia a nie preplácajú.„Nepáči sa mi, že my si to odrobíme a nemôžeme za to dostať zaplatené? A platy po tom akože zvýšení, neviem, čo mám povedať… Neviem či plakať, alebo sa smiať, je to výsmech. Nadriadení ešte povedia, že môžeme byť rady. Ale je rozdiel 3 percentá z  ich a z nášho platu,” zdôrazňuje.

Nadčasy majú vynahradené tak, že im skracujú hodiny. "Ja napríklad dochádzam autom, pretože je tam zlé autobusové spojenie. Aby nám skrátili nejaké tie nadčasy, tak idem na poobednú zmenu tak, že odrobím 4,5 h, čo mám zaplatené. Keď si to tak zoberiete, mne sa tak ani neoplatí chodiť," vysvetľuje.

Opatrovateľky majú v zariadení množstvo povinností, ktoré sú dokonca nad rámec ich pracovných povinností. Najhoršie podľa pani Ivety je, že niekto od nejakého stola si zmyslí nejaké štandardy a im stále pribúda kancelárska práca. "My nie sme len opatrovateľky, my robíme už aj za sociálnu pracovníčku, lebo musíme robiť plán, kde musíme o klientoch písať také informácie, čo ani by nemala mať opatrovateľka v kompetencii. Nemáme školu na to, aby sme robili sociálne pracovníčky," sťažuje sa.

Nepáči sa jej tiež, že majú zaznamenávať charakteristiku pacienta. "To by mala robiť sociálna pracovníčka a my by sme sa mali starať o klientov. Ale čím ďalej nám pribúdajú také roboty, že vlastne sa nemáme kedy klientom ani venovať. Ráno urobíme rýchlo hygienu, potom ich poodvážame do jedálne alebo do izieb a kŕmime ich. Rozdávame napríklad aj lieky, picháme inzulín, a to by sme ako opatrovateľky robiť tiež nemali. Už tam zastávame robotu aj za upratovačky a aj za kuchárky, ktoré už nevylezú ani z kuchyne," opisuje svoju pracovnú náplň.

S týmito prácami by sa ešte stotožnila, ale papierová práca je pre ňu nočnou morou, pretože každé dve hodiny musia všetko zapisovať, napríklad, čo klienti mali. "My, čo by sme sa mali klientom venovať, tak 2,5 h strávime len vypisovaním papierov. Vtedy sú ľudia sami v izbách alebo sú pri telke. Je to hrozné, mne je doslova až do plaču. Ja by som sa rada s tým človekom aj porozprávala, zobrala si ho, išla s ním von… No nemáme, žiaľ, na to čas. Z tej dennej nám doslova kvapky z tváre a po chrbte tečú, aby sme všetko postíhali porobiť, či kúpanie alebo kŕmenie. Je to hrozné, no čo vám poviem," sťažuje sa.

Ďalej ako vážny problém vidí, že v súčasnosti do zariadení už neberú len starých ľudí, ktorí majú napríklad demenciu, alzheimera alebo sú určitým spôsobom postihnutí, ale prijímajú skôr psychiatrických pacientov, pre ktorých by mali byť špecializované zariadenia. 

Poukazuje tiež na nedostatočnú starostlivosť, keď psychiatrička príde do zariadenia raz za pol roka, a ak nastane aj nejaká zmena v správaní, tak sa to všetko rieši po telefóne. "Keď k nám príde nový klient, obvodný lekár ho celý čas ani nevidí, nepríde absolútne do zariadenia, toto sa mi nepáči. Zoberie sa karta k lekárovi, povie sa mu, aký je problém a čo pacient asi potrebuje. Zoberú sa u nás odbery, napríklad krvi, a na základe nich potom on rieši. Vo väčšine prípadov však voláme záchranky," opisuje opatrovateľka priebeh lekárskej starostlivosti v zariadení.

Podobne nespokojné sú v práci aj zdravotné sestričky či lekári. Sťažujú sa na platy či na vybavenie nemocnice. “Myslím si, že v zdravotníctve je to jedno, či som v Bratislave či v Košiciach, plat bude v zásade rovnaký,“ prezradila staničná sestra Andrea.

Napriek tomu by však zvýšenie platu brala ako veľkú motiváciu, a tiež aj prístrojové vybavenie. “Pracovné prostredie máme veľmi zlé. Nemám ani poriadny stôl, kde by som mohla písať, a hlavne prístrojová technika – počítače, tlačiarne,” opisuje pracovisko.

Podobné problémy ako opatrovateľka Iveta vníma aj sestrička Barbora. „Okrem platov treba do zdravotníctva nahnať aj viac personálu. Napríklad teraz nám dali na starosť aj dokumentáciu v rámci matriky, čo predtým robila na to určená sestra, ktorú museli z nejakých dôvodov prepustiť a nenahradili ju novou silou, ale nám pridali ďalšiu robotu. Tým nemáme toľko času  venovať sa rodičkám, akoby sme chceli,“ vytýka.

Analytik  z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz vysvetľuje, že problém odmeňovania opatrovateliek je, žiaľ, zložitejší, pretože spočíva v prísnej regulácii a nízkemu objemu vyčlenených zdrojov. "To sa nedá riešiť valorizáciou, ale je potrebná  poctivá reforma," dodáva.

 K problému nízkeho zvyšovania platov opatrovateliek sa pre náš denník vyjadrilo aj ministerstvo práce. V stanovisku uviedlo, že nie je zriaďovateľom ani poskytovateľom sociálnych služieb a ani zamestnávateľom v oblasti sociálnych služieb.

“Sociálne služby patria do originálnej pôsobnosti samospráv – obcí, VÚC. Na výšku mzdy opatrovateliek pracujúcich u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb nemajú štátne orgány, ako aj samospráva, žiadny vplyv. Ich odmeňovanie majú v kompetencii len neverejní poskytovatelia, ktorí postupujú pri odmeňovaní svojich zamestnancov podľa Zákonníka práce,” napísalo nám.

Ministerstvo zdravotníctva však prinieslo pozitívnejšie správy. Od budúceho roka chce lekárom a zdravotným sestrám pracujúcim v nemocniciach zdvihnúť platy. Lákadlom pre nich má byť to, že sa zvýšia základné platy bez špecializácie a praxe. Tí skúsení s praxou majú byť zasa spravodlivo odmenení tak, že sa ich základný plat bude každoročne zvyšovať aj na základe odpracovaných rokov. K základným platom sa majú, samozrejme, pripočítavať aj rôzne príplatky.

Na základe navrhovaných zmien, započítaní príplatkov a bonusov sa mzda lekárov bez ohľadu na to, či má  špecializáciu alebo nie, v nemocniciach na budúci rok má zvýšiť v priemere mesačne o 556 €, čo má byť približne 4 000 eur.

Bude to však dostačujúce na to, aby boli zdravotníci konečne spokojní? Šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský to však vôbec nevidí tak ružovo, ako vláda o tom hovorí. "Personál, ktorý je v slovenských nemocniciach, musí odrobiť oveľa viac ako český či maďarský kolega a ešte má aj nižší plat. To, čo hovorí pán Matovič, tých 4 000 eur, taký priemerný plat nedosiahneme ani s covidovými príplatkami,  nechápem, odkiaľ to má. Nadčasy, čo robíme, to sú už protizákonné nadčasy," povedal pre náš denník.

Zdravotné sestry sa konečne po rokoch dočkali lepších platov tiež. Nový systém, ktorý  predstavili minister Igor Matovič a minister Vladimír Lengvarský, sľubuje  zvýšiť súčasný koeficient a okrem bežného navýšenia miezd aj prilepšenie si za odpracované roky. Podľa vyjadrenia Matoviča im plat automaticky stúpne aj o 6,88 %, v rámci “valorizačného automatu“.