Lengvarský chce zabrániť zneužívaniu: Budeme si PLATIŤ za každý VÝJAZD ZÁCHRANKY?
5. 2. 2022, 7:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 6:59)
Boľavé koleno, nevoľnosť z prejedenia, či donáška liekov. Je to neuveriteľné, no aj v týchto prípadoch si ľudia volajú záchranku. Až 6 z 10 výjazdov záchranárov je zbytočných a posádky potom chýbajú tam, kde ide naozaj o život. Ministerstvo zdravotníctva chce skoncovať so zneužívaním sanitiek. Doplatia na to aj tí poctiví?
Zdroj: archív
Zdroj: TASR
Zdroj: Martin Domok
Galéria k článku
Záchraniek máme na Slovensku dosť, v súčasnosti pripadá jedna posádka asi na 18-tisíc ľudí, čo je porovnateľné napríklad so susedným Rakúskom. Ľudia si však zvykli volať sanitku aj keď netreba - niektorí z pohodlnosti, iní možno z nevedomosti. „Počet volaní na tiesňovú linku 155 každoročne stúpa, počas pandémie je tento trend ešte výraznejší. Operátori riešia množstvo volaní, ktoré na 155 nepatria. Volajúci si nás často zamieňajú s infolinkou, prípadne riešia zdravotné ťažkosti neurgentného charakteru,“ priblížila Alena Krčová, hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR.
K zneužívaniu dochádza napriek tomu, že operátori neposielajú záchranárov automaticky ku každému volajúcemu, ale snažia sa zistiť, či je prípad naozaj akútny. „Žiaľ, volajúci často zveličia svoje zdravotné ťažkosti, aby dosiahli príchod záchranárov. Posádka potom až na mieste zistí, že zdravotný stav pacienta nie je akútny, prípadne nemá vážne zdravotné ťažkosti, ako tvrdil pri volaní na linku 155,“ dodala Krčová. Za zneužitie tiesňovej linky 155 nehrozí žiadna sankcia. Pokuta do 1659 eur je za zneužitie čísla 112.
VIDEO: Čo radí skúsený záchranár Viliam Dobiáš

Ministerstvo zdravotníctva preto pripravuje novelu zákona o zdravotnej starostlivosti. Definícia neodkladnej zdravotnej starostlivosti sa má zmeniť. Nanovo sa prehodnotí aj nárok pacienta na túto službu. „Ministerstvo zdravotníctva pracuje na návrhu definície neodkladnej zdravotnej starostlivosti a nároku pre pacienta s cieľom zabránenia zneužívaniu záchraniek. Na ministerstve zdravotníctva je k tejto problematike zriadená pracovná skupina zložená aj zo zástupcov ľudí pracujúcich na urgentnom príjme, či na operačnom stredisku záchrannej zdravotnej služby,“ potvrdila hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
Podľa skúseného záchranára Viliama Dobiáša máme na Slovensku tento problém už takmer 20 rokov. Začalo sa to ešte v roku 2004, keď sa počty záchraniek navyšovali. Kým dovtedy niektoré okresy boli bez záchranky, teraz na okres so 60-tisíc ľuďmi pripadajú aj tri posádky.
Ďalší faktor je, že zavolať si záchranku je pre mnohých pohodlnejšie ako chodiť po lekároch. „Je to dané tým, že nefungujú iné oblasti zdravotníctva a teraz nehovorím o pandémii. Keď chce človek ísť k obvodnému lekárovi, tak sa musí objednať týždeň, dva dopredu. K špecialistom ako kardiológ, gastroenterológ sa objednáva aj niekoľko mesiacov vopred. Dostať sa na CT-čko je problém,“ vysvetlil Dobiáš.
Podľa neho sa to dá prirovnať k nákupnému centru, kde na jednom mieste zoženiete všetko od zubnej pasty, cez potraviny po topánky. Podobnú službu pacientovi poskytne záchranka, keď ho niečo zabolí. „Ľudia zistili, že keď zavolajú záchranku, tak my prídeme a keď to nevyriešime na adrese, tak ich zoberieme na urgent. Tam ten človek síce frfle, že tri hodiny čakal, ale už keď je tam, tak ho kompletne vyšetria. Spravia mu odbery, CT, vyšetrí ho internista, kardiológ, keď treba chirurg, neurológ. Absolvuje všetko, čo by inak musel chodiť mesiac po doktoroch na desať rôznych miest. V podstate by boli ľudia sprostí, keby to nevyužívali,“ dodal Dobiáš.
Následky však môžu byť fatálne. „Keď tá záchranka je u niekoho, kto to nepotrebuje - nejde o ohrozenie života a zdravia, tak je tá posádka blokovaná. Vo vedľajšej ulici v tom momente vznikne infarkt alebo porážka, vyrazí druhá najbližšia posádka, čas dojazdu sa predĺži. Sú situácie, keď aj 5 minút robí rozdiel medzi životom a smrťou alebo trvalými následkami. Ľudia ohrozujú sami seba, len im to ešte nedocvaklo,“ zdôraznil dlhoročný záchranár.
Čítajte na ďalšej strane: Budeme si za záchranky platiť? >>
Riešením by mohlo byť spoplatnenie každého výjazdu záchranárov. Ministerstvo zdravotníctva ale tvrdí, že touto cestou ísť nechce. „Zámerom legislatívnej zmeny nie je v žiadnom prípade spoplatnenie zdravotnej starostlivosti pacientom, práve naopak. Upratať v systéme a poskytovanie zdravotnej starostlivosti zefektívniť v prospech pacienta. Všetky detaily sú ešte predmetom pracovných rokovaní, analýz a príprav. Následne budeme komplexne informovať,“ priblížila Eliášová.
Podľa Dobiáša by spoplatnenie nepomohlo. Poplatok 10 eur neodradil ľudí, aby s maličkosťami nechodili na urgent a rovnako by to podľa neho skončilo aj so záchrankami. „Tých 10 eur ľudia obetujú,“ myslí si. Pomôcť by podľa neho mohla masívna kampaň, aby si ľudia uvedomili, že, keď zneužijú záchranku, tak vystavujú riziku nielen ľudí vo svojom okolí, ale stať sa to môže aj im.
Novela je aktuálne vo verejnom pripomienkovom konaní. Do jej prípravy sa môžete zapojiť aj vy, stačí poslať podnet do 15. 2. na adresu ministerstva. Účinnosť nového zákona sa predpokladá na jeseň tohto roka.
Kedy určite volajte záchranku:
- poruchy vedomia až bezvedomie,
- náhle zastavenie krvného obehu spojené so zastavením dýchania,
- problémy s dýchaním, dusenie,
- mozgová mŕtvica,
- neobvyklé bolesti, prípadne tlaky na hrudníku vyžarujúce do horných končatín, krku, chrbta, často sprevádzané ďalšími príznakmi, akými sú slabosť, nevoľnosť či dýchavičnosť,
- vážne úrazy, dopravné nehody, masívne krvácanie, rôzne pády,
- topenie,
- otrava liekmi alebo chemikáliami,
- kŕčové stavy,
- popáleniny, omrzliny, prehriatia a podchladenia,";i:10;s:18:"pôrod a ďalšie.
Prečítajte si aj: