U našich bratov sa spojili špičkové vedecké kapacity a chcú si vydupať ukončenie núdzového stavu do konca apríla. Vo výzve verejnosti žiadajú tiež o obnovu zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov v plnej miere či výučbu na všetkých školách. Zasadzujú sa za odstránenie prekážok na chod ekonomiky, čím chcú predísť krachu veľkej časti malých a stredných firiem a tiež živnostníkov. Postupne sú aj za otváranie hraníc, obzvlášť s okolitými krajinami.

Profesori, z ktorých veľká väčšina sú aj lekári, argumentujú, že zdravotný systém neskolabuje pod náporom pacientov s COVID-19, ale ohrozuje chorých s inými diagnózami. Zároveň je jasné, že koronavírus nezvýšil prirodzenú úmrtnosť v Česku a vírus jednoducho nezmizne. Karanténa a s ňou súvisiaca izolácia škodí po psychickej stránke ľuďom viac. Okrem iného sa zvyšuje domáce násilie, spotreba alkoholu a návykových látok či napätie a agresivita v spoločnosti.

Aj naši chcú uvoľnenie &gt;&gt;

Aj u nás sa objavujú hlasy lekárov, ktorí&nbsp;sú za uvoľnenie striktných opatrení. „Slovensko je po pandemickej stránke na tom skutočne dobre, a preto si myslím, že netreba dlho váhať. Z pandemickej situácie sa nám stane možno onkologická alebo kardiovaskulárna situácia, kedy sa pacienti budú zhoršovať vďaka tomu, že nemáme dostupnú zdravotnú starostlivosť,“ upozorňuje Marian Šoth, prezident Asociácie súkromných lekárov. Uvítal by návrat aj preventívnych prehliadok, ktoré sú nateraz odložené do odvolania.

Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marian Petko upozorňuje, že sa odložili aj nesmierne dôležité vyšetrenia ako sú mamografia či kolonoskopie. A na rakovinu prsníka či hrubého čreva zomiera u nás najviac pacientov. „V onkológii som jednoznačne za, program musí bežať. Čo sa týka kardioprogramu, liečba infarktov a cievnych mozgových príhod musí byť v plnom rozsahu. Covid-necovid, pacient s infarktom už druhú možnosť nebude mať, lebo zomrie,“ povedal. Dodal však, že treba ísť strednou zlatou cestou a opatrenia uvoľňovať postupne.

Bývalý šéf Zdravotníckeho výboru v parlamente, chirurg Štefan Zelník, plne súhlasí s českými kolegami. „Škoda, že je okolo toho taká hystéria, povedal by som až nezdravé strašenie obyvateľstva. Vírus nezanikne. To, že je agresívnejší ako iné ochorenia, to je pravda, ale pokiaľ sa tu budeme správať ako v skleníku, tak nedôjde k získaniu imunity,“ hovorí.

Potvrdil, že prijaté opatrenia na začiatku boli správne, no už je jasné, že nás nečaká taliansky či španielsky scenár. „Niektoré kroky sa mohli urobiť na krátke obdobie, ale keď sa v tom pokračuje, je to zlé. Ľudia stále chodia s maskami. Treba to ukončiť a vrátiť sa k normálnemu životu. Samozrejme, že zdravotníci sú pripravení riešiť prípadné komplikácie,“ prízvukuje.

Za otváranie materských škôl a 1. stupňa základných škôl je už dlhšie aj profesor na tropickú medicínu Vladimír Krčméry. Mnohí, aj zdravotnícki pracovníci pre OČR-ky ostali doma a chýbajú v práci. Sú medzi nimi aj sestry a lekárky.

Hovorí, že kým epidémia v Taliansku pripomínala výstup na Vysoké Tatry, u nás má priebeh prechádzky po Malej Fatre. Občas ešte počty nakazených poskočia, ale budú to len malé vrcholky.

1. Ukončiť núdzový stav do konca apríla&nbsp; 2. Obnoviť zdravotnú starostlivosť pre všetkých&nbsp; 3. Obnoviť výučbu na základných, stredných a vysokých školách v máji&nbsp; 4. Zabrániť krachu firiem a živnostníkov&nbsp; 5. Uvoľňovať štátne hranice so susedmi&nbsp;&nbsp;

Čo chcú Česi urobiť

Dôvody lekárov, prečo žiadajú návrat do normálu &gt;&gt;

1. Pribúdajú pacienti na iné choroby

Obete na životoch spôsobuje odkladanie operácií aj strach chorých ísť včas do nemocnice. Narastajú prípady prasknutého slepého čreva, náhlej brušnej príhody, mŕtvice, infarkty a ďalšie.

Väčšina pacientov s Covid-19 má ľahké príznaky, len 5 percent vyžaduje starostlivosť na JIS-ke. Väčšina pacientov strávi v nemocnici od 8 do 10 dní. Kapacity v nemocniciach sú vyťažené ani nie na polovicu.

3. Nezvýšila sa prirodzená úmrtnosť

V Česku každý deň umrie asi 300 ľudí. Zosnulých s ochorením Covid-19 majú za deň v priemere päť, no minimálne polovica z nich nemá priamu súvislosť s týmto ochorením, ale umiera na inú chorobu.

Izolovanie nerizikových skupín, ktoré momentálne nemôžu normálne žiť a pracovať, nepovedie k získaniu imunity. Podľa odborníkov môže mať naopak rozsiahle následky a viesť k traume.

Niekoľko týždňové nevychádzanie ohrozilo krehkých ľudí stratou stability, pohyblivosti aj sebestačnosti. Ľudia trpia obmedzeným kontaktom s rodinami, izoláciou, samotou, čo môže mať psychické dôsledky.

Nikomu na zdraví nepridá, ak bude musieť likvidovať svoj pracne budovaný a dobre fungujúci podnik, rozdávať výpovede kvalifikovaným pracovníkom a hlásiť sa s celou rodinou na úrade práce.

Lekári prelomili mlčanie a spísali výzvu: Otvorme hranice aj školy!