Lekári chcú viac peňazí, hrozia hromadnými výpoveďami: Z ich ZÁROBKOV budete prekvapení!

Podobný scenár sme tu už raz mali. Pred jedenástimi rokmi slovenským zdravotníctvom otriasli hromadné výpovede lekárov. Biele plášte vtedy zavesilo na klinec asi 1 200 doktorov, čo viedlo k vyhláseniu núdzového stavu. Už pred letom sa situácia môže opäť zopakovať.

Lekárski odborári vyhlásili od utorka štrajkovú pohotovosť. Situáciu chcú riešiť radikálne, ak sa do júna nepodniknú kroky proti rozpadu zdravotníctva. Avizovali, že ak sa nič nezmení, zvažujú vypovedanie nadlimitných nadčasov v nemocniciach či podanie hromadných výpovedí. „Dospeli sme teda do štádia, keď časový limit vláde ubehol. Neurčujeme ho však my, ale paralyzovaný systém, katastrofálny stav nemocníc a preťažení lekári, sestry a zdravotníci,“ uvádzajú zástupcovia Lekárskeho odborového združenia (LOZ).

„Podmienky v našom zdravotníctve nám lekárom neumožňujú sa dobre starať o pacientov. A toto nechceme mlčky tolerovať,“ odôvodnil predseda LOZ Peter Visolajský. Dodal, že o pacientov sa chcú starať a preto museli pristúpiť k takejto nátlakovej akcii.

Lekárski odborári poukazujú na to, že napriek dlhodobým upozorneniam a viacerým rokovaniam vláda nerieši situáciu v zdravotníctve. Vo svojom programovom vyhlásení síce sľubovala navýšenie ohodnotenia sestier, avšak dodnes je to podľa odborárov len prázdnym sľubom a čoraz viac nemocničných oddelení sa neustále zatvára pre nedostatok sestier.

„Boli by sme radi, keby sme tieto problémy a odsúvanie operácií nemuseli pacientom vysvetľovať my, ale tí, čo sú za to zodpovední a nespravili nám podmienky. Ak je to teda tak, že nemáme peniaze na zdravotníctvo, potom by to vláda mala ľuďom povedať,“ povedal Visolajský.

Takmer 3 000 lekárov už podpísalo deklaráciu a je pripravených vypovedať nadlimitné nadčasy v nemocniciach. Bez týchto nadčasov však nie je chod nemocníc možný. O otázke prípadných hromadných výpovedí zo služieb majú lekári diskutovať v najbližšom čase. „Cestu zvolíme podľa celoslovenskej ankety, ktorú spúšťame medzi lekármi v nemocniciach,“ doplnili.

Už teraz na zlú situáciu v zdravotníctve doplácajú pacienti. Podľa Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) počet operácií vlani klesol oproti rokom pred pandémiou o viac ako tretinu. „Operatíva na Slovensku poklesla v priebehu dvoch rokov o viac ako 34 %. Každý tretí pacient tak stále čaká na svoj zákrok. Je dôležité hľadať spôsob, ako zrealizovať odloženú zdravotnú starostlivosť a umožniť pacientom, ktorí čakajú dlhé mesiace na operáciu, vrátiť sa do bežného života,“ upozornila prezidentka AOPP Mária Lévyová.

Pokles operatívy sa za dva roky dotkol v najväčšej miere gynekológie (44,4 %), ORL (43,3 %), chorôb svalovej a kostrovej sústavy (41,9 %) a neurochirurgie (39 %).

Lekárski odborári potvrdzujú, že je to tak. „Naše nemocnice sa nevedia spamätať, nevedia prejsť do režimu ako pred pandémiou. A viete prečo? Pretože tam nemá kto robiť,“ povedal Miroslav Mendel, podpredseda LOZ. „Veľa operácií sa už teraz odkladá zbytočne, pretože nemáme personál, nemáme sestry, inštrumentárky, nemáme pacientov kde prijímať, lebo sú zatvorené oddelenia pre nedostatok personálu,“ spresnil Visolajský.

Západné krajiny Európy, ale aj okolité štáty ako Maďarsko, Česko či Poľsko počas pandémie pristúpili k radikálnemu zvýšeniu miezd lekárov. „Slovensko na situáciu adekvátne doteraz nezareagovalo a ani zďaleka sa nepribližuje k úrovni okolitých krajín. Zdravotný systém vláda týmto prístupom paralyzuje, mladí absolventi odídu do zahraničia, pretože odídu nielen za lepšími podmienkami, ale aj za kvalitnejším vzdelávaním. Slovensko už nedokáže súťažiť o zdravotníkov nielen so západnými krajinami, ale ani s Maďarskom či Poľskom“ uviedol Visolajský.

Ministerstvo zdravotníctva odmieta obvinenia z nečinnosti v sektore a prosí všetkých lekárov, sestry a ďalších zdravotníckych pracovníkov, aby zostali pri pacientoch. „Ministerstvo zdravotníctva odmieta tvrdenia LOZ o tom, že situáciu vláda nerieši. Práve naopak. Napriek viac ako dvojročnej pandémii v súvislosti s COVID-19 odborníci v rezorte pod vedením ministra zdravotníctva SR Vladimíra Lengvarského denne pracujú na tom, aby sa stav slovenského zdravotníctva postupne zlepšoval," uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová v reakcii na vyhlásenie štrajkovej pohotovosti lekárskymi odborármi.

Pripomína, že nedostatok zdravotníckeho personálu je dlhoročným problémom nielen na Slovensku. „Čo sa týka platového ohodnotenia, spoločne so zástupcami LOZ sme na spomínaných rokovaniach dospeli k dohode, že do konca júna tohto roka nastavíme riešenie a potrebné kroky, ako platy zdravotníkom na Slovensku zvýšiť," priblížila Eliášová.

Platy zdravotníkov za posledné roky rýchlo rástli, hovorí analytik INEKO Dušan Zachar. Ich výška však môže byť cenou za stratu súkromia, často totiž odráža množstvo nadčasov, ktoré musia zdravotníci odrobiť.

Je financovanie nemocníc podľa vás nedostatočné?

– To je veľmi relatívne a záleží na uhle pohľadu, z ktorého sa pozeráme a s čím porovnávame. Či porovnávame s ambulantným sektorom, s inými kapitolami verejných financií, medzi viacerými rokmi alebo so zahraničím. Taktiež treba brať do úvahy možnosti nášho štátneho rozpočtu a ekonomiky, ktoré sa nedajú porovnávať s oveľa bohatšími krajinami a výkonnejšími ekonomikami, ako sú napríklad Rakúsko alebo Nemecko. Ale ak by sme chceli porovnať celkové zdroje v zdravotníctve, tak sú u nás síce nižšie ako v Českej republike, ale zasa vyššie ako v Poľsku a Maďarsku, nehovoriac už o Ukrajine alebo Rusku.

Sú platové podmienky našich zdravotníkov, najmä sestier horšie ako v okolitých krajinách?

– Neviem to objektívne posúdiť, pretože nie sú k dispozícii aktuálne a porovnateľné dáta naprieč krajinami. Možno konštatovať, že za ostatné roky rástol príjem zdravotníckych pracovníkov v slovenských nemocniciach výrazne rýchlejšie, ako rástli priemerné mzdy v hospodárstve SR. V 3. štvrťroku 2021 zarábali nemocniční lekári v priemere v hrubom 3 404 eur mesačne, čo znamená 2,9-násobok priemerného platu v hospodárstve, zdravotné sestry 1 670 eur, čo predstavuje 1,4-násobok priemernej mzdy v SR. To znamená, že postavenie slovenských zdravotníkov sa z hľadiska príjmu v porovnaní s ostatnými pracovníkmi výrazne zlepšuje. Táto štatistika však nič nehovorí o tom, či tento vyšší príjem nezískavajú zdravotníci za vyšší počet odpracovaných hodín ako pred rokmi, teda či nie sú v práci viac vyťažovaní.

Čo by sa stalo, ak by zdravotníci dali v júni hromadné výpovede?

– Záviselo by to od rozsahu zapojenia sa nespokojných lekárov a od toho, či by hromadné výpovede po výpovednej lehote nadobudli aj účinnosť, teda či by lekári na výpovediach trvali. V takom prípade by sme tu mali krízovú situáciu a obmedzenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Podobnú nátlakovú akciu sme zažili počas Radičovej vlády a výsledkom nátlaku a negociácií bolo schválenie neudržateľného platového automatu, ktorý z dlhodobého hľadiska podľa mňa prispieva ku konzervovaniu zlého stavu a stagnácii slovenského zdravotníctva.

Prečítajte si tiež: