Dôvod, prečo ľudia po VAKCÍNE ODPADNÚ: Vysvetľuje lekár z očkovacieho centra Tomáš Szalay

- Dni otvorených dverí, teda očkovanie bez registrácie, ukazujú, že pre niektorých je aj Čakáreň bariérou. Môžu to byť rôzne dôvody, či už prístup na internet, alebo registrácia niekde zlyhá, prípadne Čakáreň vygeneruje termín, nad ktorým nemám reálnu kontrolu. Zatiaľ čo keď vchádzam bez registrácie, ja si určujem termín, kedy mám čas a nie keď Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) rozhodne, kedy mám prísť. Úplne by som to ešte s hranicou ochotných sa očkovať nezatracoval, plus je tu očkovanie, ktoré sa priblíži k ľuďom. To môžu byť mobilné výjazdové jednotky, ale aj ambulancie praktických lekárov a to ešte nenabralo plné kapacity, tam ešte je potenciál aj v Bratislavskom kraji.

- Ako prví sme to povedali verejne a nahlas, že môžete všetci prísť. Samozrejme, že takýmto spôsobom už očkovali aj iné centrá. V Košiciach už o dva mesiace skôr brali v zásade kohokoľvek z ulice. Aj my sme začínali brať ľudí, keď išli okolo. Mali sme kapacitu a videli sme, že to zvládneme, takže sme zobrali aj tých, čo sa opýtali. Keď sme verejne povedali, aby prišiel ktokoľvek, riskovali sme, že prídu všetci a bola obava, či to zvládneme. Ukázalo sa, že áno.

- Bolo to veľmi príjemné prekvapenie, že záujem ľudí je a ukázalo sa, že Čakáreň naozaj bola pre časť ľudí bariérou v dostupnosti na očkovanie.

- Lebo to majú pod kontrolou, oni sa rozhodnú, kedy chcú čakať v rade. Inak im NCZI určí, kedy majú prísť. Niekomu to môže rozhodiť celý víkend, keď dostane pozvánku napríklad na sobotu poobede.

- Jasné. Určite by to pomohlo. Aj my sme zvažovali takú možnosť. Momentálne dokážeme manažment ľudí zvládať priebežne. U nás sa najdlhšie čakalo pol hodiny v tých najviac vyťažených dňoch a to zase nie je také strašné. Posledné týždne to však ide priebežne a plynule.

- Najviac bolo 4 545, čo bolo pred dvoma týždňami, takže to nebolo až tak dávno. Odvtedy sme až tak veľa neočkovali, ešte jeden deň sme sa k tomu priblížili hranicou vyše 4 300 očkovaných.

- Ak sa nič zásadné neudeje v Čakárni, tak 7. augusta by mal byť posledný očkovací deň na štadióne. Upozorňujem, že posledný pred prestávkou, nevieme, čo príde na jeseň. Vždy sme pripravení sa tam vrátiť a zasa začať, vieme to celé znovu spojazdniť. Momentálne k dnešnému dňu však predpokladám, že to bude 7. august.

- Neviem, čo dokáže ľudí rozhýbať. Informáciu o delte majú, takže nerozumiem, na čo čakajú.

- Nedá sa paušalizovať, ale častejšie sa v skupine prihlásených na vakcínu od firmy Johnson & Johnson nachádzajú ľudia, ktorí na očkovanie nejdú s úplným presvedčením. Nie sú s tým vnútorne uzrozumení, ale tým, že je to jednodávková vakcína, tak trpia len raz. Berú to ako cestu najmenšieho odporu: Nechcem sa dať zaočkovať, ale musím z rôznych dôvodov ako práca, cestovanie a podobne. Chcú to mať čo najrýchlejšie za sebou a nechcú sa tým dať traumatizovať dvakrát, žeby šli na dve dávky. Táto skupina ľudí, ktorá má častejšie vnútorné výhrady, sa viac hlási na Johnsona. Svoj vnútorný hnev, frustrovanosť a rozpoltenosť aj dávajú najavo a správajú sa tak. Keďže si to nemôžu vybaviť s politikmi alebo na koho sa vlastne hnevajú, tak sa potom hnevajú na nás.

- Boli to jednoznačne psychogénne kolapsy zo stresu.

- Jedna z možností je ísť priamo za nimi. Často sú to však aj ich deti, ktoré ich od očkovania odrádzajú a budú zodpovedné za ich zdravotné následky. Tiež je to absolútne nezvládnutý manažment očkovania. Takisto neexistuje žiadna očkovacia kampaň, spoty v televízii nestačia, treba osvetovú kampaň.

- Je to tak, jedno aj druhé. Antivaxerov nezastavíte, nevedomosť žila a bude žiť. Sociálne siete veľmi uľahčujú a urýchľujú šírenie takéhoto typu informácií. Môže za to však aj neexistujúci štátny manažment celého očkovania, ktorého súčasťou mala byť aj komunikácia. Marketing a komunikácia v podstate nie sú. Nefunkčnosť ostatných vecí spôsobovala pri neexistencii komunikácie skôr antikampaň.

- Keď sa ľudia dozvedia, že im to posiela zlé esemesky, zabudne sa na nich, tak to odradí aj tých, ktorí sa chceli dať očkovať. Povie si: Chcem sa zaočkovať a vy mi neviete ani sprostredkovať službu. Nakoniec sa zatne a povie si, že nechajte si to. Odradiť mohol aj komunikačný chaos. Bude lotéria, budú za to peniaze alebo nie, čo prináša ďalší zmätok. Skrátka, problém nie je len neexistencia kampane, ale aj chaotické kroky, ktoré vytvárali antikampaň.

- Áno, majú. Vtedy sa nás veľa pýtajú, niekedy sa nestihnú alebo si to nechajú pre seba a potom nad tým meditujú v pozorovacej zóne. Premietajú si v hlave, či urobili dobre alebo nie. Nestáva sa to síce často, ale ak majú nejaké ťažkosti, tak sa im napríklad rozbúcha srdce. Nie je to dôsledok očkovania, ale stresu a toho strachu.

- Premýšľali sme nad týmito nástrojmi. Národný futbalový štadión je asi 400 metrov od nákupného centra. Potrebujú tam ísť, aj keď im stačí prejsť cez jeden prechod cez križovatku, keď sa chcú očkovať? Vo veľkokapacitnom očkovacom centre je všetko procesne nastavené, je to bezpečné. Vyrábať k tomu špeciálne ambulancie v obchodoch minimálne v Bratislave nemá zmysel, možno v regiónoch. Ak to bude cesta, nebránim sa tomu do budúcna. V Bratislave sme si zatiaľ povedali, že dáme ľuďom ponuku očkovacích centier, tak aby bola niekde dostupná možnosť sa zaočkovať pre každý deň v týždni. Plus by tie informácie mali byť na jednom mieste, čo doteraz ešte ministerstvo neurobilo.

- Určite výjazdové tímy. Tam môže byť bariéra dostupnosti, v iných krajoch určite väčšia ako v Bratislavskom, ale určite aj v Bratislavskom kraji niekde na Záhorí. Pri rozbitej D2 to do hlavného mesta môže zo vzdialenejších končín trvať aj viac ako hodinu. Pre niekoho, kto nemá auto a je odkázaný na verenú dopravu to môže byť fakt náročný proces. Výjazdový tím môže pomôcť. Veľmi sa mi páčil aj nápad s návštevou pápeža. Je to pekná kampaň, takto sa to má robiť!

- Áno. Mali by sme umožniť, aby aj súkromný sektor, napríklad reštaurácie alebo aerolinky, mohli pozitívne diskriminovať takýchto ľudí.