V ktorej krajine je sveta žiť aj v penzii? Slovensko v Top 20 nie je. Závidieť môžeme susedom

Odchod do dôchodku má v rôznych krajinách sveta veľmi rozmanitú podobu. Odpočinok po aktívnom pracovnom živote vyzerá najlepšie v rozvinutých krajinách napriek stále vysokej inflácii či dopadmi pandémie koronavírusu či vojny na Ukrajine.

Slovensko sa v top 10 v rámci hodnotenia krajín, kde je ideálne ísť do dôchodku, neumiestnilo. Výsledky pochádzajú z Global Retirement Indexu, ktorý pravidelne zostavuje investičná spoločnosť Natixis. Tento index zohľadňuje rôzne faktory, ako je dostupnosť zdravotnej starostlivosti, materiálne pohodlie, kvalita ovzdušia a vody, ekologické faktory, výška daní, pocit šťastia a finančné zabezpečenie.

Zoznam „TOP 25 krajín“ je rovnaký, zmenilo sa ale poradie vo vnútri elitnej dvadsaťpäťky. A to, na počudovanie, výrazne v neprospech Česka, ktoré sa z prvej desiatky z minulého roka prepadlo na 18. miesto. Ale na druhej strane také Slovinsko si polepšilo o šesť priečok a je pätnáste. Práve Česko a Slovinsko sú v správe uvedené ako krajiny, ktoré prekonali najväčšiu zmenu v poradí – Slovinsko ako skokan roka a Česko ako prepadák roka. „Vyplýva to zo zhoršenia príjmovej nerovnosti a výšky príjmu na hlavu. Treba však dodať, že Česko sa naďalej drží na prvom mieste ukazovateľa nezamestnanosti,“ píše sa v analýze.

Prvenstvo si udržalo Nórsko, a to už druhý rok po sebe, v závese sú Švajčiarsko, Island a Írsko, podobne ako v roku 2022. A čo Slovensko? Medzi top krajinami ho nehľadajte. Našťastie sme sa „zmestili“ aspoň do prvej tridsiatky. Prečo sme na tom tak zle? „Najlepšie dôchodkové systémy na svete sú postavené na viacerých silných dôchodkových pilieroch a nespoliehajú sa len na štát. Okrem toho si ľudia dlhodobo sporia a investujú v dobrovoľných dôchodkových schémach. Ich dôchodkové systémy sú stabilné, predvídateľné a udržateľnej. Presný opak toho ako poznáme dôchodkový systém na Slovensku. Často sa mení, je nepredvídateľný, tým pádom nestabilný. Významná časť budúcich dôchodkov je stále postavená na I. pilieri, teda sociálnej poisťovni. Čo vzhľadom na negatívnu demografiu na Slovensku nie je dobrá správa,“ hovorí generálny riaditeľ Partners Investments Maroš Ovčarik.

Podľa investičného analytika spoločnosti FinGO.sk Františka Burdu je pre budúcich penzistov zlou správou aj to, že štát bude mať čím ďalej, tým väčšie problémy udržať súčasný dôchodkový systém a zabezpečiť primeranú životnú úroveň seniorov. „Dôvod je jednoduchý a je ňou demografia. Tak ako sa bude zvyšovať počet dôchodcov, tak sa bude znižovať počet pracujúcich. To vytvorí obrovský tlak na výšku dôchodkov,“ uviedol Burda.

Na tento problém upozorňuje aj správa spoločnosti Natixis, ktorá hovorí o tom, že v najbližších mesiacoch a rokoch bude o tom, ako sa bude ľuďom na dôchodku žiť rozhodovať pätica rizikových faktorov: inflácia, úrokové sadzby, verejný dlh, demografický vývoj a očakávania populácie. „Starnúca globálna populácia zažíva efekt zvaný „strieborná cunami“. Väčšia a ešte staršia populácia mení tradičné predstavy o odchode do dôchodku,“ stojí v správe.

Čo by mala nová vláda urobiť, aby sa ľudia mali lepšie? Podľa Ovčarika by mala zvýšiť percento odvodov do II. piliera, zatraktívniť III. pilier a viac motivovať ľudí, aj cez daňové výhody k tomu, aby si vytvorili aj vlastné úspory, z ktorých sa im budú vyplácať budúce dôchodky. „Z pohľadu systémových riešení je oveľa lepšie riešenie nastaviť valorizáciu dôchodkov tak, aby pokrývala život priemerného slovenského dôchodcu. Rodičovský dôchodok, ako aj 13. a 14. dôchodok sú prvky, ktoré sú nesystémové a nereflektujú možnosti štátneho rozpočtu,“ dodal Maroš Ovčarik.

Existuje vôbec riešenie, ako zlepšiť život penzistov na Slovensku? Budú si musieť ľudia ešte viac šetriť, aby si v penzii udržali životnú úroveň ako keď boli v pracovnom procese? „Mladí ľudia, prípadne ľudia v strednom veku, by mali rozhodne otázku svojich budúcich dôchodkov riešiť aj prostredníctvom dobrovoľných sporiacich a investičných programov. Takto nebudú závislí len od možnosti štátneho rozpočtu a rozhodnutí politík v čase ich dôchodkového veku,“ dodal Maroš Ovčarik.

Jeho slová potvrdzuje aj František Burda. „Všetci by sme sa mali pripraviť na to, že ani druhý pilier nemusí byť zárukou, že naša životná úroveň po odchode do dôchodku neklesne. Preto je potrebné odkladať si na dôchodok časť svojej výplaty,“ vraví. „Jednou z možností je pridať si k druhému pilieru tretí pilier. Pravdou však je, že jeho výkonnosť je nižšia napríklad v porovnaní s ETF fondami a zároveň sú jeho poplatky vyššie. Pozitívom však je jeho daňové zvýhodnenie. Tretí pilier sa oplatí najmä vtedy, ak vám do neho prispieva aj zamestnávateľ, ideálne aspoň takou sumou, akú do neho posielate. Keďže daňová úľava sa počíta len zo sumy 180 eur, posielajte do neho maximálne 180 eur ročne, čiže 15 eur mesačne,“ dodal František Burda.