Kriminalista o beštiálnej vražde: Páchateľ pri Viole urobil jednu nezvyčajnú vec!

– Každý prípad je osobitný. Najčastejšie sú to nenávisť, omamné látky či duševná choroba a sexuálno-sadistický motív.
Je menej pravdepodobné, že máte partnera, pohádate sa a naštve sa tak, že toto urobí. Skôr to vyzerá ako útok sexuálneho agresora. Lenže kriminalistika je založená na tom, že si musíte stanoviť verzie objasňovania a každú musíte starostlivo preveriť. Ak niečo zanedbáte, mnohokrát sa k tomu už neviete vrátiť.

– Treba sa opýtať, ako vylúčili sériového vraha. Či len v rámci Slovenska alebo v rámci Európy. Dnes si zmyslíte, že idete napríklad do Belgicka a o pár hodín ste tam.

– Videli sme množstvo prípadov, keď páchateľ zobral obeť do auta. Povedzme, že ju tam znásilní a zabije a musí riešiť, čo s telom. Tak ho vezme na opustené miesto a vyhodí ho.

– Musíte sa spýtať páchateľa. Kľúč môže byť v myslení alebo v situácii. Mohlo sa stať, že ho tam niekto videl alebo čosi iné. Páchateľ sa rozhoduje pod tlakom, niečo také nerobí každý deň a tiež za okolností, či sa tam niekto motá, alebo nie. S veľkou pravdepodobnosťou vám dá odpoveď starostlivá obhliadka miesta činu. Aké sú tam stopy a koľko ich je.

– Vžite sa do situácie, že to vyšetrujete. Prídete k mŕtvole a musíte sa zamyslieť, aby ste najprv vylúčili všetko nemožné. Určite to nemohli byť mimozemšťania, čo prišli odoberať vzorky. Alebo že si to urobila sama. To sú hlúposti, je škoda sa im venovať. Tým, že vylúčite všetko nemožné, ostane vám okruh možných vecí. Vy nemôžete hodnotiť, čo sa vám páči viac, ale pracujete na preverení a vylúčení možných verzií.

– Musí preveriť, čo robila posledný týždeň, či jej niekto nerobil návrhy, či ju niekto neobťažoval, či sa s niekým nepohádala, či sa jej niekto nevyhrážal a kto bol v jej blízkosti. Napríklad sériový vrah Theodore Bandy nechytal obete, oni si ho volali. Bol to právnik, pekný, pestovaný, vzdelaný. Aby ženy nalákal do svojho auta, dal si dokonca na ruku sadru. Bol to cukrík, ľutovali ho, chceli mu pomáhať a potom ich beštiálne zabil.

– Vžite sa do roly sexuálneho páchateľa sadistu. Každý máme svoje sexuálne fantázie, to je úplne normálne. Niektoré sú také, až by ste sa divili, ale sú to len fantázie. Napríklad, že chcete niekoho znásilniť. Pre normálneho človeka existuje brzda a nikdy nič také neurobí, pretože sa to nepáči druhej strane. Je uňho vysoká miera empatie. Sadistovi nieže to je jedno, ale ešte sa mu páči to, čo obeti nie.

– Napríklad, či ju páchateľ napadol odpredu, odzadu. Keď útočí na tvár, tak väčšinou je tam osobný vzťah, že ju nenávidí. Keď je to neznámy a chce ju chytiť, zas útočí zozadu. Ukáže vám spolu s obhliadkou činu mnoho podstatných vecí, čo sa tam odohralo. Kým to neviete, ste nahratí.

– Je tam veľmi veľká miera násilia. Nie je to bežné znásilnenie, že si páchateľ odchytí obeť, pridrží si ju, aby neutekala, urobí si svoje a potom, aby ho neudala, tak ju zabije. To je jednoduché myslenie primitívnych páchateľov. Tu bola vykonaná veľká nadpráca a mimoriadna brutalita. Práve pre toto ide o dosť zriedkavý prípad.

- Vedie ju k tomu zdravý rozum. Viac-menej páchateľ sleduje v médiách, čo sa deje a vzdeláva sa z nich. Mali sme aj také prípady, že človek bol obvinený z nejakého deliktu a vedel podrobnosti, ktoré mohol vedieť len páchateľ. Na súde zapieral, povedal, že to čítal v novinách a policajti naňho robili nátlak.

- Napríklad urobte to a to, nechoďte až do odvolania cez osamelé miesta.

- Ako je polícia ďaleko, akú má taktiku. Tiež mu to napovie, či môže byť podozrivý.