Krčméry OTVORENE o migrantoch v Kútoch: Prečo tu nechcú zostať a máme sa báť nových chorôb?

V stanovom tábore v Kútoch sa priemerne zdržiava 150 nelegálnych migrantov prevažne zo Sýrie. S prichádzajúcou zimou sa však miestni obávajú, že ich počet môže stúpať. „Zima býva síce pre migrantov zlá, ale sýrski a irackí občania od októbra prestavajú prichádzať do Európy. Jednak sa boja utopenia v studených a v jeseni búrlivých vodách mediteránnych vôd. Moja 8-ročná skúsenosť z Balkánu a Talianska i Malty je taká, že od decembra do apríla počet migrantov z blízkeho východu a Afriky výrazne poklesne, cca o dve tretiny. Takže do Vianoc ustane prílev migrantov zo Sýrie, lebo by neprešli cez zasnežené turecké, grécke, balkánske dvojtisícové priechody, alebo by zamrzli v poli či lesoch,“ povedal nášmu denníku Krčméry, ktorý stanové mestečko navštevuje a ošetruje chorých migrantov.

Slovensko má už dva mesiace problém s migrantmi na hraniciach s Českom po zavedení kontrol Čechmi. Čoskoro sa však situácia môže zvrtnúť aj na východe Slovenska. Rezort vnútra odhaduje, že prichádzajúca zima by mohla na Slovensko vyhnať až 700-tisíc ukrajinských utečencov. „Z Ukrajiny očakávam prílev ešte tento a budúci mesiac, priamoúmerný nezmyselnému bombardovaniu a ničeniu civilnej infraštruktúry na Ukrajine. Prvú vlnu zvládlo Slovensko výborne,“ zhodnotil profesor. Druhá, zimná vlna bude podľa neho slabšia. „Tretiu vlnu očakávame po roztopení jarných snehov a opadnutí hladín veľriek, ktoré tiež musia migranti najmä z juhu a východu prekonávať. Netreba sa jej báť, ak sa na problém psychicky pripravíte, nielenže vás neprekvapí ale vás posmelí,“ hovorí Krčméry.

Čo je horšie, medzi migrantmi sa začínajú šíriť choroby. Väčšina pacientov v Kútoch má podľa slov profesora svrab, na čo upozorňujú aj policajti, ktorí tábor strážia. Podľa Krčméryho však nehrozí, že by sa choroba začala šíriť aj medzi ostatných ľudí. Nakaziť by sme sa vraj mohli len vtedy, ak by sme si obliekli ich odev. Okrem svrabu sú mnohí infikovaní aj stafylokokovou superinfekciou a zvíjajú sa v horúčkach a triaškach. Práve táto infekcia sa nešíri iba v nemocniciach ale najmä medzi medzi ľuďmi v komunite. Nepriamo sa môže prenášať cez oblečenie, uteráky, posteľnú bielizeň alebo kvapôčkovou cestou, teda kýchaním či kašľom. Aj keď podľa Krčméryho nehrozí, že by sme sa svrabom nakazili aj my, faktom zostáva, že migranti sa voľne pohybujú po obci, navštevujú miestny obchod, chodia na prechádzky, posedávajú na lavičkách či v miestnom pohostinstve.

Obyvatelia Kútov majú preto strach a nelegálnych migrantov pri svojich domoch nechcú. Nelegálna migrácia však trápi aj iné pohraničné obce a to Brodské či Holíč. Mária Jackulíková z Inštitútu misijnej práce a tropického zdravotníctva však ľudí upokojuje, že sa niet čoho báť. „Pôsobila som v táboroch, kde sa nachádzalo aj 25-tisíc ľudí, takže táto situácia je v porovnaní s týmto úplne pokojná. Prišli sme ako humanitárna zdravotná pomoc zmapovať situáciu. Ošetrili sme nejaké rany, pomohli napríklad pri bolestiach zubov, pooperačných bolestiach, nachladnutiach a bolo diagnostikovaných niekoľko zápalov pľúc. Jeden chlapec má astmu, ale ďalšie prípady sú zvládnuteľné,“ uviedla Jackulíková.

Krčméry taktiež hovorí, že v tábore v Kútoch je situácia úplne iná, ako bola pri obdobnej situácii pred siedmimi rokmi v západnej Európe. „Vtedy prešlo hranicami za tri mesiace 900-tisíc ľudí. Tu to nehrozí, tu majú ľudia tendenciu ísť hneď preč. Väčšina z nich sa sem už nevráti,“ povedal.

Profesor upozornil na to, že pokiaľ sme v Európskej únii, prijímať utečencov je naša povinnosť. „Keďže všetci migranti, ktorých ošetruje náš tím, toto kritérium spĺňajú, sme povinní im poskytnúť humanitnú a zdravotnícku pomoc. Alebo potom vystúpme z EÚ, a vtedy sa môžeme k nim chovať tak, ako niektoré balkánske krajiny, čiže použiť psy, obušky, ostnaté drôty a iné odstrašujúce prostriedky. Členské štáty EÚ, teda ani Česká republika nemôže týmto vojnovým utečencom brániť v pohybe po EÚ,” prezradil Krčméry. Niektorí utečenci pritom podľa neho ani netušia, kde sa nachádzajú a ako sa sem dostali. „Boli zavretí v kamiónoch, alebo v noci ich prevádzači viedli cestami a necestami bez akejkoľvek orientácie,“ prezradil.

Každému odporcovi migrantov odporúča navštíviť ich poľnú kliniku a vypočuť si na vlastné uši osudy ľudí, ktorí putujú 1500 kilometrov peši, aby unikli vojne. „Putujú 90-120 dní, vrátane detí. Mali sme tu chlapca s jednou nohou a barlou, čo prešiel 1345 kilometrov na Slovensko. Fyzicky bol úplne zdevastovaný, navyše s jednou amputovanou rukou, okrem odtrhnutej nohy po nášľapnej míne na turecko-bulharskej hranici, provizórne amputovaný. To je ozajstný hrdina v dvanástich rokoch. Naši, českí alebo nemeckí lekári mu urobia protézu nohy a ruky, a bude môcť písať a chodiť do školy,“ opísal profesor s tým, že najmladšia migrantka, ktorá prišla do mestečka mala iba 6 rokov. Dievčatko prišlo so strýkom, keďže jej rodičov zahnali späť na hranici medzi Bosnou a Chorvátskom. FOTOGRAFIE CHLAPCA NÁJDETE V GALÉRII

Podľa jeho slov niektorí na základe pozitívnych skúseností na Slovensku rozmýšľajú nad tým, že zostanú tu. V tábore stretol kardiológa, viac ako 20 vysokoškolákov a ďalších lekárov a odborníkov. „Treba si uvedomiť, že aj my potrebujeme pracovné sily v zamestnaniach, ktoré nevieme pokryť. Mnohí z nich sú vzdelaní, mali sme na hranici aj lekárov. My ich berieme ako rovnocenných partnerov, keďže oni utekajú pred vojnou. Rád by som aspoň niektorých z nich videl na našich vysokých školách,“ uviedol profesor Krčméry. Ohlásené predĺženie hraničných kontrol má trvať minimálne do 13. decembra.