Exminister Krajčí v EXKLUZÍVNOM rozhovore: Nikdy by som NEUROBIL to, čo Lengvarský

Ako to teda bude s predpisovaním liekov? Hovoríte, že sa nič nemení, dokonca, že pacientovi ušetríte návštevu lekára. Špecialisti sa však sťažujú a pacienti sa boja, že budú musieť chodiť po lekároch.

– Pacienta nemajú lekári posielať na predpis receptu k inému lekárovi. Všeobecný lekár naďalej predpisuje lieky na odporučenie kolegu špecialistu z minulého roka. Keď bude pacient tento rok vyšetrený u špecialistu, z vyšetrenia už odíde s receptom priamo do lekárne po svoje lieky. To isté platí aj po hospitalizácii v nemocnici. Pacient si priamo v nemocničnej lekárni vyzdvihne lieky, ktoré mu odporučili užívať pri prepustení z nemocnice. Okolo týchto zmien sa v médiách šíria polopravdy spôsobujúce u pacientov, ale aj u lekárov chaos, ktoré pramenia z nedostatočnej znalosti danej problematiky.

Čo je teda pointou?

– Aktuálny zákon nezakazuje predpisovať všeobecnému lekárovi lieky, ktoré odporučil špecialista, keď sa stotožní s jeho indikáciou a preberie za liečbu aj zodpovednosť. Zákon ani nezakazuje, aby sa špecialista dohodol so všeobecným lekárom na manažovaní liečby pacienta, neumožňuje však už špecialistovi prikázať všeobecnému lekárovi, aby predpísal jeho lieky, a akémukoľvek indikujúcemu lekárovi prikazuje, aby vystavil pacientovi aj recept. To je v skratke podstata zmeny, ktorú sme priniesli.

Nezvýši to čakacie lehoty u špecialistov, ktoré sú už teraz dlhé?

– Súčasť vyšetrenia pacienta má byť aj predpis odporučených liekov až do jeho ďalšej kontroly. Nerozumiem, prečo by to malo zvýšiť čakacie lehoty u lekárov. Skôr to zníži čakanie pacientov v ambulanciách všeobecných lekárov, ktorí už nebudú musieť niekedy aj dve hodiny svojho pracovného času venovať predpisovaniu liekov, ktoré odporučil špecialista. Zostane im tak viac času na riešenie zdravotných ťažkostí pacientov. Na Slovensku pacient navštívi ambulanciu lekára priemerne 12-krát ročne. Je to najviac zo všetkých krajín EÚ. Po tejto zmene by sa toto číslo malo znížiť. Pacient teda nebude musieť tak často chodiť k lekárovi.

Čo má robiť pacient, ak mu lekár – či už všeobecný, alebo špecialista – odmietne predpísať liek?

– Lekár to nesmie urobiť. Je to akoby nedal pacientovi liečbu, ktorú pacient potrebuje. Ak by na to pacient doplatil zhoršením zdravotného stavu, lekárovi hrozia až trestno-právne postihy. Pacient by sa mal v takom prípade obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Môže sa sťažovať aj svojej poisťovni, ktorá môže dohovoriť svojmu zmluvnému lekárovi. Verím však, že to nebude musieť urobiť. Zmena ako každá iná musí sadnúť v praxi. Každý lekár je v prvom rade odborník, ktorý chce to najlepšie pre svojho pacienta a verím, že predpis lieku je samozrejmosť, ktorú rád pre neho urobí.

Čo hovoríte na nové opatrenia od 19. januára? Prešli sme z covid automatu na covid manuál, otvoriť sa môžu prakticky všetky prevádzky. Je to cesta v čase, keď má u nás udrieť omikron?

– Omikron je vysoko infekčný variant nového koronavírusu, ktorý má potenciál premoriť až 50 % obyvateľov Európy. Šíri sa medzi zaočkovanými aj nezaočkovanými. Dobrá správa je, že tento variant nie je až taký smrteľný. A keďže na COVID-19 zomierajú práve tí ľudia, ktorí sa s týmto vírusom doteraz nestretli, po tejto vlne ich už nebude tak veľa a spoločnosti sa črtá reálna šanca skoncovať s obmedzujúcimi opatreniami. Budeme môcť nechať ochoreniu prirodzený priebeh, ktorý sa bude prejavovať v sezónnych vlnách a bude mať podobnú smrtnosť, ako má napr. vírus chrípky, s odporučeným sezónnym očkovaním najmä u starších a rizikových pacientov. Nesmie nás však prekvapiť nečakaná mutácia, čo, samozrejme, teraz nikto nevie úplne vyvrátiť. Práve preto premorovanie obyvateľstva teraz nie je zlá cesta, škoda však, že nie sme na omikron lepšie pripravení. Takmer miliónu obyvateľov našej krajiny hrozí, že sa s omikronom stretnú ako nezaočkovaní alebo neprekonaní, respektíve ochorenie prekonali alebo boli zaočkovaní veľmi dávno. U takýchto ľudí v rizikovom veku s pridruženými diagnózami môžeme predpokladať, že vo zvýšenej miere skončia s ochorením v nemocnici.

Čo vám chýba na súčasných opatreniach?

– Osobne by som sa teraz vrátil k OTP režimu bez diskriminácie nezaočkovaných. Aj u zaočkovaných by mala byť povinná karanténa až do negatívneho testu. A na hromadné a rizikové podujatia by som počas omikron vlny vyžadoval test od všetkých, s výnimkou ľudí po 3. dávke. Týmto by sme výrazne znížili vrchol vlny a rozložili ju na väčšie časové obdobie, čím by sme uchránili nemocnice, ale aj infraštruktúru, výrobu a služby pred kolapsom, ktorý môžeme očakávať pre vysoké množstvo chorých ľudí v jednom čase. Museli by sme však mať pripravené testovacie kapacity a dostatok samotestov v lekárňach, u zamestnávateľov a školách. Čo, žiaľ, nemáme...

Pokiaľ ide o manažovanie pandémie, podporu očkovania – čo by ste urobili inak, keby ste boli ministrom zdravotníctva?

– Z môjho pohľadu sa v manažmente delta vlny urobilo niekoľko závažných chýb. Po prvé, veľmi málo sa očkovalo v lete. Všetky okolité krajiny očkovali oveľa viac ako my. Ochota zaočkovať sa bola u nás oveľa vyššia, prieskumy ju odhadovali až u 70 % ľudí. My sme však v septembri skončili na čísle 43 %. Kompetentní skrátka nedokázali dostať vakcínu bližšie k ľuďom, aby sa ňou dali zaočkovať. Mali na to rôzne spôsoby, ako to mohli urobiť. Po druhé, keď sme boli na tom v septembri v zaočkovanosti zle, malo sa hneď začať očkovať treťou dávkou. Vedelo sa, že delta vlna sa dá poraziť booster dávkou, keďže deltu roznášali aj dávnejšie zaočkovaní, často vysoko mobilní ľudia, ktorí nemali v podstate žiadne obmedzenia. No a po tretie, hoci bola k dispozícii účinná liečba, ministerstvo nemalo dobre pripravenú logistiku jej podávania ani dokúpenú druhú zložku monoklonálnej protilátky. Liečiť monoklonálnymi protilátkami sa začalo u nás viac-menej až v novembri. Vďaka týmto chybám sme mali najhoršiu epidemickú situáciu na svete a aj veľa mŕtvych. Znížiť výskyt delty v populácii sa dalo aj masívnejším využívaním samotestov, no ani to sa poriadne nerobilo.

Prácu ministra Lengvarského dlhodobo kritizuje váš stranícky šéf Igor Matovič. Dokonca vyhlásil, že po odznení vlny pandémie sa rozhodne o Lengvarského zotrvaní vo funkcii. Je v hre váš návrat na pozíciu ministra?

– Viacerí ma volajú späť, viem, že aj mnohí ľudia by sa potešili. Ja sa však vrátiť nechcem. Bol to neuveriteľne ťažký rok, a hoci motiváciu meniť zdravotníctvo v prospech pacienta mám, už nemám chuť bojovať s neprajníkmi či čeliť mediálnemu tlaku ako minister, ktorý klepe po prstoch oligarchom a stojí proti záujmom biznis skupín v zdravotníctve.

Bola dovolenka ministra Lengvarského v exotike počas vrcholiacej vlny pandémie prešľapom? Mal by vyvodiť nejakú zodpovednosť?

– Myslím, že tým pohoršil veľa ľudí. Mnoho z nich by možno aj mali peniaze na luxusnejšiu dovolenku v zahraničí, ale tam skrátka nešli len preto, že chceli byť zodpovední a rešpektovali odporučenie ministerstva zahraničných vecí necestovať na dovolenku do zahraničia. Ja som radšej ako minister nešiel ani na jednu zahraničnú cestu a aj v lete som si s rodinou oddýchol na Slovensku, hoci deti túžili ísť k moru. Vianočné sviatky, posledné a prvé dni roka som riadil rozbeh očkovania, sledoval epidemickú situáciu a oznamoval nové opatrenia. Pre mňa je preto jeho rozhodnutie nepochopiteľné.

Ako spätne hodnotíte akciu so Sputnikom, ktorý rozhádal vládnu koalíciu a nakoniec sa ním dalo zaočkovať len minimum ľudí?

– Vakcínu som ľuďom zaobstaral v čase vrcholiacej druhej vlny, pri nedostatku iných registrovaných vakcín. Pre mňa ako lekára sú životy a zdravie ľudí vždy prvoradé, aj keby ma to malo stáť miesto ministra. Veľmi ma mrzí, že po mojom odchode, hneď ako boli dokončené povinné kontroly šarží dovezených vakcín, sa nezačalo očkovať. Nakoniec sa očkovalo až v lete, poznám takých, čo po registrácii ani nedostali termín. Na začiatku ministerstvo komunikovalo, že očkovať sa budú len ľudia pod 60 rokov, očkovacie centrá boli umiestnené asymetricky a záujemcovia museli za vakcínou cestovať opakovane aj stovky kilometrov. To sú dôvody, pre ktoré sa pôvodne až 50 % ľudí dôverujúcich tejto vakcíne nakoniec ňou nezaočkovalo.

Odkedy nie ste ministrom, vrátili ste sa aj k lekárskemu povolaniu?

– Som detský kardiológ a túto prácu mám veľmi rád. Pôvodne som si plánoval opäť zobrať aspoň malý úväzok v ambulancii, no práca poslanca mi doteraz brala tak veľa času, že som si na to stále nenašiel čas.