Nestačí teda mať tisícku priateľov a sledovateľov na sociálnych sieťach? Potrebujeme reálneho blízkeho človeka?
Virtuálne priateľstvá nedokážu nahradiť reálne. Sme pocitové a sociálne bytosti. Nevieme sa na diaľku do človeka tak vcítiť, ani energeticky to pre nás nie je také, ako keď je to naživo. Virtuálne používame emócie instantne, nevieme ich precítiť do hĺbky. Nie je to obohacujúce.
Na virtuálny život sa mnohí ponosujú, vraj ľudí odvádza od reality. Prečo je upnutie sa na sociálne siete nebezpečné?
Odpútava človeka od reálneho žitia a odpája sa tým viac-menej aj od seba, lebo sa mu skresľuje, kde je reálna miera skutočného prežívania. Vznikajú závislosti. Je vedecky dokázané, že človek, ktorý je v online svete veľmi aktívny, má stimulované také isté centrá v mozgu ako po požití kokaínu. Je to zradné preto, že človek sa stáva závislým, ide to na úkor spánku, životosprávy. Aj pri vzťahoch vzniká sociálna izolácia a kvalita života je tým veľmi zasiahnutá.
Je dokázané, že ľudia majú po rokoch na sociálnych sieťach depresie.
Je to ako so všetkým, čoho je priveľa - má to negatívne následky. Depresívne stavy vznikajú preto, že ľudia sa porovnávajú a nadobúdajú pocit, že ich život nie je taký, ako to vidia stvárnené. Ako keby sa vo virtualite kšeftovalo s dokonalosťou. Človek by nemal používať virtuálny svet ako únik, že si tam ide naplniť nenaplnené potreby. Nie je z toho žiadna duševná výživa. Práve naopak, mentálne je preukázané, že to na zdravie zásadne vplýva a psychiku posúva do roviny, keď má človek depresívne pocity.
Ako to treba riešiť?
Je to o nastavení. Všimnite si, ako každú voľnú chvíľu trávime tým, že vezmeme do rúk telefón a kontrolujeme ho. Toto je zahlcujúce. Regulácia spočíva v tom, že si vymedzím, koľko času na mobile strávim a naozaj ho dodržím. Treba si vymedziť, koľko je primerané, mať hranicu a neprekračovať ju.
Virtuálny život spôsobujú problémy aj v manželstvách. Čo je hlavným dôvodom? Postihuje to skôr ženy alebo mužov?
Zo svojej praxe môžem potvrdiť, že to rovnako využívajú muži aj ženy. Máme veľmi rýchlu dostupnosť k úľave a úteche, ale je to také pseudo. To, že ma niekto na druhej strane vypočuje, poľutuje a podporí, nie je o skutočnom vzťahu. To je práve tá povrchnosť. Vzťah sa nedá budovať iba v online svete. Ale je to veľmi lákavé, lebo tam naberiem pocit, ktorý má v dobrom prekryť ten nepríjemný. Lenže emočné nepohodlie sa takto nerieši. Potrebujeme zoči-voči interakciu. Keď sa odpájam do virtuálnej reality, tak neriešim vzťah tu a teraz, ktorý je skutočný, ale zapodievam sa niečím, čo mi evokuje ilúziu príjemného, romantického. Je to krásny únik, ale odpája nás to od toho klasického žitia a fungovania.
